A máš vedieť a mať pochopenie, že od vyjdenia slova, aby bol obnovený a znovu postavený Jeruzalem, po Vodcu Mesiáša bude sedem týždňov, okrem toho šesťdesiatdva týždňov. Vráti sa a bude skutočne znovu postavený, s námestím a priekopou, ale v stiesnených časoch.“ — Daniel 9:24, 25.

¹⁴ To bola skutočne dobrá správa! Nielenže mal byť znovu postavený Jeruzalem a obnovené uctievanie v novom chráme, ale v presne stanovenom čase sa mal tiež objaviť „Vodca Mesiáš“. Malo sa to stať v priebehu „sedemdesiatich týždňov“.

15. Do akých troch období je rozdelených „sedemdesiat týždňov“ a kedy sa mali začať?

¹⁵ Podľa anjelových slov „sedemdesiat týždňov“ malo byť rozdelených do troch období: 1. „sedem týždňov“, 2. „šesťdesiatdva týždňov“ a 3. jeden týždeň. Bolo by to 49 rokov, 434 rokov a 7 rokov — spolu 490 rokov.

Počiatočným momentom malo byť ‚vyjdenie slova, aby bol obnovený a znovu postavený Jeruzalem‘. Kedy to malo byť?

„SEDEMDESIAT TÝŽDŇOV“ SA ZAČÍNA

16. Aký bol účel toho, že Cýrus poslal Židov späť do ich domoviny, ako je to ukázané v jeho výnose?

¹⁶ V súvislosti so začiatkom „sedemdesiatich týždňov“ si zasluhujú úvahu tri pozoruhodné udalosti. Prvá nastala v roku 537 pred n. l., keď Cýrus vydal výnos o návrate Židov do ich domoviny. V tomto výnose sa hovorí: „Toto povedal perzský kráľ Cýrus: ‚Všetky kráľovstvá zeme mi dal Jehova, Boh nebies, a sám ma poveril, aby som mu postavil dom v Jeruzaleme, ktorý je v Judsku. Ktokoľvek je medzi vami zo všetkého jeho ľudu, nech je jeho Boh s ním. Nech preto ide do Jeruzalema, ktorý je v Judsku, a znovu postaví dom Jehovu, Boha Izraela — on je pravý Boh — dom, ktorý bol v Jeruzaleme. Čo sa týka kohokoľvek, kto zostal zo všetkých miest, kde býva ako cudzí usadlík, nech mu muži z jeho miesta prispejú striebrom a zlatom a majetkom a domácimi zvieratami spolu s dobrovoľnou obeťou pre dom pravého Boha, ktorý bol v Jeruzaleme.‘“ ​(Ezdráš 1:2–4) Je jasné, že konkrétnym účelom tohto výnosu bolo, aby chrám — „dom Jehovu“ — bol znovu postavený na svojom niekdajšom mieste.

17. Aký dôvod na Ezdrášovu cestu do Jeruzalema uvádzal list, ktorý Ezdráš dostal?

¹⁷ Druhá udalosť sa odohrala v siedmom roku panovania perzského kráľa Artaxerxa (Artaxerxa Longimana, syna Xerxa I.). V tom čase podnikol odpisovač Ezdráš štvormesačnú cestu z Babylona do Jeruzalema. Niesol osobitný list od kráľa, ale tento list nedával oprávnenie na znovupostavenie Jeruzalema. Ezdrášovo poverenie bolo obmedzené len na ‚skrášlenie Jehovovho domu‘. Preto v liste boli zmienky o zlate a striebre, o posvätných nádobách a o príspevkoch vo forme pšenice, vína, oleja a soli na podporu uctievania v chráme, ako aj o tom, že tí, ktorí tam slúžia, sú oslobodení od daní. — Ezdráš 7:6–27.

18. Aké správy znepokojili Nehemiáša a ako sa to dozvedel kráľ Artaxerxes?

¹⁸ Tretia udalosť sa odohrala o 13 rokov neskôr, v 20. roku panovania perzského kráľa Artaxerxa. V tom čase slúžil Nehemiáš ako Artaxerxov čašník na „hrade Šušan“. Jeruzalem už bol do určitej miery znovu postavený, čo urobil ostatok, ktorý sa vrátil z Babylona. Ale nie všetko bolo v poriadku. Nehemiáš sa dozvedel, že „múr Jeruzalema je rozborený, a jeho brány, tie boli spálené ohňom“. To ho veľmi znepokojilo a v srdci sa mu usadila tieseň. Keď dostal otázku, prečo je smutný, odpovedal: „Nech žije kráľ na neurčitý čas! Prečo nemá byť moja tvár zachmúrená, keď mesto, dom pohrebiska mojich predkov, je spustošené, a jeho brány, tie pohltil oheň?“ — Nehemiáš 1:1–3; 2:1–3.

19. a) Čo Nehemiáš urobil ako prvé, keď dostal otázku od kráľa Artaxerxa? b) O čo Nehemiáš žiadal a ako uznal Božiu úlohu v tej veci?

¹⁹ Správa týkajúca sa Nehemiáša pokračuje: „Kráľ mi nato povedal: ‚Čo sa to snažíš dosiahnuť?‘ Ihneď som sa pomodlil k Bohu nebies. Potom som povedal kráľovi: ‚Ak sa to kráľovi naozaj vidí dobré a ak sa tvoj sluha zdá pred tebou dobrý, že by si ma poslal do Judska, do mesta pohrebiska mojich predkov, aby som ho znovu vystaval.‘“ Tento návrh sa Artaxerxovi páčil a vyhovel aj ďalšej Nehemiášovej požiadavke: „Ak sa to kráľovi naozaj vidí dobré, nech sú mi dané listy pre miestodržiteľov za Riekou [Eufrat], aby ma nechávali prejsť, kým neprídem do Judska; aj list Asafovi, strážcovi parku, ktorý patrí kráľovi, aby mi dal stromy na brvná pre stavbu brán Hradu, ktorý patrí k domu, a na múr mesta a na dom, do ktorého mám vstúpiť.“ Nehemiáš uznal Jehovovu úlohu v tom všetkom, keď povedal: „Kráľ mi [listy] teda dal podľa dobrej ruky môjho Boha nado mnou.“ — Nehemiáš 2:4–8.

20. a) Kedy nadobudlo účinnosť slovo, ‚aby bol obnovený a znovu postavený Jeruzalem‘? b) Kedy sa začalo a kedy sa skončilo „sedemdesiat týždňov“? c) Aké dôkazy poukazujú na presnosť časových údajov začiatku a konca „sedemdesiatich týždňov“?

²⁰ I keď povolenie bolo dané v mesiaci nisan, v začiatočnej časti 20. roku Artaxerxovho panovania, skutočné ‚vyjdenie slova, aby bol obnovený a znovu postavený Jeruzalem‘, nadobudlo účinnosť až o niekoľko mesiacov neskôr. Stalo sa to, keď Nehemiáš prišiel do Jeruzalema a začal svoje dielo obnovy. Ezdrášova cesta trvala štyri mesiace, ale Šušan bol vzdialený vyše 300 kilometrov na východ od Babylona, a teda od Jeruzalema bol ešte ďalej. Preto je veľmi pravdepodobné, že Nehemiáš prišiel do Jeruzalema koncom 20. roku Artaxerxovej vlády čiže v roku 455 pred n. l. Vtedy sa predpovedaných „sedemdesiat týždňov“ čiže 490 rokov začalo. Mali sa skončiť v druhej polovici roku 36 n. l. — Pozri „Kedy sa začalo Artaxerxovo panovanie?“ na strane 197.

OBJAVUJE SA „VODCA MESIÁŠ“

21. a) Čo malo byť uskutočnené počas prvých „siedmich týždňov“, a to napriek akým okolnostiam? b) V ktorom roku sa mal objaviť Mesiáš a čo hovorí Lukášovo evanjelium o tom, čo sa v tom čase udialo?

²¹ Koľko rokov uplynulo, kým bol Jeruzalem skutočne znovu postavený? Nuž, obnova mesta mala byť uskutočnená „v stiesnených časoch“ pre problémy medzi samotnými Židmi a pre odpor Samaritánov a ďalších. Je zjavné, že práca bola v nutnom rozsahu dokončená približne v roku 406 pred n. l. — za „sedem týždňov“ čiže 49 rokov. (Daniel 9:25) Potom malo nasledovať obdobie 62 týždňov čiže 434 rokov. Po tomto časovom období sa mal objaviť dávno sľúbený Mesiáš. Keď počítame 483 rokov (49 plus 434) od roku 455 pred n. l., privedie nás to do roku 29 n. l. Čo sa stalo v tom čase? Pisateľ evanjelia Lukáš nám hovorí: „V pätnástom roku panovania cézara Tibéria, keď bol Pontský Pilát miestodržiteľom Judey a Herodes oblastným vládcom Galiley... dostal v pustatine Božie vyhlásenie Zechariášov syn Ján. Šiel preto po celej krajine okolo Jordána a zvestoval krst ako symbol pokánia na odpustenie hriechov.“ V tom čase „ľudia boli v očakávaní“ Mesiáša. — Lukáš 3:1–3, 15.

22. Kedy a ako sa Ježiš stal predpovedaným Mesiášom?

²² Ján nebol sľúbeným Mesiášom. Ale o tom, čoho bol svedkom pri krste Ježiša z Nazaretu na jeseň roku 29 n. l., povedal: „Videl som ducha zostupujúceho z neba ako holubicu a zostal na ňom. Ani ja som ho nepoznal, ale práve Ten, kto ma poslal krstiť vo vode, mi povedal: ‚Na koho uvidíš zostupovať ducha a že zostáva na ňom, to je ten, ktorý krstí v svätom duchu.‘ A videl som to a svedčil som, že to je ten Boží Syn.“ ​(Ján 1:32–34) Ježiš sa pri svojom krste stal Pomazaným — Mesiášom čiže Kristom. Krátko nato sa s pomazaným Ježišom stretol Jánov učeník Andrej a ten potom povedal Šimonovi Petrovi: „Našli sme Mesiáša.“ ​(Ján 1:41) Teda „Vodca Mesiáš“ sa objavil presne načas — na konci 69 týždňov!