Jehovovo slovo je živé
Hlavné myšlienky z kníh Obadiáš, Jonáš a Micheáš
„VIDENIE Obadiáša.“ (Obadiáš 1) Týmito slovami sa začína biblická kniha Obadiáš. Tento prorok vo svojej knihe, ktorú napísal v roku 607 pred n. l., neodhaľuje o sebe nič okrem svojho mena. Viac než dve storočia predtým dokončil svoju knihu prorok Jonáš, ktorý v nej otvorene rozpráva, čo on osobne zažil v súvislosti so svojím misionárskym poverením. Do časového obdobia medzi prorokovaním Obadiáša a Jonáša — od roku 777 pred n. l. do roku 717 pred n. l. spadá 60 rokov prorokovania Micheáša. Jediná vec, ktorú Micheáš hovorí o sebe, je, že je ‚Morešetský‘, teda že pochádza z mesta Morešet, a že Jehovovo slovo k nemu prišlo „za dní judských kráľov Jotáma, Achaza, Ezechiáša“. (Micheáš 1:1) Skutočnosť, že tento prorok dobre poznal život na vidieku, je zjavná z prirovnaní a ďalších vyjadrení, ktoré používa na zdôraznenie myšlienok svojho posolstva.
EDOM BUDE „MUSIEŤ BYŤ ODREZANÝ NA NEURČITÝ ČAS“
Obadiáš o Edome hovorí: „Pre násilie voči tvojmu bratovi Jakobovi ťa pokryje hanba a budeš musieť byť odrezaný na neurčitý čas.“ Tento prorok si ešte živo pamätá násilie, ktorého sa Edom nedávno dopustil voči synom Jakoba — Izraelitom. V roku 607 pred n. l., keď Babylončania zničili Jeruzalem, Edom „sa postavil stranou“ a pridal sa k útočiacim ‚cudzincom‘. — Obadiáš 10, 11.
Naproti tomu dom Jakoba čaká obnova. V Obadiášovom proroctve sa píše: „Na vrchu Sion budú tí, ktorí uniknú, a ten sa stane svätým.“ — Obadiáš 17.
Odpovede na biblické otázky:
5–8 — Na čo poukazovalo porovnanie zničenia Edoma s príchodom plieniteľov a oberačov hrozna? Keby do Edoma prišli plienitelia, vzali by len to, čo by chceli. Keby prišli oberači hrozna, nechali by niečo z úrody na paberkovanie. Ale keď Edom padne, jeho poklady budú dôkladne vypátrané a úplne ho vyplienia „muži v zmluve s [ním]“ — jeho spojenci, Babylončania. — Jeremiáš 49:9, 10.
10 — Ako bol Edom „odrezaný na neurčitý čas“? Tak ako bolo predpovedané, Edom ako národ, s vládou a ľudom, ktorý obýval konkrétne územie, bol vyhladený. Babylonský kráľ Nabonidus porazil Edom približne v polovici šiesteho storočia pred n. l. Do štvrtého storočia pred n. l. už územie Edomitov obývali Nabatejci a Edomiti sa museli usadiť v južnej časti Judska, v oblasti Negebu, ktorá sa neskôr stala známou ako Idumea. Po tom, čo v roku 70 n. l. Rimania zničili Jeruzalem, Edomiti prestali existovať.
Poučenie pre nás:
3, 4 Edomiti žili v drsnej oblasti vysokých vrchov a hlbokých roklín, čo bolo zo strategického hľadiska mimoriadne výhodné. Zrejme preto nadobudli klamlivý pocit bezpečia a prejavovali opovážlivosť. No Jehovovým rozsudkom nemožno uniknúť.
8, 9, 15 Ľudská múdrosť ani moc nikoho neochráni, keď príde „Jehovov deň“. — Jeremiáš 49:7, 22.
12–14 Edomiti sú varovným príkladom pre tých, ktorí sa tešia, keď sa Boží služobníci stretávajú s ťažkosťami. Jehova považuje zlé zaobchádzanie so svojím ľudom za vážnu vec.
17–20 Toto proroctvo obnovy týkajúce sa synov Jakoba sa začalo spĺňať, keď sa ostatok vrátil z Babylona do Jeruzalema v roku 537 pred n. l. Jehovovo slovo sa vždy splní. Jehovovým sľubom môžeme plne dôverovať.
„NINIVE BUDE ROZVRÁTENÉ“
Jonáš namiesto toho, aby poslúchol Boží príkaz ‚ísť do veľkého mesta Ninive a hlásať proti nemu‘ posolstvo súdu, uteká opačným smerom. Jehova ho usmerňuje tým, že ‚vrhá na more veľký vietor‘, posiela ‚veľkú rybu‘ a po druhý raz mu dáva poverenie, aby išiel do hlavného mesta Asýrie. — Jonáš 1:2, 4, 17; 3:1, 2.
Jonáš vstupuje do Ninive a začína hlásať veľmi otvorené posolstvo: „Už len štyridsať dní, a Ninive bude rozvrátené.“ (Jonáš 3:4) Nečakaný výsledok, ku ktorému vedie reakcia na jeho hlásanie, spôsobuje, že Jonáš sa ‚rozpáli hnevom‘. Jehova používa ‚fľaškovitú tekvicu‘, aby ho poučil o milosrdenstve. — Jonáš 4:1, 6.
Odpovede na biblické otázky:
3:3 — Naozaj bolo Ninive veľkým mestom „na tri dni chôdze“? Áno. V staroveku sa pod označením Ninive pravdepodobne rozumelo nielen samotné mesto, ale aj blízke osady od Chorsabádu na severe po Nimrúd na juhu. Všetky tieto osady, ktoré spadali pod Ninive, vytvárali štvoruholník s obvodom asi 100 kilometrov.
3:4 — Musel sa Jonáš naučiť jazyk Asýrčanov, aby mohol Ninivčanom hlásať svoje posolstvo? Je možné, že Jonáš ovládal jazyk Asýrčanov už predtým alebo že zázračne dostal schopnosť hovoriť týmto jazykom. Ďalšia možnosť je, že toto stručné posolstvo hlásal v hebrejčine a niekto ho prekladal. Ak išlo o túto možnosť, jeho slová mohli vzbudiť ešte väčšiu zvedavosť a záujem o jeho posolstvo.
Poučenie pre nás:
1:1–3 Ak by sme si úmyselne plánovali iné činnosti tak, že by nám to bránilo mať plný podiel na diele hlásania Kráľovstva a robenia učeníkov, nesvedčilo by to o dobrej pohnútke. Človek, ktorý robí niečo také, v obraznom zmysle uteká od svojho poverenia.
1:1, 2; 3:10 Jehova neprejavuje milosrdenstvo len nejakému jednému národu alebo rase, alebo nejakej špecifickej skupine ľudí. „Jehova je dobrý ku všetkým a jeho milosrdenstvá sú nad všetkými jeho dielami.“ — Žalm 145:9.
1:17; 2:10 To, že Jonáš bol tri dni a tri noci vo veľkej rybe, bolo prorockým predobrazom Ježišovej smrti a vzkriesenia. — Matúš 12:39, 40; 16:21.
1:17; 2:10; 4:6 Jehova zachránil Jonáša z rozbúreného mora. Boh tiež „dal, aby nad Jonášom vzišla fľaškovitá tekvica a stala sa mu tieňom nad hlavou a oslobodila ho z jeho biedneho stavu“. Dnešní Jehovovi ctitelia môžu dôverovať svojmu Bohu a v jeho milujúcu láskavosť, pokiaľ ide o ochranu a vyslobodenie. — Žalm 13:5; 40:11.
2:1, 2, 9, 10 Jehova vypočúva modlitby svojich služobníkov a venuje pozornosť ich úpenlivým prosbám. — Žalm 120:1; 130:1, 2.
3:8, 10 Pravý Boh „pocítil ľútosť“, čiže zmenil názor, pokiaľ išlo o nešťastie, o ktorom hovoril, a „nespôsobil ho“. Prečo? Lebo Ninivčania „sa odvrátili od svojej zlej cesty“. Podobne aj dnes sa hriešnik môže vyhnúť nepriaznivému Božiemu rozsudku, ak prejaví pravé pokánie.
4:1–4 Žiaden človek nemôže ovplyvniť Boha, aby obmedzil prejavy svojho milosrdenstva. Mali by sme si dávať pozor, aby sme nekritizovali Jehovov milosrdný spôsob konania.
4:11 Jehova trpezlivo dáva po celej zemi zvestovať posolstvo o Kráľovstve, pretože — tak ako to bolo v prípade 120 000 ľudí v Ninive — ľutuje tých, „ktorí vôbec nepoznajú rozdiel medzi svojou pravicou a ľavicou“. Nemali by sme aj my pociťovať ľútosť voči ľuďom v našom obvode a horlivo sa zapájať do diela zvestovania Kráľovstva a robenia učeníkov? — 2. Petra 3:9.
‚ICH PLEŠINA SA ROZŠÍRI‘
Micheáš odhaľuje hriechy Izraela a Júdu, predpovedá zničenie ich hlavných miest a sľubuje obnovu. Samária sa má stať podobnou ‚hromade trosiek‘. Izrael a Júda si za svoje modlárstvo zaslúžia „plešinu“, čiže hanbu. Tým, že budú poslaní do vyhnanstva, ich plešina sa rozšíri ‚ako orlia‘ — čo je zjavne narážka na druh supa, ktorý má na hlave iba niekoľko jemných chĺpkov. Jehova sľubuje: „Určite zhromaždím Jakoba.“ (Micheáš 1:6, 16; 2:12) Vinou skazených vodcov a prorokov sa aj z Jeruzalema „stanú obyčajné hromady trosiek“. Ale Jehova „zozbiera“ svoj ľud. Z ‚Betlehema, Efratu,‘ vyjde „ten, ktorý sa má stať panovníkom v Izraeli“. — Micheáš 3:12; 4:12; 5:2.
Bol Jehova voči Izraelu nespravodlivý? Sú jeho požiadavky príliš prísne? Nie. Všetko, čo Jehova od svojich ctiteľov žiada, je, aby ‚uplatňovali právo a milovali láskavosť a boli skromní‘, keď chodia so svojím Bohom. (Micheáš 6:8) No Micheášovi súčasníci sa stávajú takými skazenými, že „ich najlepší je ako šípkový ker, ich najpriamejší je horší než tŕnistý plot“, ktorý zraňuje a spôsobuje bolesť každému, kto sa k nemu priblíži. Tento prorok sa však pýta: „Kto je Boh ako [Jehova]?“ Boh opäť prejaví milosrdenstvo svojmu ľudu a ‚všetky ich hriechy hodí do hlbín mora‘. — Micheáš 7:4, 18, 19.
Odpovede na biblické otázky:
2:12 — Kedy sa splnilo proroctvo o ‚zozbieraní pozostalých z Izraela‘? Prvé splnenie bolo v roku 537 pred n. l., keď sa ostatok Židov vrátil z babylonského vyhnanstva do svojej domoviny. V novej dobe sa toto proroctvo spĺňa na ‚Božom Izraeli‘. (Galaťanom 6:16) Od roku 1919 sú pomazaní kresťania zhromažďovaní „ako stádo v ohrade“. Keďže sa k nim, zvlášť od roku 1935, pripája „veľký zástup“, ktorý tvoria „iné ovce“, ‚hučia ľuďmi‘. (Zjavenie 7:9; Ján 10:16) Spoločne horlivo podporujú pravé uctievanie.
4:1–4 — Ako „v konečnej časti dní“ Jehova ‚koná súd medzi mnohými ľuďmi a napráva záležitosti ďalekých, mocných národov‘? Slovné spojenia ‚mnohí ľudia‘ a ‚mocné národy‘ sa tu nevzťahujú na národnostné skupiny či politické prvky. Tieto výrazy sa skôr vzťahujú na jednotlivcov zo všetkých národov, ktorí sa stávajú Jehovovými ctiteľmi. Jehova koná súd a napráva záležitosti medzi nimi v duchovnom zmysle.
Poučenie pre nás:
1:6, 9; 3:12; 5:2 Samáriu zničili Asýrčania v roku 740 pred n. l. — ešte počas Micheášovho života. (2. Kráľov 17:5, 6) Asýrčania prišli až k Jeruzalemu v čase Ezechiášovej vlády. (2. Kráľov 18:13) Jeruzalem skončil v plameňoch, keď ho v roku 607 pred n. l. dobyli Babylončania. (2. Paralipomenon 36:19) Ako bolo predpovedané, Mesiáš sa narodil v ‚Betleheme, Efrate‘. (Matúš 2:3–6) Jehovove prorocké slovo nikdy nezlyháva.
2:1, 2 Aké nebezpečné by bolo tvrdiť, že slúžime Bohu, ale pritom hľadať skôr bohatstvo než „kráľovstvo a [Božiu] spravodlivosť“! — Matúš 6:33; 1. Timotejovi 6:9, 10.
3:1–3, 5 Jehova očakáva od tých, ktorým bola v jeho ľude zverená zodpovednosť, že budú konať podľa práva.
3:4 Keď chceme, aby Jehova vypočúval naše modlitby, nesmieme konať hriešne ani žiť dvojakým životom.
3:8 Poverenie zvestovať dobré posolstvo, ku ktorému patria aj posolstvá súdu, si dokážeme spĺňať, iba ak sme posilňovaní Jehovovým svätým duchom.
5:5 Toto mesiášske proroctvo nás uisťuje, že keď nepriatelia zaútočia na Boží ľud, „sedem [čo predstavuje úplnosť] pastierov“ a „osem vojvodcov“ — čiže značný počet schopných mužov — bude vzbudených, aby sa ujalo vedenia medzi Jehovovým ľudom.
5:7, 8 Pre mnohých ľudí sú dnes pomazaní kresťania „ako rosa od Jehovu“ — sú požehnaním od Boha. Je to tak preto, že Boh používa pomazaných na hlásanie posolstva o Kráľovstve. „Iné ovce“ im pomáhajú v tom, že prinášajú ľuďom duchovné osvieženie, a to tým, že pomazaných aktívne podporujú vo zvestovateľskom diele. (Ján 10:16) Akou výsadou je zúčastňovať sa na tomto diele, ktoré prináša iným pravé občerstvenie!
6:3, 4 Mali by sme napodobňovať Jehovu Boha a byť láskaví a súcitní dokonca aj k tým, s ktorými je ťažké vychádzať, či k tým, ktorí sú duchovne slabí.
7:7 Aj keď na konci tohto skazeného systému vecí zápasíme s problémami, nemali by sme byť skľúčení. Naopak, je potrebné, aby sme tak ako Micheáš ‚stále čakali na nášho Boha‘.
7:18, 19 Tak ako je Jehova ochotný odpustiť nám naše previnenia, aj my by sme mali byť ochotní odpustiť tým, ktorí zhrešili proti nám.
Ďalej ‚choďme v Jehovovom mene‘
Tí, ktorí bojujú proti Bohu a jeho ľudu, budú ‚musieť byť odrezaní na neurčitý čas‘. (Obadiáš 10) Jehovov hnev však možno odvrátiť tým, že ľudia dbajú na Božie varovanie a ‚odvrátia sa od svojich zlých ciest‘. (Jonáš 3:10) „V konečnej časti dní“, čiže počas týchto „posledných dní“, je pravé uctievanie vyvýšené vysoko nad všetky falošné náboženstvá a poslušní ľudia prúdia k nemu. (Micheáš 4:1; 2. Timotejovi 3:1) Buďme preto rozhodnutí „chodiť v mene Jehovu, nášho Boha, na neurčitý čas, áno navždy“! — Micheáš 4:5.
Aké cenné poučenie nachádzame v knihách Obadiáš, Jonáš a Micheáš! Hoci boli napísané pred viac ako 2 500 rokmi, ich posolstvo „je živé a vykonáva moc“ aj dnes. — Hebrejom 4:12.
[Obrázok na strane 13]
Obadiáš prorokoval: „[Edom bude] musieť byť odrezaný na neurčitý čas“
[Obrázok na strane 15]
Micheáš ‚stále čakal na Jehovu‘ a rovnaký postoj môžeš prejaviť aj ty
[Obrázok na strane 16]
Zvestovateľské dielo je výsada, ktorú by sme si mali veľmi ceniť