„Stále ho očakávaj“

1, 2. a) Aké otázky si môžeš položiť? b) V akom čase žili niektorí z dvanástich prorokov a aký postoj prejavoval Micheáš?

AKO dlho už čakáš na deň, keď Jehova odstráni zlo zo zeme? Ako dlho si ešte ochotný naň čakať? Aký postoj sa snažíš dovtedy prejavovať a ako to ovplyvňuje tvoj život? Tvoja odpoveď na tieto otázky sa určite odlišuje od toho, ako by odpovedali návštevníci kostolov, ktorí žijú, ako sa im páči, a pritom očakávajú, že pôjdu do neba.

² Knihy, ktoré napísali dvanásti proroci, ti môžu veľmi pomôcť v tvojom úsilí stále čakať na Jehovov veľký deň. Mnohí z týchto prorokov žili v čase, keď sa Boh chystal zasiahnuť. Napríklad Micheáš slúžil, keď sa blížilo potrestanie Samárie z rúk Asýrčanov, čo sa nakoniec stalo v roku 740 pred n. l. (Pozri časovú os na stranách 20 a 21.) O niečo neskôr mal s rovnakou istotou prísť Jehovov deň aj na Judsko. Micheáš nevedel, kedy presne Boh zasiahne. Zostal preto sedieť so založenými rukami, dúfajúc, že to bude čoskoro? Všimni si Micheášove slová: „Ja, ja budem stále vyhliadať Jehovu. Ja budem stále čakať na Boha svojej záchrany. Môj Boh ma vypočuje.“ ​(Micheáš 7:7) Áno, Micheáš prejavoval dôveru, že Jehovov deň príde, a tak zostával aktívny ako strážca na strážnej veži. — 2. Samuelova 18:24–27; Micheáš 1:3, 4.

 3. Aký postoj prejavoval Habakuk i Sofoniáš vzhľadom na blížiace sa zničenie Jeruzalema?

³ Vyhľadaj si na časovej osi aj Sofoniáša a Habakuka. Všimni si, že obaja slúžili v období pred zničením Jeruzalema, ktoré napokon nastalo v roku 607 pred n. l. Títo proroci však nevedeli, či Boh vykoná rozsudok v krátkom čase, alebo až o desaťročia. (Habakuk 1:2; Sofoniáš 1:7, 14–18) Sofoniáš napísal: „‚Preto ma stále očakávajte,‘ je Jehovov výrok, ‚do dňa, keď vstanem ku koristi, lebo mojím sudcovským rozhodnutím je [vyliať] svoje verejné odsúdenie, celý svoj planúci hnev.‘“ ​(Sofoniáš 3:8) A čo Habakuk, ktorý žil krátko po Sofoniášovi? Ten napísal: „Videnie je ešte na ustanovený čas a ťažko oddychujúc speje ku koncu a nepovie lož. Aj keby sa zdržalo, stále ho očakávaj; lebo sa celkom určite splní. Neoneskorí sa.“ — Habakuk 2:3.

 4. V akom období prorokovali Sofoniáš a Habakuk a s akým postojom?

⁴ Z kontextu Sofoniáša 3:8 a Habakuka 2:3 sa môžeme veľa dozvedieť. Sofoniáš ohlasoval „deň Jehovovho hnevu“ v čase, keď niektorí Židia hovorili: „Jehova neurobí dobré a neurobí zlé.“ V ten ohlasovaný deň mali nepriateľské národy i spurní Židia pocítiť Božiu neľúbosť. (Sofoniáš 1:4, 12; 2:2, 4, 13; 3:3, 4) Myslíš si, že Sofoniáš mal strach z Božieho odsúdenia a hnevu? To iste nie, veď mal Boží zásah ‚očakávať‘. ‚A čo Habakuk?‘ spýtaš sa možno. Aj on ho mal ‚stále očakávať‘. Môžeme mať istotu, že Sofoniáš ani Habakuk neboli ľahostajní voči tomu, čo malo prísť, a nekonali tak, akoby sa nič nemalo zmeniť. (Habakuk 3:16; 2. Petra 3:4) Obaja mali spoločné niečo naozaj dôležité: obaja dostali pokyn ‚stále očakávať‘ Boží zásah. My dnes vieme, že to, čo títo proroci čakali, sa v roku 607 pred n. l. naozaj stalo. To, že zostávali v očakávaní, sa ukázalo ako múdre.

5, 6. Aký postoj by sme mali prejavovať vzhľadom na čas, v ktorom sa nachádzame v spĺňaní Božieho predsavzatia?

⁵ Rovnako si môžeš byť istý, že „deň Jehovovho hnevu“ príde aj proti súčasnému systému. Iste o tom nepochybuješ. Tak ako Sofoniáš a Habakuk nevieš presne, kedy ten deň nastane. (Marek 13:32) No určite príde a spĺňanie biblických proroctiev v našich dňoch jasne nasvedčuje, že príde čoskoro. Teda to, čo Jehova zdôrazňoval týmto prorokom, platí aj pre teba — „stále ho očakávaj“. A pamätaj: Náš Boh je jediný Boh, ktorý „koná v prospech toho, kto naňho čaká“. To je nevyvrátiteľná pravda. — Izaiáš 64:4.

⁶ Ak chceš pri očakávaní Jehovovho dňa prejavovať správny postoj, musíš dať svojím konaním najavo presvedčenie, že „deň Jehovovho hnevu“ sa neomešká. Ak si o tom presvedčený a dávaš to najavo aj svojimi skutkami, konáš v súlade s Ježišovými slovami adresovanými apoštolom i všetkým pomazaným kresťanom: „Majte bedrá opásané a svoje lampy horiace a sami buďte ako ľudia čakajúci na svojho pána... Šťastní sú tí otroci, ktorých nájde pán pri príchode ostražitých! Pravdivo vám hovorím: Opáše sa a nechá ich spočívať pri stole a pristúpi a bude ich obsluhovať.“ ​(Lukáš 12:35–37) Áno, správny postoj očakávania je spojený s dôverou, že Jehovov veľký deň nepríde ani o sekundu neskôr, než si Boh predsavzal.

7, 8. a) Čo umožňuje Božia trpezlivosť? b) K čomu nás nabáda Peter?

⁷ Boží novodobí služobníci boli v očakávaní už pred rokom 1914, keď bolo v nebi zriadené Božie Kráľovstvo, a odvtedy v tomto očakávaní zotrvávajú. To však rozhodne neznamená, že nič nerobia. Práve naopak, zostávajú aktívni v diele vydávania svedectva, ktorým ich Boh poveril. (Skutky 1:8) Zamysli sa: Keby Jehovov veľký deň prišiel už v roku 1914, čo by bolo s tebou? A keby prišiel napríklad pred 40 rokmi? Bol si už vtedy človekom ‚svätých činov správania a skutkov zbožnej oddanosti‘? (2. Petra 3:11) A čo členovia tvojej rodiny, ktorí sú teraz svedkami, alebo tvoji blízki priatelia v zbore? Je jasné, že toto obdobie čakania tebe i mnohým, ako si ty, otvorilo cestu k záchrane, ako čítame v 2. Petra 3:9. Tým, že Jehova nezničil celý skazený systém hneď po zriadení Kráľovstva, umožnil mnohým, aby sa kajali tak ako Ninivčania, ktorí boli vďaka tomu ušetrení. Všetci môžeme súhlasiť so slovami apoštola Petra: „Považujte trpezlivosť nášho Pána za záchranu.“ ​(2. Petra 3:15) A vďaka tomu, že toto obdobie ďalej trvá, môžu ešte ďalší dospieť k pokániu a urobiť vo svojom živote a myslení potrebné zmeny.

⁸ Kresťan by mohol mať pocit, že to, čo sa dialo za dní Micheáša, Sofoniáša a Habakuka, sa ho až tak netýka. Mohol by si hovoriť: „Veď to bolo pred toľkými rokmi!“ Môžeme však z toho načerpať nejaké poučenie? Už sme spomínali Petrove slová, že kresťania by mali byť ľuďmi ‚svätých činov správania a skutkov zbožnej oddanosti‘. Hneď potom Peter zdôraznil, čo je ešte potrebné — máme ‚očakávať a pevne zachovávať v mysli prítomnosť Jehovovho dňa‘. (2. Petra 3:11, 12) Teda máme ten deň ‚pevne zachovávať v mysli‘, máme vytrvávať v očakávaní.

 9. Prečo je dobré a správne ‚stále vyhliadať‘ Jehovu?

⁹ Naozaj ‚stále vyhliadame Jehovu a stále na neho čakáme‘ tak ako Micheáš, bez ohľadu na to, či slúžime Jehovovi len niekoľko rokov, alebo už celé desaťročia? (Rimanom 13:11) Možno prirodzene túžime poznať, kedy ten koniec príde a ako dlho naň ešte budeme musieť čakať. No jednoducho to nemôžeme vedieť. Spomeň si na Ježišove slová: „Keby bol vedel hospodár, za ktorej hliadky príde zlodej, zostal by bdelý a nepripustil by vlámanie do svojho domu. Preto aj vy dokážte, že ste pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte.“ — Matúš 24:43, 44.

10. Čo sa učíš z postoja a spôsobu života apoštola Jána?

¹⁰ Tieto Ježišove slová znejú podobne ako to, čo napísal Micheáš, Sofoniáš a Habakuk. No Ježiš ich nehovoril ľuďom v dávnej dobe, ale svojim nasledovníkom, teda aj nám. Mnohí oddaní kresťania tieto Ježišove slová naozaj uplatnili — ‚dokázali, že sú pripravení‘, a zostali v očakávaní. Dobrý príklad v tom dal apoštol Ján. Bol jedným zo štyroch apoštolov, ktorí sa na Olivovom vrchu pýtali Ježiša na záver tohto systému vecí. (Matúš 24:3; Marek 13:3, 4) To bolo v roku 33 n. l. No Ján nevedel, kde v prúde času sa nachádza — nevedel, kedy očakávaný záver príde. Teraz si predstav, že prešlo už asi 60 rokov. Ján zostarol, ale nestratil horlivosť a neprestal očakávať ten deň. Práve naopak, keď počul Ježiša povedať: „Áno, prichádzam rýchlo“, zareagoval: „Amen! Príď, Pán Ježiš!“ Neľutoval, ako strávil roky svojho života. Bol presvedčený, že keď Jehova vykoná súd, každého odmení podľa jeho skutkov. (Zjavenie 22:12, 20) Bez ohľadu na to, kedy mal ten súd prísť, Ján chcel byť ‚pripravený‘, tak ako to radil jeho Pán, Ježiš. Prejavuješ rovnaký postoj?

11. V čom sa ľudia v Micheášových a Hozeášových dňoch odlišovali od týchto dvoch prorokov?

¹¹ Pouvažujme o ďalšom poučení, ktoré môžeme načerpať z kníh prorokov, ktorí žili v čase, keď sa blížilo vykonanie Jehovovho rozsudku najprv nad Izraelom a potom nad Judskom. Hoci Micheáš ‚stále vyhliadal Jehovu a stále na neho čakal‘, mnohí okolo neho tak nekonali. ‚Nenávideli dobré a milovali zlé.‘ Micheáš ich varoval, že ak sa nezmenia, „budú volať k Jehovovi o pomoc, ale on im neodpovie“. (Micheáš 3:2, 4; 7:7) Micheášov súčasník Hozeáš nabádal ľudí v severnom izraelskom kráľovstve slovami z poľnohospodárskeho prostredia: „Zasievajte si semeno v spravodlivosti; žnite v súlade s milujúcou láskavosťou. Obrábajte si ornú pôdu, keď je čas hľadať Jehovu.“ Väčšina ľudí však nepočúvala. „Orali skazenosť“, a preto zožali nespravodlivosť. (Hozeáš 10:12, 13) Konali skazene alebo takéto konanie schvaľovali a viac ‚dôverovali svojej ceste‘ než tej, ktorú im vytýčil Jehova. Dnes sa niektorí možno pýtajú: ‚Ako sa také niečo mohlo stať pravým Božím ctiteľom, ktorí žili priamo v Zasľúbenej krajine?‘ Hozeáš ukázal, že ich problém spočíval v postoji, na ktorý si musíme dávať pozor aj my, ak chceme vytrvať v očakávaní Jehovovho veľkého dňa. Tým postojom je snaha o pohodlie a ‚nasýtenie sa‘.

12. a) Na aký zlý stav Izraelitov pred rokom 740 pred n. l. poukázal Hozeáš? b) Ako sa prejavilo to, že sa ľud ‚nasýtil‘?

¹² Keď Boží ľud prišiel do Zasľúbenej krajiny, ktorá oplývala mliekom a medom, tešil sa z veľkej prosperity. Ako na to zareagoval? Hozeáš zaznamenal Jehovove slová: „Podľa svojej pastviny sa nasýtili. Nasýtili sa a ich srdce sa začalo povyšovať. Preto na mňa zabudli.“ ​(Hozeáš 13:6) Stáročia predtým Boh upozornil svoj ľud na toto nebezpečenstvo. (5. Mojžišova 8:11–14; 32:15) Napriek tomuto varovaniu sa Izraelitom za dní Hozeáša a Ámosa stalo práve to — „nasýtili sa“. Ámos uvádza konkrétne detaily. Spomína, že mnohí mali luxusne zariadené domy a niektoré rodiny mali dokonca aj druhý dom. Tešili sa z toho najlepšieho jedla, pili znamenité víno zo špeciálnych nádob a natierali sa „najvyberanejšími olejmi“, čo boli zrejme voňavé kozmetické prípravky. (Ámos 3:12, 15; 6:4–6) Všimni si, že nič z toho, čo robili, nebolo samo osebe zlé. Zlé bolo to, že týmto veciam pripisovali prílišnú dôležitosť.

13. Čo bolo základnou chybou Izraelitov, či sa im hmotne darilo, alebo nie?

¹³ Je pravda, že nie všetci v severnom kráľovstve prosperovali a boli ‚nasýtení‘. Niektorí boli chudobní a museli sa veľmi namáhať, aby uživili svoju rodinu. (Ámos 2:6; 4:1; 8:4–6) Rovnako je to v mnohých častiach sveta dnes. Týkali sa slová z Hozeáša 13:6 aj chudobných ľudí v starovekom Izraeli a platia aj dnes? Áno. Jehova ukázal, že všetci jeho praví ctitelia — či sú bohatí, alebo nie — si musia dávať pozor, aby sa nezameriavali na hmotné veci natoľko, že by ‚naňho zabudli‘. — Lukáš 12:22–30.

14. Prečo je vhodné, aby sme uvažovali o svojom postoji v súvislosti s očakávaním Jehovovho dňa?

¹⁴ Dnes sa môžeme pozrieť späť a vidieť, že mnohé biblické proroctvá sa už splnili. Preto máme ešte väčší dôvod dávať si pozor a zostať pripravení a v očakávaní. Ale čo ak očakávame Jehovov deň už dosť dlho, možno desiatky rokov? V minulosti sme sa v službe namáhali a z našich osobných rozhodnutí bolo vidieť, že sme presvedčení o blízkosti Jehovovho dňa. Ale ten deň ešte neprišiel. Zostávame naďalej v očakávaní? Polož si osobnú otázku: ‚Som stále plný očakávania, alebo som dosť ochladol?‘ — Zjavenie 2:4.

15. Čo môže byť náznakom toho, že prestávame byť v očakávaní?

¹⁵ Či naozaj zostávame v očakávaní, môžeme zistiť mnohými spôsobmi. Využime však Ámosov opis ľudí za jeho dní, ktorí ‚sa nasýtili‘. Skúmajme pritom, či u seba nenachádzame určitý sklon zameriavať sa na pohodlný spôsob života. Kresťan, ktorý v minulosti svojím uvažovaním a konaním dával najavo, že očakáva Jehovov deň, sa môže začať usilovať o to, aby mal lepšie zariadený byt či dom, drahšie auto, najmodernejšie oblečenie, drahé kozmetické prípravky a šperky alebo prvotriedne víno a vyberané jedlá. Biblia nikde nenaznačuje, že by sme mali byť askétmi a odopierať si vhodné potešenia. Človek, ktorý tvrdo pracuje, „by mal jesť a piť a vidieť dobré za všetku svoju tvrdú prácu“. (Kazateľ 3:13) No nebezpečné je, keď sa kresťan začne stále viac zameriavať na jedlo, pitie a osobný vzhľad. (1. Petra 3:3) Ježiš poukázal na to, že aj niektorí pomazaní kresťania v Malej Ázii sa začali zameriavať na hmotné veci, čím ukázal, že sa také niečo môže stať aj kresťanom. (Zjavenie 3:14–17) Stalo sa niečo podobné aj nám? Zameriavame sa na to, aby sme sa ‚nasýtili‘, možno tak, že sa príliš zamestnávame hmotnými vecami? Prestávame byť v očakávaní? — Rimanom 8:5–8.

16. Prečo by nebolo v najlepšom záujme našich detí, keby sme ich povzbudzovali, aby sa snažili o pohodlný spôsob života?

¹⁶ Odkladanie Jehovovho veľkého dňa v mysli sa môže prejaviť aj v tom, čo radíme svojim deťom alebo iným. Kresťan by mohol začať uvažovať: ‚Ja som sa vzdal možnosti získať vzdelanie alebo urobiť kariéru, lebo som si myslel, že koniec je veľmi blízko. Teraz chcem, aby moje deti získali vzdelanie, ktoré im umožní žiť pohodlným spôsobom života.‘ Niektorí za Hozeášových dní možno uvažovali podobne. Ak to bolo tak, bola ich rodičovská rada snažiť sa o pohodlný život v najlepšom záujme ich detí? A ak sa ich deti v tom čase naozaj zamerali na pohodlný spôsob života, čo sa s nimi stalo v roku 740 pred n. l., keď Samáriu zničili Asýrčania? — Hozeáš 13:16; Sofoniáš 1:12, 13.

17. V čom by sme mali napodobňovať Micheáša?

¹⁷ Tak ako praví Boží ctitelia v staroveku, aj my môžeme mať dôveru, že to, čo Boh sľúbil, sa v stanovený čas splní. (Jozua 23:14) Prorok Micheáš urobil múdro, keď stále čakal na Boha svojej záchrany. Keď sa na to pozeráme z dnešného pohľadu, vidíme, ako blízko bol vtedy pád Samárie. Ako je to s nami a s obdobím, v ktorom žijeme my? Bude jasné, keď raz budeme hodnotiť svoj život, že sme sa rozhodli správne v otázke svetskej kariéry, spôsobu života a služby celým časom? Je pravda, že nepoznáme ‚ten deň ani hodinu‘. (Matúš 24:36–42) Ale niet pochýb, že konáme múdro, ak si pestujeme podobný postoj, aký prejavoval Micheáš, a podľa toho aj konáme. A akú radosť bude mať Micheáš, keď bude odmenený životom v obnovenom pozemskom raji a dozvie sa, že sme mali úžitok z jeho prorockého posolstva a z jeho príkladu vernosti! Navyše staneme sa živým dôkazom toho, že Jehova je Bohom záchrany!

18, 19. a) Na aké blížiace sa nešťastie poukazoval Obadiáš? b) Ako Obadiáš poskytol Izraelu nádej?

¹⁸ Naše presvedčenie má pevný základ. Pouvažujme napríklad o krátkej prorockej knihe Obadiáš. Zameriava sa na staroveký Edom a obsahuje Jehovov súd nad týmto národom, ktorý zle zaobchádzal so svojím „bratom“, Izraelom. (Obadiáš 12) K predpovedanému zničeniu naozaj prišlo, ako sme rozoberali v 10. kapitole tejto knihy. V polovici šiesteho storočia pred n. l. Babylončania pod vedením Nabonida dobyli Edom, ktorý potom ako samostatný národ prestal existovať. V Obadiášovom posolstve však nachádzame ešte inú dôležitú myšlienku — myšlienku, ktorá súvisí s naším očakávaním Jehovovho veľkého dňa.

¹⁹ Vieme, že nepriateľský národ (Babylon), ktorý zničil Edom, vykonal tiež rozsudok nad Božím neverným ľudom. V roku 607 pred n. l. Babylončania zničili Jeruzalem a odviedli Židov do vyhnanstva. Izraelská krajina sa stala opusteným úhorom. Bol to úplný koniec? Nie. Jehova prostredníctvom Obadiáša predpovedal, že Izraeliti svoju krajinu znovu získajú do vlastníctva. V 17. verši Obadiášovej knihy čítame povzbudzujúci sľub: „Na vrchu Sion budú tí, ktorí uniknú, a ten sa stane svätým; a dom Jakoba si privlastní to, čo má vlastniť.“

20, 21. Prečo je 17. verš Obadiáša pre nás povzbudením?

²⁰ Dejiny potvrdzujú, že to, čo Jehova oznámil prostredníctvom Obadiáša, sa naozaj splnilo. Bolo to tak, ako Boh predpovedal. Tisíce vyhnancov z Judska a Izraela sa v roku 537 pred n. l. vrátili do svojej krajiny. S Jehovovým požehnaním premenili krajinu, ktorá vyzerala ako pustatina, na zelenajúci sa raj. Proroctvá o tejto úžasnej premene čítame v Izaiášovi 11:6–9 a 35:1–7. Tým najdôležitejším však bola obnova pravého uctievania so strediskom v obnovenom Jehovovom chráme. A tak 17. verš Obadiáša je pre nás ďalším dôkazom, že Jehovove sľuby sú spoľahlivé. Vždy sa splnia.

²¹ Obadiáš končí svoje proroctvo vyhlásením: „Kraľovanie bude Jehovovo.“ ​(Obadiáš 21) Aj ty s dôverou v tento sľub očakávaš slávny čas, keď bude Jehova prostredníctvom Ježiša Krista vládnuť nad celým vesmírom vrátane našej planéty a už nikto mu nebude odporovať. Či čakáš na Jehovov veľký deň — a požehnania, ktoré prinesie — len krátky čas, alebo desiatky rokov, môžeš si byť absolútne istý, že takéto očakávanie založené na Biblii sa naplní.

22. Prečo chceš prejavovať rovnaký postoj, aký je vyjadrený v Habakukovi 2:3 a Micheášovi 4:5?

²² Preto si ešte raz pripomeňme Habakukove slová, ktoré sa jednoznačne vzťahujú na naše dni: „Videnie je ešte na ustanovený čas a ťažko oddychujúc speje ku koncu a nepovie lož. Aj keby sa zdržalo, stále ho očakávaj; lebo sa celkom určite splní. Neoneskorí sa.“ ​(Habakuk 2:3) Aj keby sa z ľudského hľadiska zdalo, že Jehovov veľký deň sa zdržiava, celkom určite príde načas. Jehova nám to sľubuje. Preto tí, ktorí už roky slúžia Bohu, i tí, ktorí ho začali uctievať len nedávno, môžu spoločne postupovať vpred s rovnakým odhodlaním, aké čítame v Micheášovi 4:5: „My, my budeme chodiť v mene Jehovu, nášho Boha, na neurčitý čas, áno navždy.“