Biblická kniha číslo 30 — Ámos

Pisateľ: Ámos

Miesto písania: Judsko

Písanie dokončené: asi 804 pred n. l.

 1. Kto bol Ámos?

ANI prorok, ani syn proroka, ale chovateľ oviec a narezávač figovníkov sykomory — to bol Ámos, keď ho Jehova povolal a poslal prorokovať nielen svojmu judskému národu, ale najmä severnému izraelskému kráľovstvu. Bol jedným z prorokov, o ktorých je zmienka v 2. Kráľov 17:13, 22, 23. Pochádzal z Tekoy v Judsku, ležiacej asi deň cesty od južnej hranice desaťkmeňového izraelského kráľovstva. — Ámos 1:1; 7:14, 15.

 2. Ako môžeme stanoviť obdobie Ámosovho proroctva?

² Úvodný verš jeho proroctva hovorí, že svoju prorockú dráhu začal za dní judského kráľa Uzzijaha a izraelského kráľa Jeroboáma II., syna Joáša, dva roky pred zemetrasením nezvyčajného významu. To umožňuje zaradiť jeho prorokovanie do obdobia 26 rokov, od roku 829 do roku asi 804 pred n. l., v ktorom sa prekrývali vlády týchto dvoch kráľov. Prorok Zechariáš sa zmieňuje o katastrofálnom zemetrasení za Uzzijahových dní, keď ľudia v strachu utekali. (Zech. 14:5) Židovský historik Josephus uvádza, že toto zemetrasenie nastalo, keď sa Uzzijah opovážlivo pokúšal obetovať kadidlo v chráme. Zdá sa však, že zemetrasenie, o ktorom sa zmieňuje Ámos, nastalo za Uzzijahovej vlády už skôr.

 3. a) Prečo bolo Ámosovo posolstvo biedy časové? b) Ako vyvýšil Ámos Jehovovu zvrchovanosť?

³ Meno Ámos znamená „obťažený“ alebo „nesúci náklad“. Prinášal síce posolstvá obťažené výstrahami pre Izrael a Judsko (a tiež pre mnohé pohanské národy), ale aj posolstvo útechy o obnove Jehovovho ľudu. Bolo veľa dôvodov oznámiť bremeno ťažkostí v Izraeli. Heslom dňa bol blahobyt, prepychový život a roztopašnosť. Ľud zabudol na Jehovov Zákon. Ich zrejmý blahobyt ich zaslepil pred skutočnosťou, že sú ako prezreté ovocie v štádiu rozkladu, ktoré vedie ku skaze. Ámos prorokoval, že o niekoľko rokov pôjde desaťkmeňové kráľovstvo do vyhnanstva za Damašek. Tak vyvýšil spravodlivosť a zvrchovanosť Jehovu, o ktorom hovorí dvadsaťjedenkrát ako o „Zvrchovanom Pánovi“. — Ámos 1:8.

 4. Ktoré splnené proroctvá potvrdzujú vierohodnosť Ámosovej knihy?

⁴ Splnením tohto a iných proroctiev je potvrdená vierohodnosť Ámosovej knihy. Prorok tiež predpovedal, že všetky nepriateľské národy okolo Izraela — Sýrčanov, Filištíncov, obyvateľov Týru a Edomu, Ammónčanov a Moábčanov — strávi oheň zničenia. Je historickou skutočnosťou, že všetky tieto nepriateľské pevnosti boli časom vyvrátené. Cesty Judska a Izraela boli však trestuhodnejšie, pretože opustili Jehovu pre falošné uctievanie. Posledná pevnosť Izraela, opevnené mesto Samária, padla v roku 740 pred n. l., keď ju obľahlo asýrske vojsko pod velením Salmanazara V. (2. Kráľ. 17:1–6) Judsko sa nepoučilo z toho, čo sa stalo jeho sesterskému národu, a preto bolo v roku 607 pred n. l. zničené.

 5. Ako podporuje archeológia záznam v Ámosovej knihe?

⁵ Ámos odsudzoval Izrael pre jeho prepychový život, pretože boháči klamali chudobných, aby mohli stavať svoje „slonovinové domy“, v ktorých sa oddávali hýrivému pitiu vína a jedlu. (Ámos 3:15; 5:11, 12; 6:4–7) Archeológovia odkryli svedectvo tohto blahobytu, pretože vo vykopávkach v Samárii našli mnohé predmety zo slonoviny. Encyclopedia of Archaeological Excavations in the Holy Land (Encyklopédia archeologických vykopávok v Svätej zemi) uvádza: „Je možné rozoznať dve hlavné skupiny: 1. Doštičky vyrezávané v hlbokom reliéfe... 2. Doštičky vyrezávané v plytkom reliéfe a zdobené vsadenými drahokamami, farebnými sklíčkami, zlatou fóliou a pod... Predmety zo slonoviny sa považujú za výtvory fénického umenia a pravdepodobne boli použité ako intarzia v palácovom nábytku izraelských kráľov. Biblia sa zmieňuje o ‚slonovinovom dome‘, ktorý postavil Achab (1. Kráľ. 22:39), a o ‚slonovinových lôžkach‘, ktoré v káravých slovách Ámosa (6:4) symbolizujú prepychový život v Samárii.“a

 6. Čo potvrdzuje vierohodnosť knihy?

⁶ Ámosova kniha nepochybne patrí do biblického kánonu. Jej vierohodnosť potvrdzuje Štefanova parafráza troch veršov v Skutkoch 7:42, 43 a Jakubov citát z tejto knihy v Skutkoch 15:15–18. — Ámos 5:25–27; 9:11, 12.

OBSAH ÁMOSA

 7. Ktoré národy varuje Ámos pred Jehovovými súdmi?

⁷ Súdy proti národom (1:1–2:3). „Jehova — zo Siona zareve.“ ​(1:2) Ámos varuje pred jeho ohnivými súdmi proti národom. Damašek (Sýria) mlátil Gileád železnými mlátiacimi nástrojmi. Gaza (Filištea) a Týrus vydali izraelských zajatcov Edomu. A Edomovi chýbalo milosrdenstvo a bratská láska. Ammónčania prepadli Gileád. Moáb spálil kosti edomského kráľa na vápno. Jehovova ruka je proti všetkým týmto národom, a on hovorí: „Neodvrátim [ju] späť.“ — 1:3, 6, 8, 9, 11, 13; 2:1.

 8. Prečo je Jehovov súd ohlásený aj proti Judsku a Izraelu?

⁸ Súd proti Judsku a Izraelu (2:4–16). Jehova neodvráti svoj hnev ani od Judska. Previnili sa tým, že „zavrhli Jehovov zákon“. (2:4) A Izrael? Jehova pre nich vyhladil obávaných Amorejčanov a dal im dobrú krajinu. Vzbudil medzi nimi Nazarejov a prorokov, ale oni nútili Nazarejov, aby porušili svoj slávnostný sľub, a prikazovali prorokom: „Nebudete prorokovať.“ ​(2:12) Preto Jehova pôsobí, že ich základy sú vratké ako voz naložený práve zožatým obilím. A ich silní muži, tí budú utekať nahí.

 9. Čo dokazuje, že hovoril Jehova, a najmä proti komu Ámos prorokuje?

⁹ Účtovanie s Izraelom (3:1–6:14). Ámos zdôrazňuje pozoruhodnými znázorneniami, že jeho prorokovanie je samo osebe dôkazom, že hovoril Jehova. „Zvrchovaný Pán Jehova neurobí nič, pokiaľ nezjaví svoju dôvernú vec svojim sluhom prorokom... Sám Zvrchovaný Pán Jehova prehovoril! Kto nebude prorokovať?“ ​(3:7, 8) Ámos naozaj prorokuje zvlášť proti požívačným plieniteľom, ktorí prebývajú v Samárii. Jehova ich zhodí z ich nádherných pohoviek a ich domy zo slonoviny zaniknú.

10. Čo Jehova pripomína Izraelu a aký deň biedy má prísť?

¹⁰ Jehova vyratúva svoje napomínania a tresty Izraela. Päťkrát im pripomína. „Nevrátili ste sa ku mne.“ A preto, Izrael, „priprav sa, aby si sa stretol so svojím Bohom“. (4:6–12) Ámos začína prorocký žalospev: „Panna, Izrael, padla; nemôže opäť vstať. Bola opustená na svojej vlastnej zemi; nikto ju nepozdvihuje.“ ​(5:2) Avšak Jehova, Pôvodca podivuhodných vecí v nebi i na zemi, neustále volá Izrael, aby ho hľadal a zostal nažive. Áno, „hľadajte to, čo je dobré, a nie to, čo je zlé, aby ste zostali nažive“. (5:4, 6, 14) Čo však pre nich bude znamenať Jehovov deň? Bude to deň biedy. Zmetie ich ako bystrina do vyhnanstva za Damašek, a slonovinou zdobené domy ich hýrivých hostín budú obrátené na sutinu a trosky.

11. Z akej moci trvá Ámos na prorokovaní proti Izraelu?

¹¹ Ámos prorokuje napriek odporu (7:1–17). Jehova ukazuje svojmu prorokovi olovnicu spustenú do stredu Izraela. Nebude už ďalej nič ospravedlňovať. Spustoší svätyňu Izraela a povstane s mečom proti domu Jeroboáma II. Kňaz Amaciah z Bételu odkazuje Jeroboámovi II: „Ámos sa sprisahal proti tebe.“ ​(7:10) Amaciah hovorí Ámosovi, aby išiel prorokovať do Judska. Ámos objasňuje svoju autoritu slovami: „Jehova ma vzal od stáda a Jehova mi ďalej povedal: ‚Choď, prorokuj môjmu izraelskému ľudu.‘“ ​(7:15) Potom Ámos predpovedá nešťastie pre Amaciaha a jeho domácnosť.

12. Aký hlad je predpovedaný pre Izrael, ale akým slávnym sľubom sa končí proroctvo?

¹² Útlak, trest a obnova (8:1–9:15). Jehova ukazuje Ámosovi kôš letného ovocia. Odsudzuje Izraelovo utláčanie chudobných a prisahá „na Nadradenosť Jakoba“, že budú musieť trúchliť pre svoje zlé skutky. „‚Hľa, prichádzajú dni,‘ je výrok Zvrchovaného Pána Jehovu, ‚a ja pošlem hlad do krajiny, hlad nie po chlebe a smäd nie po vode, ale po počutí Jehovových slov.‘“ ​(8:7, 11) Padnú, a už nevstanú. Nech sa zakopú do šeolu alebo vystúpia do nebies, Jehovova ruka ich vezme. Hriešnici z jeho ľudu zahynú mečom. A potom prichádza slávny sľub: „V ten deň pozdvihnem Dávidov prístrešok, ktorý padol, a určite opravím ich trhliny... Určite ho vybudujem ako za dávnych dní.“ ​(9:11) Znovu zhromaždeným zajatcom sa bude tak dobre dariť, že oráč dostihne ženca, skôr než ten bude môcť zožať svoju bohatú úrodu. Tieto požehnania od Jehovu budú trvalé.

PREČO JE UŽITOČNÁ

13. Aký úžitok môžeme dnes mať z Ámosových výstrah?

¹³ Pre dnešných čitateľov Biblie bude užitočné, keď si všimnú, prečo Ámosovo proroctvo ohlasovalo výstrahy Izraelu, Judsku a ich blízkym susedom. Tí, ktorí zavrhujú Jehovov zákon, klamú a utláčajú chudobných, sú chamtiví, nemravní a pestujú modlárstvo, nemôžu mať Jehovovo schválenie. Avšak tým, ktorí sa odvracajú od takých vecí a robia pokánie, Jehova odpúšťa a prejavuje im milosrdenstvo. Sme múdri, ak sa oddelíme od skazenej spoločnosti v tomto zlom svete a dbáme na Jehovovo napomenutie. „Hľadajte ma a zostaňte nažive.“ — 5:4, 6, 14.

14. Mali Židia z čias Štefana úžitok z Ámosových pripomienok?

¹⁴ Štefan citoval pred svojou mučeníckou smrťou Ámosa. Pripomenul Židom, že to bolo modlárske uctievanie cudzích bohov, ako boli Moloch a Refan, ktoré privodilo Izraelu zajatie. Mali Židia úžitok z toho, že opätovne počúvali slová Ámosa? Nemali. Rozzúrili sa a ukameňovali Štefana, a tak si spôsobili ďalšie nešťastie pri zničení Jeruzalema v roku 70 n. l. — Ámos 5:25–27; Sk. 7:42, 43.

15. O ktorých proroctvách obnovy je užitočné uvažovať?

¹⁵ Je užitočné uvažovať o splnení mnohých Ámosových proroctiev, nielen tých, ktoré sa splnili pri potrestaní Izraela, Judska a iných národov, ale aj proroctiev o obnove. Presne podľa Jehovovho slova prostredníctvom Ámosa sa izraelskí zajatci vrátili v roku 537 pred n. l., aby postavili a začali obývať svoje opustené mestá a vysadili vinice a záhrady. — Ámos 9:14: Ezd. 3:1.

16. Ako naznačil Jakub splnenie Ámosa 9:11, 12 v spojitosti s kresťanským zborom?

¹⁶ K slávnemu a budujúcemu splneniu Ámosovho proroctva však došlo v dňoch apoštolov. Jakub pri rozhovore o zhromažďovaní Neizraelitov do kresťanského zboru pod inšpiráciou objasňuje, že to bolo predpovedané v proroctve v Ámosovi 9:11, 12. Ukazuje, že ‚nové vybudovanie Dávidovho prístrešku, ktorý padol‘, sa spĺňa v spojitosti s kresťanským zborom, „aby tí, ktorí zostávajú z ľudí, vážne hľadali Jehovu spolu s ľuďmi zo všetkých národov, ľuďmi, ktorí sa nazývajú mojím menom, hovorí Jehova“. Tu bola naozaj biblická opora pre nový vývoj, o ktorom rozprával Šimon Peter — že Boh si vyberá z národov „ľud pre svoje meno“. — Sk. 15:13–19.

17. Aký blahobyt v spojitosti s Božím kráľovstvom predpovedá Ámos a čo hovorí o jeho trvaní?

¹⁷ Ježiš Kristus, Hlava tohto kresťanského zboru, je inde stotožnený so ‚synom Dávida‘, ktorý dedí ‚trón svojho otca Dávida‘ a vládne navždy. (Luk. 1:32, 33; 3:31) A tak Ámosovo proroctvo zdôrazňuje splnenie zmluvy o kráľovstve, uzavretej s Dávidom. Ámosove záverečné slová opisujú nielen podivuhodnú vidinu prekypujúceho blahobytu v čase pozdvihnutia „Dávidovho prístrešku“, ale zdôrazňujú aj trvalosť Božieho kráľovstva. „‚A určite ich vsadím do ich zeme a už nebudú vykorenení zo svojej zeme, ktorú som im dal,‘ povedal tvoj Boh Jehova.“ Zem bude oplývať večnými požehnaniami, až Jehova úplne obnoví „Dávidov prístrešok“. — Ámos 9:13–15.

[Poznámka pod čiarou]