Levy — africké majestátne mačky s hrivou

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V KENI

NAD planinou Serengeti v Afrike vychádza slnko. Sedíme v našom landroveri a v chladnom rannom vzduchu pozorujeme skupinu levíc s levíčatami. Ich žltohnedá srsť je hladká a leskne sa, vďaka čomu nádherne ladí s farbou vysokej vyschnutej trávy. Levíčatá sú hravé a plné energie. Poskakujú a hrajú sa v blízkosti veľkých tiel levíc, ktoré ako sa zdá, si takmer nevšímajú ich groteskné šantenie.

Náhle však celá skupina zbystrí pozornosť. Všetky oči sa obrátia jedným smerom, uprene hľadiac do diaľky. Z nášho vyvýšeného stanovišťa pozorujeme oblasť, kam upreli svoj zrak, a objavujeme objekt ich pozornosti. Svetlo úsvitu odhaľuje nádhernú postavu obrovského levieho samca. Naše pohľady sa stretli, keď sa na nás zahľadel. Cítime, ako sa nám chveje telo, no nie pre chlad dnešného rána, ale pre prenikavý pohľad, ktorý na nás uprel. Jeho vzhľad vzbudzuje bázeň, no je krásny. Jeho hlavu zdobí veľká, zlatistá hriva popretkávaná čiernymi chlpmi. Jeho veľké oči majú farbu jantáru a zračí sa v nich ostražitosť. No jeho pozornosť si nakoniec získava rodina, a tak pomaly obracia svoj zrak na ňu a vydáva sa smerom k nej.

Jeho chôdza je impozantná, priam kráľovsky majestátna. Bez toho, že by sa na nás pozrel ešte raz, prechádza popred naše auto a približuje sa k samiciam a mláďatám. Všetci v skupine vstávajú a jeden za druhým si otierajú svoju tvár o jeho drsnú papuľu; tento pozdrav obtieraním líc je pre mačkovité šelmy typický. Uprostred skupiny sa samec zvalí na zem, akoby bol vyčerpaný po prechádzke, a prevráti sa na chrbát. Jeho letargia je chytľavá a zakrátko už celá skupina odfukuje pri prvých lúčoch teplého ranného slnka. Máme pred sebou obrázok pokoja a spokojnosti orámovaný zlatistým, vetrom ošľahaným porastom trávy na otvorenej planine.

Podivuhodný a fascinujúci tvor

Možno žiadne iné zviera nepodnecovalo ľudskú predstavivosť viac ako lev. Už pred dávnymi časmi africkí umelci ozdobovali povrch skál obrazmi levov loviacich svoju korisť. Staroveké paláce a chrámy boli vyzdobené obrovskými kamennými sochami levov s hrivami. Dnes sa ľudia chodia na tieto fascinujúce mačkovité šelmy pozerať do zoologických záhrad. Levom sa venuje veľká pozornosť v knihách a filmoch, ako napríklad vo filme Volanie divočiny, ktorý je založený na pravdivom príbehu osiroteného levíčaťa vyrastajúceho v zajatí, ktoré bolo nakoniec pustené na slobodu. O levoch však kolovali aj negatívne historky — čiastočne vymyslené, čiastočne pravdivé —, ktoré ich opisovali ako zlomyseľných ľudožrútov. Niet sa teda čo diviť, že lev aj naďalej zostáva tvorom vyvolávajúcim záujem i úžas!

Levy dokážu byť veľmi zúrivé, no niekedy aj nežné a hravé ako mačiatka. Keď sú spokojné, ticho pradú, ale môžu aj zarevať tak hlasno, že ich počuť do vzdialenosti osem kilometrov. Niekedy vyzerajú lenivo a apaticky, no dokážu sa pohybovať aj prekvapujúco rýchlo. Lev sa medzi ľuďmi preslávil svojou odvahou, a tak sa v niektorých kultúrach o odvážnych ľuďoch hovorí, že majú levie srdce.

Simbaa — spoločenská mačka

Levy patria k najspoločenskejšiemu druhu medzi mačkovitými šelmami. Obľubujú veľké rodinné jednotky čiže skupiny niekedy pozostávajúce len z mála členov, inokedy však aj z vyše 30. Takúto skupinu tvorí niekoľko levíc, ktoré môžu byť navzájom príbuzné. Levice spolu žijú, lovia i rodia. Toto blízke puto, ktoré môže trvať po celý život, je základom levej rodiny a zabezpečuje jej prežitie.

Ku každej skupine patrí jeden alebo viac dospelých levích samcov, ktorí hliadkujú v teritóriu skupiny a značkujú ho pachovými značkami. Od končeka čierneho nosa po koniec štetkovitého chvosta môžu tieto majestátne zvieratá merať vyše troch metrov a môžu vážiť až okolo 230 kilogramov. Hoci skupine vládnu samce, vedenia sa ujímajú samice. Levice obvykle dávajú podnet na činnosť, ako napríklad na prechod do zatienenej oblasti alebo na začatie lovu.

Levice obyčajne vrhnú mláďatá každé dva roky. Levíčatá sa rodia úplne bezmocné. Výchova levíčat je záležitosťou celej skupiny a všetky levice chránia a dojčia mláďatá vo svojej skupine. Levíčatá rastú rýchlo; po dvoch mesiacoch už veselo behajú a hrajú sa. Váľajú sa jedno po druhom ako mačiatka, zápasia, vrhajú sa na svojich spoluhráčov a poskakujú vo vysokej tráve. Nadchýna ich všetko, čo sa hýbe, vrhajú sa na motýle, naháňajú hmyz a pasujú sa s konármi a popínavými rastlinami. Čomu však nikdy nedokážu odolať, je pohyb matkinho chvosta, ktorým levica úmyselne švihá, a tak ich pozýva hrať sa.

Každá skupina žije na presne vymedzenom území, ktorého rozloha môže zaberať aj mnoho hektárov. Levy obľubujú vyvýšené miesta, kde je dostatok vody, ako aj tieňa na ochranu pred intenzívnym poludňajším slnkom. Tam žijú spolu so slonmi, žirafami, byvolmi a inými zvieratami planiny. Život leva vypĺňa mnoho hodín spánku a krátke obdobia lovu a párenia. Skutočnosťou je, že levy dokážu odpočívať, spať alebo sedieť až neuveriteľných 20 hodín denne. Počas hlbokého spánku vyzerajú pokojne a krotko. No nedajte sa tým oklamať — lev je jedným z najdravších divých zvierat!

Ako lovec

Neskoro popoludní sa trávnaté porasty vypálené slnkom začínajú ochladzovať. Tri levice zo skupiny, ktorú pozorujeme, sa pomaly prebúdzajú zo svojej poludňajšej siesty. Poháňané hladom, dávajú sa tieto veľké mačky do pohybu, pričom vetria vo vzduchu, prezerajúc žltnúce trávnaté porasty. Migrácia pakoní práve vrcholí a desaťtisíce týchto nevzhľadných antilop sa pokojne pasú na juh od nás. Tri levice sa pohnú smerom k nim. Rozostavili sa naširoko a ticho sa zakrádajú hrboľatým terénom. Tieto žltohnedé mačky sú vo vysokej tráve takmer neviditeľné a k nič netušiacemu stádu sa môžu priblížiť až na vzdialenosť tridsať metrov. Teraz sa levice rozhodli konať. Rýchlosťou blesku bežia doprostred ohromeného stáda pakoní. Stádo sa vystrašene rozuteká na všetky strany, veď týmto tvorom s divokým pohľadom ide o život. Stovky kopýt rozdupávajú pôdu a víria za sebou kúdol červeného prachu. Keď prach usadne, vidíme naše tri levice, ako osamelo stoja a ťažko dychčia. Korisť im unikla. Možno sa im ďalšia príležitosť na lov naskytne ešte dnes večer, ale možno aj nie. Hoci sú levy veľmi čulé a rýchle, pri love sú úspešné iba na tridsať percent. Hladovanie je teda jedným z najväčších nebezpečenstiev, ktoré levom hrozí.

Sila dospelého leva je pozoruhodná. O levoch je známe, že pri skupinovom love zrazili k zemi a zabili aj zvieratá s hmotnosťou vyše 1300 kilogramov. Na začiatku naháňania dosiahnu levy rýchlosť 59 kilometrov za hodinu, ale nedokážu si ju udržať nadlho. Preto pri získavaní potravy využívajú taktiku zakrádania sa a číhania v zálohe. Deväťdesiat percent lovu vykonajú levice, no „leví“ podiel z koristi si obyčajne prisvoja väčšie samce. V čase nedostatku zveriny bývajú levy niekedy také hladné, že od úlovku odháňajú aj vlastné mláďatá.

Ako lovený

V dávnej minulosti sa majestátny lev potuloval po celom africkom kontinente i v niektorých častiach Ázie, Európy, Indie a Palestíny. Ako lovcovi mu konkuruje človek. A keďže lev ohrozoval dobytok a ubližoval ľuďom, stal sa z neho tvor, ktorého bolo treba zastreliť, hneď ako ho človek uvidel. Rýchlo sa rozrastajúca populácia ľudí prispela k výraznému zmenšeniu životného priestoru leva. Mimo územia Afriky dnes prežíva iba niekoľko stovák voľne žijúcich levov. Levy sú teraz pred človekom v bezpečí iba v rámci hraníc chránených území a parkov zriadených na ochranu divo žijúcich zvierat.

Našťastie, v budúcnosti dôjde v súvislosti s týmto majestátnym zvieraťom k zmenám. Biblia hovorí o čase, keď bude lev žiť v mieri s ľudstvom. (Izaiáš 11:6–9) Náš milujúci Stvoriteľ už čoskoro tento zámer uskutoční. V tom čase bude majestátna africká mačka s hrivou žiť v súlade a mieri so všetkými ostatnými tvormi.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 19]

Keď ZAREVE lev

LEVY sú známe jedinečnou schopnosťou svojho hlasu vydať hlasitý rev, ktorý možno počuť na vzdialenosť niekoľkých kilometrov. Rev leva sa považuje za jeden z „najpôsobivejších zvukov v prírode“. Levy obvykle revú za tmy a pri úsvite. Revú samce aj samice a niekedy do spoločného revu pozdvihne hlas celá skupina.

Vedci, ktorí sa zaoberajú skúmaním levov, usudzujú, že revom lev dosahuje niekoľko vecí. Samce revú, aby oznámili, kde sú hranice ich teritória, a ich rev je tiež prejavom agresie, varovaním iných samcov pred vstupom na ich teritórium. Biblia teda výstižne opisovala agresívnych, pyšných a chamtivých asýrskych a babylonských vládcov ako revúce „mladé levy s hrivou“, ktoré násilne odporovali Božiemu ľudu a pohlcovali ho. — Izaiáš 5:29; Jeremiáš 50:17.

Revanie umožňuje členom skupiny určiť, kde sa nachádzajú ostatní, keď sú od seba vzdialení alebo ich oddeľuje tma. Po úspešnom úlovku tento rev upozorňuje ostatných členov skupiny na miesto, kde ich čaká jedlo. V súvislosti s touto skutočnosťou Biblia uvádza: „Vydá mladý lev s hrivou hlas zo svojho úkrytu, keď vôbec nič nechytil?“ — Ámos 3:4.

Je prekvapujúce, že keď levy lovia divo žijúce zvieratá, nevyužívajú rev ako stratégiu lovu na vystrašenie koristi. V knihe The Behavior Guide to African Mammals (Príručka o správaní afrických cicavcov) autor Richard Estes poznamenáva, že neexistuje „nijaký náznak toho, že by levy úmyselne revali, aby vohnali svoju korisť do pasce (moje skúsenosti ukazujú, že druhy, ktoré levy lovia, obyčajne ignorujú rev levov)“.

Prečo teda Biblia opisuje Satana ako ‚revúceho leva, ktorý hľadá, koho by pohltil‘? (1. Petra 5:8) Hoci divo žijúce zvieratá leví rev podľa všetkého nevystraší, v prípade človeka a jeho domácich zvierat je to inak. Hrôzu vzbudzujúci zvuk levieho revu ozývajúci sa v tme noci by vydesil a vystrašil každého, koho by nechránili zatvorené dvere. Je teda presné to, čo bolo zaznamenané už pred dávnou dobou: „Zareval lev! Kto sa nebude báť?“ — Ámos 3:8.

Satan zručne využíva strach v snahe prinútiť ľudí, aby sa mu podriadili. No Boží ľud má mocného spojenca, za čo sme veľmi vďační. Pomocou silnej viery v Jehovovu podporu môžeme úspešne odolávať tomuto mocnému ‚revúcemu levovi‘. Kresťania sú povzbudzovaní, aby sa ‚postavili proti nemu pevní vo viere‘. — 1. Petra 5:9.