‚Čo Jehova vyžaduje od teba?‘

1, 2. Prečo je povzbudzujúce preskúmať, ako Jehova v staroveku reagoval na morálny úpadok svojho ľudu?

PREDSTAV si takúto scénu: Dievča počuje, ako niekto silno búcha na dvere. Zmocní sa jej hrôza. Bojí sa, že prichádza skorumpovaný obchodník po peniaze, ktoré mu jej rodina dlhuje. Tento obchodník mnohých zdiera tak, že používa podvodné závažia a žiada nezákonne vysoké úroky. Trestu sa vyhýba tým, že podpláca mestských úradníkov, aby ignorovali sťažnosti ľudí. Dievča sa cíti bezmocné. Otec opustil ich rodinu, lebo si našiel mladšiu ženu. Dievčaťu i jeho matke hrozí, že ich predajú za otrokyne.

² Tento príbeh je založený na konaní, ktoré dvanásti proroci odsudzovali. (Ámos 5:12; 8:4–6; Micheáš 6:10–12; Sofoniáš 3:3; Malachiáš 2:13–16; 3:5) Čo by si robil, keby si žil v tom čase? Aj keď situácia bola veľmi zlá, môže ťa povzbudiť, že Jehova za dní týchto prorokov podnikal pozitívne kroky. Áno, z ich kníh môžeš vidieť, že Boh kládol dôraz na ušľachtilé vlastnosti a postoje. Povzbudenie od neho ti môže dodať morálnu silu a motivovať ťa, aby si konal dobro a chválil ho. Keďže Jehovov deň súdu sa rýchlo približuje, rozbor pozitívneho posolstva, ktoré obsahujú tieto knihy, ti môže pomôcť ešte jasnejšie vidieť, čo od teba Boh žiada. Pozrime sa najprv, aká bola situácia za dní Micheáša v ôsmom storočí pred n. l.

3, 4. a) Akú pôsobivú prosbu nachádzame v knihe Micheáš? b) Ako na teba osobne pôsobí otázka z Micheáša 6:8?

³ Pri čítaní Micheášovej knihy môžeš mať spočiatku pocit, že je to dlhý zoznam obvinení proti spurným Izraelitom. Je pravda, že Jehova nebol slepý voči morálnemu úpadku svojho zmluvného ľudu, v ktorom podľa jeho slov niektorí ‚nenávideli dobré a milovali zlé‘. (Micheáš 3:2; 6:12) Napriek tomu Micheášova kniha neobsahuje len odsúdenia, ale aj jedno z najpôsobivejších a najpodnetnejších nabádaní, aké v Biblii nachádzame. Micheáš upriamuje pozornosť na Pôvodcu spravodlivých noriem a kladie otázku na zamyslenie: „Čo od teba Jehova vyžaduje, než aby si uplatňoval právo a miloval láskavosť a bol skromný, keď chodíš so svojím Bohom?“ — Micheáš 6:8.

⁴ Vnímaš to zo strany nášho Stvoriteľa ako naliehavú prosbu? Jehova nám láskyplne pripomína, že sme schopní osvojiť si pozitívne postoje a nedať sa ovplyvniť rozšírenou skazenosťou. Jehova vie, že ako jeho verní služobníci si chceme rozvíjať zbožné vlastnosti, a nestráca v nás dôveru. Ako by si ty osobne odpovedal na otázku: ‚Čo Jehova vyžaduje od teba?‘ Vedel by si povedať, v ktorých oblastiach života sa riadiš Božími morálnymi normami a v ktorých by si sa ich mal pridŕžať ešte viac? Ak sa budeš týmito normami stále riadiť, skvalitníš svoj vzťah k Bohu i svoj život. Keďže celosvetový raj je už veľmi blízko, prijmi toto povzbudzujúce nabádanie: „Zasievajte si semeno v spravodlivosti; žnite v súlade s milujúcou láskavosťou. Obrábajte si ornú pôdu, keď je čas hľadať Jehovu, dokiaľ nepríde a nedá vám poučenie v spravodlivosti.“ ​(Hozeáš 10:12) Preskúmajme teraz niektoré dôležité myšlienky vynikajúcej rady z Micheáša 6:8.

 5. Prečo je dôležité ‚byť skromní‘, keď chodíme s Bohom?

⁵ Dôležitou vecou, ktorú podľa Micheáša od nás Jehova vyžaduje, je byť ‚skromní, keď s ním chodíme‘. Skromnosť nám môže byť len na úžitok, pretože ‚u skromných je múdrosť‘. (Príslovia 11:2) Ku skromnosti patrí uvedomovať si svoje obmedzenia vyplývajúce z hriechu, ktorý sme zdedili po Adamovi. Keď uznávame, že sme sa narodili ako hriešni, je to prvý, dôležitý krok k tomu, aby sme sa vyhli vedomým hriechom. — Rimanom 7:24, 25.

 6. Prečo je užitočné skromne uznávať, že hriech má neblahé následky?

⁶ Prečo je skromnosť spolu s pokorou mysle taká dôležitá, ak sa chceme vyhnúť vedomým hriechom? Nuž skromný človek si uvedomuje, akú moc má hriech. (Žalm 51:3) Hozeáš nám pomáha pochopiť, že hriech nás môže lákať, ale vždy má zničujúce následky. Napríklad Jehova svojmu starovekému ľudu oznámil, že ho za jeho neposlušnosť ‚vezme na zodpovednosť‘. Dá sa z týchto slov vyčítať, že nehanební hriešnici mohli uniknúť následkom svojho počínania? Možno v to dúfali, lebo hriech často zotročuje ľudí a privádza ich ku klamným záverom. Ešte závažnejšie je, že hriechom sa ľudia vzďaľujú od Boha a môžu sa dostať až do takého stavu, že „ich konanie nepripúšťa návrat k Bohu“. Vedomý hriech pripravuje človeka o morálnu silu, takže hriešnik si potom zvykne ‚konať to, čo škodí‘. Navyše hriechom sa život hriešnika stáva márnym. Istý čas sa síce môže zdať, že sa mu darí, ale nekajúcny hriešnik nemôže očakávať, že bude mať Božie schválenie. — Hozeáš 1:4; 4:11–13; 5:4; 6:8.

 7. Ako skromní ľudia reagujú na vedenie, ktoré im Jehova poskytuje?

⁷ Skromní ľudia tiež uznávajú, že keď sa chcú vyhnúť smutným následkom hriechu, potrebujú Božie vedenie. Micheáš prorokoval o čase — o našich dňoch —, keď mnohí ľudia budú vynakladať úsilie, aby boli ‚poučovaní o Jehovových cestách‘ a aby ‚chodili po jeho chodníkoch‘. Takíto mierni ľudia hľadajú „zákon“ a „Jehovovo slovo“. Aj ty pravdepodobne patríš k tým, ktorí túžia „chodiť v mene Jehovu“, a preto reagujú na to, čo od nich žiada. Napriek tomu ťa bude podobne ako Micheáša zrejme zaujímať, čo ešte môžeš robiť, aby si zostal ‚mravne čistý‘. (Micheáš 4:1–5; 6:11) Veľmi ti pomôže, ak sa budeš skromne usilovať konať to, čo od teba Jehova vyžaduje.

 8. Čo pozoruješ, pokiaľ ide o morálku v dnešnom svete?

⁸ Jehova sa zaujíma o naše duchovné i telesné blaho, a preto od nás žiada, aby sme napriek úpadku vo svete okolo nás zostali mravne čistí. (Malachiáš 2:15) Sme zaplavovaní sexuálne ladenými informáciami. Mnohí ľudia si myslia, že pozeranie pornografických obrázkov a filmov, čítanie o neprístojnom sexuálnom správaní a počúvanie piesní s dráždivými textami je normálne. Okrem toho niektorí prejavujú neúctu k ženám a považujú ich len za sexuálny objekt. A rozhovory mladých v škole sa často vyznačujú oplzlými vtipmi a sexuálnymi narážkami. Ako sa môžeš chrániť pred takýmito skazonosnými vplyvmi?

 9. Ako mnohí v čase dvanástich prorokov porušovali Jehovove normy?

⁹ Dvanásť prorokov, o ktorých uvažujeme, nám predkladá cenné výstrahy. Žili v čase, keď ešte neexistovali multikiná a videopožičovne, no existovali falické symboly, takzvaná posvätná prostitúcia a nehanebná promiskuita. (1. Kráľov 14:24; Izaiáš 57:3, 4; Habakuk 2:15) Svedčia o tom priamo slová týchto prorokov: „Muži, tí odchádzajú so smilnicami a obetujú s chrámovými prostitútkami.“ „Muž a jeho vlastný otec šli k tomu istému dievčaťu, aby znesväcovali moje sväté meno.“ Niektorí pravidelne platili ‚mzdu prostitútkam‘ pri rituáloch plodnosti.a Bolo rozšírené cudzoložstvo a neverné ženy ‚chodievali za svojimi vášnivými milencami‘. — Hozeáš 2:13; 4:2, 13, 14; Ámos 2:7; Micheáš 1:7.

10. a) Čo je hlavnou príčinou nemravného konania? b) Ako sa Boží ľud v staroveku dopúšťal duchovného smilstva?

¹⁰ Pravdepodobne si uvedomuješ, že sexuálna nemravnosť súvisí s postojmi a pohnútkami. (Marek 7:20–22) Jehova sa o svojom nemravnom ľude vyjadril: „Sám duch smilstva [„nespútaná túžba po sexe“, Contemporary English Version] spôsobil, že poblúdili,“ a „neuskutočňovali nič iné, iba voľné správanie“. (Hozeáš 4:12; 6:9)b Zechariáš sa zas zmieňuje o ‚duchu nečistoty‘. (Zechariáš 13:2) Ľudia svojím životom dávali najavo bezočivý, neúctivý a dokonca opovržlivý postoj k Jehovovým normám a k jeho autorite. A tak ten, kto sa chcel napraviť, musel zásadne zmeniť svoje zmýšľanie a postoj srdca. Keď si to uvedomíme, mali by sme cítiť ešte väčšiu vďačnosť za pomoc, ktorú dostávame, aby sme sa vyhli nemravnosti a jej tragickým následkom.

11. Aké sú následky sexuálnej nemravnosti?

¹¹ Zrejme vidíš, že voľná morálka často rozbíja rodiny, oberá deti o rodičovskú výchovu a vedie k odporným chorobám a k úmyselným potratom. Ten, kto v otázkach sexuálneho správania nedbá na Stvoriteľa, často potom telesne i citovo trpí. Micheáš napísal: „Pretože sa [stal nečistým], stroskotáva; a dielo stroskotania je bolestné.“ ​(Micheáš 2:10) Zbožní ľudia si uvedomujú tieto následky a to ich posilňuje v ich rozhodnutí zachovať si cudnosť. Dávajú si pozor, aby si neznečistili srdce a myseľ tým, že by sa zaoberali nečistými myšlienkami. — Matúš 12:34; 15:18.

12. Aký úžitok máme z toho, že prijímame Jehovov názor na sexuálnu morálku?

¹² Kresťania sa nevyhýbajú nemravnosti len zo strachu pred chorobou či pred počatím nemanželského dieťaťa. Uvedomujú si, aké je dôležité milovať Boží zákon a prijímať Boží pohľad na sexuálnu morálku. Jehova stvoril ľudí s prirodzenou túžbou po sexuálnom styku, ktorý má byť vyjadrením manželskej lásky. Bola to súčasť Božieho stvoriteľského zámeru. Keď je táto túžba zameraná správnym smerom — na manželského partnera —, je užitočná, spája manžela a manželku silným putom a niekedy vedie k splodeniu nového života. Keď sa však zameria na niekoho mimo manželstva, je ničivá, ako to vyplýva aj zo slov dvanástich prorokov. Nemravné sexuálne praktiky viedli k Božiemu neschváleniu. To bola vysoká daň, ktorú museli ľudia v tom čase zaplatiť, a rovnako vysokú daň budú musieť zaplatiť aj ľudia dnes.

13. Ako môžeme v istom zmysle ‚odložiť smilstvo‘ a vyhýbať sa pokušeniam?

¹³ Hozeáš svojich súčasníkov prosil, aby ‚odložili svoje smilstvo spred seba‘, teda aby urobili konkrétne kroky na ochranu svojej morálky. (Hozeáš 2:2) My urobíme múdro, ak budeme predchádzať situáciám, v ktorých by sme mohli byť v pokušení dopustiť sa nemravnosti. Napríklad sa môžeš opakovane stretávať s pokušením v škole alebo v okolí svojho domu. Možno nemôžeš zmeniť školu ani bydlisko, no môžeš sa inak vyhnúť pokušeniu, a tak ‚odložiť smilstvo spred seba‘. Oboznám svoje okolie s tým, že si pravým kresťanom, Jehovovým svedkom. Jasne a úctivo vysvetli, aké máš zásady a čomu veríš. Nech druhí vedia, že si rozhodnutý držať sa Jehovových vysokých noriem. (Ámos 5:15) Ďalší spôsob, ako ‚odložiť smilstvo‘, je vyhýbať sa pornografii a pochybnej zábave. To môže znamenať zahodiť nejaký časopis alebo nájsť si nových priateľov — takých, ktorí milujú Jehovu a ktorí ťa podporia v konaní toho, čo od teba Jehova vyžaduje. (Micheáš 7:5) Áno, s Jehovovou pomocou sa môžeš vyhnúť tomu, že by si sa znečistil nemravnosťou vo svete!

14, 15. a) Čo znamená ‚milovať láskavosť‘? b) Ako nám to, že milujeme láskavosť, pomáha zostať bez úhony?

¹⁴ Podľa Micheášových slov Jehova od nás žiada aj to, aby sme ‚milovali láskavosť‘. K láskavosti patrí konať dobro a neškodiť druhým. Láskavosť je úzko spätá s dobrotou a mravnou znamenitosťou. Vyžaduje si od nás konať poctivo a spravodlivo, tak v osobných záležitostiach, ako aj pri zaobchádzaní s druhými. V 6. kapitole tejto knihy sme skúmali také dôležité oblasti nášho života, ako sú pracovné a finančné záležitosti, v ktorých je spravodlivosť a poctivosť veľmi dôležitá. To však nie sú jediné oblasti života, v ktorých by sme mali konať spravodlivo, poctivo a láskavo.

¹⁵ Tí, ktorí milujú láskavosť a chcú robiť druhým dobro, snažia sa zostať bez úhony. Izraelitom, ktorí si nespĺňali svoje hmotné záväzky spojené s čistým uctievaním, Jehova povedal: „Vy ma olupujete.“ ​(Malachiáš 3:8) Vedel by si povedať, ako by dnes mohol niekto ‚olupovať‘ Boha? Čo ak má kresťan prístup k prostriedkom darovaným na podporu záujmov Kráľovstva v miestnom zbore alebo inde? Čie sú to peniaze? Jednoznačne patria Jehovovi, lebo boli venované na podporu jeho uctievania. (2. Korinťanom 9:7) Bolo by správne, keby si niekto myslel, že si môže tieto peniaze „požičať“, keď sa nečakane ocitne vo finančnej tiesni, alebo ich inak bez oprávnenia použiť? Rozhodne nie. Rovnalo by sa to okrádaniu Boha! A určite by to nebolo láskavé ani spravodlivé voči tým, ktorí tieto prostriedky darovali na podporu Božieho diela. — Príslovia 6:30, 31; Zechariáš 5:3.

16, 17. a) Ako niektorí za dní Ámosa a za dní Micheáša prejavovali chamtivosť? b) Ako sa Boh pozerá na žiadostivosť?

¹⁶ Láskavosť a dobrota tiež podnecuje kresťanov, aby sa vyhýbali žiadostivosti. V Ámosových dňoch bola rozšírená mimoriadna chamtivosť. Nenásytní chamtivci boli schopní ‚predať niekoho spravodlivého‘ — svojho spoluctiteľa — „za obyčajné striebro“! (Ámos 2:6) Podobne to bolo aj v Micheášových dňoch — bohatí obyvatelia Judska si privlastňovali pôdu tých, ktorí boli príliš slabí na to, aby sa dokázali brániť. Keď to bolo potrebné, použili aj násilie. (Micheáš 2:2; 3:10) Zaberaním pôdy svojich krajanov títo chamtivci porušovali Jehovov Zákon vrátane posledného z Desiatich prikázaní a zákazu natrvalo predať dedičné vlastníctvo. — 2. Mojžišova 20:13, 15, 17; 3. Mojžišova 25:23–28.

¹⁷ Možno dnes nie je obchodovanie s ľuďmi či otroctvo také bežné ako za dní prorokov. Ako je to však s obohacovaním sa na úkor iných či s využívaním druhých ľudí? Kresťan, ktorý miluje láskavosť, určite nebude využívať svojich spoluctiteľov. Uvedomuje si napríklad, že by nebolo správne ani láskavé založiť svoje obchodné podnikanie alebo investičné zámery na tom, že jeho hlavnými zákazníkmi budú spoluveriaci. Plány rýchlo zarobiť na spolukresťanoch by boli prejavom chamtivosti, pred ktorou sú kresťania varovaní. (Efezanom 5:3; Kolosanom 3:5; Jakub 4:1–5) Chamtivosť sa môže prejaviť aj láskou k peniazom, túžbou po moci či po zisku alebo dokonca nenásytnosťou v jedení a pití, v sexe či v iných veciach. Micheáš poukázal na to, že chamtiví ľudia, ktorí sú zameraní na seba, sa ‚nenasýtia‘. A to platí aj dnes. — Micheáš 6:14.

18, 19. a) Ako niektorí z dvanástich prorokov ukázali, že Jehova prejavuje záujem o „cudzieho usadlíka“? b) Ako môže láskyplný záujem o druhých prispieť k lepším vzťahom s ľuďmi v našom okolí?

¹⁸ Jehova svojmu ľudu povedal, že nesmie ‚podvádzať cudzieho usadlíka‘. A prostredníctvom Malachiáša Boh vyhlásil: „Ja sa k vám priblížim na súd... proti tým, ktorí odvracajú cudzieho usadlíka.“ ​(Zechariáš 7:10; Malachiáš 3:5) Prúdia dnes do oblasti, v ktorej žiješ, prisťahovalci či iní ľudia odlišnej národnosti, rasy a kultúry? Možno sa tam sťahujú v snahe nájsť bezpečie, prácu alebo lepšie životné podmienky. Ako sa pozeráš na ľudí, ktorí hovoria iným jazykom a ktorých spôsob života sa odlišuje od tvojho? Zisťuješ, že máš sklon k predsudkom, ktoré sú presným opakom láskavosti?

¹⁹ Zamysli sa, ako pozitívne môžu ľudia zareagovať, ak im dáš najavo, že aj oni, hoci pochádzajú z inej krajiny či prostredia, sú rovnako hodní toho, aby sa dozvedeli biblickú pravdu. Láskavosť ti tiež zabráni mať pocit, že títo prisťahovalci obmedzujú miestnych svedkov v používaní sály Kráľovstva alebo iných prostriedkov. Židovským kresťanom v prvom storočí, ktorí mali určité predsudky voči Nežidom, apoštol Pavol pripomenul, že v skutočnosti nikto nezískava záchranu svojou zásluhou, ale len vďaka Božej nezaslúženej láskavosti. (Rimanom 3:9–12, 23, 24) Láskavosť k druhým nás podnieti tešiť sa, že Božiu lásku teraz zažívajú aj mnohí, ktorí predtým možno nemali takmer žiadnu príležitosť počuť dobré posolstvo. (1. Timotejovi 2:4) Ľudia z iných krajín či z iného prostredia sú často znevýhodnení. Preto by sme mali o nich prejavovať záujem a byť k nim láskaví — prijímať ich medzi seba a zaobchádzať s každým ‚ako s domácim‘. — 3. Mojžišova 19:34.

20. U koho niektorí Izraeliti hľadali vedenie?

²⁰ Micheáš zdôraznil aj požiadavku chodiť s Bohom, vzhliadať k nemu ako k pravému Bohu a hľadať jeho vedenie. (Príslovia 3:5, 6; Hozeáš 7:10) Keď sa Židia vrátili zo zajatia, niektorí sa začali obracať na veštcov, jasnovidcov a falošných bohov, možno aby im pomohli v období sucha. V skutočnosti sa však obracali na zlé duchovné sily, a to napriek tomu, že Jehova všetky takéto praktiky jasne odsúdil. (5. Mojžišova 18:9–14; Micheáš 3:6, 11; 5:12; Haggeus 1:10, 11; Zechariáš 10:1, 2) Títo Židia nadväzovali kontakt s duchovnými tvormi, ktorí sa stavajú na odpor pravému Bohu!

21, 22. a) Aké formy špiritizmu sú rozšírené vo vašej oblasti? b) Prečo sa praví služobníci Jehovu nezahrávajú s okultizmom?

²¹ Dnes si niektorí myslia, že zlí duchovia spomínaní v Písmach predstavujú len zlo ako také. No Biblia odhaľuje, že démoni skutočne existujú a že oni stoja za astrológiou, čarodejníctvom a mágiou. (Skutky 16:16–18; 2. Petra 2:4; Júda 6) Preto je špiritizmus skutočne nebezpečný. Ľudia v mnohých kultúrach sa obracajú na šamanov, čarodejníkov a liečiteľov, ktorí tvrdia, že majú tajomnú moc. Alebo hľadajú vedenie v horoskopoch či využívajú tarotové karty, prútikárstvo, tabuľky ouija alebo zvláštne kryštály. Rozšírené sú aj snahy komunikovať s duchmi mŕtvych. Údajne aj niektorí politici sa obracajú na astrológov a špiritistické médiá, aby im pomohli pri ich rozhodovaní. To všetko je jednoznačne v rozpore s Micheášovou radou, aby sme chodili s pravým Bohom a držali sa jeho vedenia.

²² Ty ako pravý služobník Jehovu sa rozhodne musíš vyhýbať takýmto praktikám. Môžeš si byť istý, že Boh nikdy neodhaľuje svoju vôľu prostredníctvom mágie či okultizmu ani týmto spôsobom nedáva najavo svoju moc. V Ámosovi 3:7 nás uisťuje, že ‚zjavuje svoju dôvernú vec svojim sluhom prorokom‘. Navyše zahrávaním sa s okultizmom sa človek môže dostať pod vplyv vodcu démonov, Satana, ktorý je luhár a ktorého zámerom je zviesť ľudí. On a jeho hordy sú rozhodnutí škodiť. Sú pritom vždy krutí a sú dokonca schopní ľudí zabiť. (Jób 1:7–19; 2:7; Marek 5:5) Je pochopiteľné, že Micheáš odsúdil veštenie a čarodejníctvo a nabádal nás, aby sme chodili s pravým Bohom.

23. Len kto nám môže uspokojivo odpovedať na naše správne prosby?

²³ Pravé duchovné vedenie môžeme nájsť len v spojení s Jehovom a čistým uctievaním. (Ján 4:24) „Proste Jehovu,“ napísal prorok Zechariáš. (Zechariáš 10:1) Aj keď zažívaš útoky či pokušenia zo strany zlých duchovných síl, pamätaj, že „každý, kto vzýva Jehovovo meno, bezpečne vyviazne“. (Joel 2:32) Toto uistenie má pre nás, ktorí žijeme s Jehovovým veľkým dňom v mysli, veľký význam.

24. Aké poučenie si si vzal z Micheáša 6:8?

²⁴ Je zjavné, že v súvislosti so slovami z Micheáša 6:8 máme o čom uvažovať. Ak chceme byť morálne silní, musíme mať správne pohnútky a rozvíjať si zbožné vlastnosti. Pre nás, ktorí žijeme v „konečnej časti dní“, sú povzbudením slová Hozeáša, ktorý napísal, že bohabojní ľudia v našich dňoch budú hľadať Jehovovu dobrotu. (Hozeáš 3:5) Ámos potvrdil, že Boh nás k tomu nabáda: „Hľadajte to, čo je dobré... aby ste zostali nažive.“ A povzbudzoval nás tiež: „Milujte to, čo je dobré.“ ​(Ámos 5:14, 15) Ak to budeme robiť, budeme šťastní, že robíme to, čo od nás Jehova očakáva.