Biblická kniha číslo 33 — Micheáš

Pisateľ: Micheáš

Miesto písania: Judsko

Písanie dokončené: pred 717 pred n. l.

Zahrnuté obdobie: asi 777–717 pred n. l.

 1. Akým človekom bol Micheáš?

PREDSTAV si zrelého muža, ktorý strávil veľa rokov vo vernej službe Jehovovi. Predstav si odvážneho muža, ktorý vedel povedať vládcom svojho národa: „Vy, ktorí nenávidíte dobré a milujete zlé... vy, ktorí ste tiež zjedli telo môjho ľudu a zvliekli z nich aj kožu.“ Predstav si pokorného muža, ktorý pripisuje všetku zásluhu za svoje mocné výroky Jehovovi, z ktorého ducha hovoril. Netešilo by ťa azda, keby si sa mohol s takým mužom zoznámiť? Koľko poučenia a zdravých rád by ti mohol odovzdať! Takým mužom bol prorok Micheáš. Máme stály prístup k jeho vybraným radám v knihe, čo nesie jeho meno. — Mich. 3:2, 3, 8.

 2. Čo je známe o Micheášovi a období jeho prorokovania?

² Ako u mnohých prorokov, i jeho kniha veľmi málo vypovedá o ňom samotnom. Dôležité bolo posolstvo. Meno Micheáš je skrátená podoba mena Michael (čo znamená „kto je ako Boh?“) alebo Michajáš (čo znamená „kto je ako Jehova?“). Slúžil ako prorok za vlády Jotáma, Achaza a Ezechiáša (777–717 pred n. l.), takže bol súčasníkom prorokov Izaiáša a Hozeáša. (Iz. 1:1; Hoz. 1:1) Presné obdobie jeho prorokovania je neisté, ale bolo to najviac 60 rokov. Jeho proroctvo o skaze Samárie muselo byť vyslovené pred zničením mesta v roku 740 pred n. l. a celý záznam musel byť uzavretý do konca Ezechiášovej vlády, do roku 717 pred n. l. (Mich. 1:1) Micheáš bol vidieckym prorokom z dediny Mareše v úrodnej Šefele, ležiacej juhozápadne od Jeruzalema. Jeho znalosť vidieckeho života je zjavná z toho, aké znázornenia používal, aby zdôraznil niektoré myšlienky svojich vyhlásení. — 2:12; 4:12, 13; 6:15; 7:1, 4, 14.

 3. V akých význačných obdobiach Micheáš slúžil a prečo ho Jehova poveril ako proroka?

³ Micheáš žil v nebezpečnom, ale významnom období. Beh udalostí veštil skazu kráľovstiev Izraela i Judska. V Izraeli bujnela mravná skazenosť a modlárstvo. To nakoniec viedlo k tomu, že Asýria Izrael podvrátila, a to zrejme ešte za Micheášovho života. Judsko kolísalo. Dobrý stav za vlády Jotáma vystriedala počas Achazovej buričskej vlády skazenosť podobná tej v Izraeli. Za Ezechiášovej vlády potom došlo k opätovnému zlepšeniu. Jehova vzbudil Micheáša preto, aby mocne varoval ľud pred tým, čo naň uvedie. Micheášove proroctvá teda mali byť podporou proroctvám Izaiáša a Hozeáša. — 2. Kráľ. 15:32–20:21; 2. Par. kap. 27–32; Iz. 7:17; Hoz. 8:8; 2. Kor. 13:1.

 4. Čo dokazuje vierohodnosť Micheášovej knihy?

⁴ Existuje hojnosť podkladov, ktoré dosvedčujú vierohodnosť Micheášovej knihy. Židia ju vždy uznávali ako súčasť hebrejského kánonu. Jeremiáš 26:18, 19 sa priamo odvoláva na Micheášove slová: „Sion [bude] zoraný ako obyčajné pole a z Jeruzalema sa stanú obyčajné hromady trosiek.“ ​(Mich. 3:12) Toto proroctvo sa presne splnilo v roku 607 pred n. l., keď babylonský kráľ zrovnal Jeruzalem so zemou, a tak mu „spôsobil skazu“. (2. Par. 36:19) Splnilo sa i podobné proroctvo o Samárii, že sa stane „hromadou trosiek v poli“. (Mich. 1:6, 7) Samária bola rozborená v roku 740 pred n. l. Asýrčanmi, ktorí odviedli obyvateľov severného izraelského kráľovstva do zajatia. (2. Kráľ. 17:5, 6) Neskôr bola dobytá Alexandrom Veľkým v 4. storočí pred n. l. a spustošená Židmi vedenými Jánom Hyrkánom I. v 2. storočí pred n. l. O tomto poslednom zničení Samárie uvádza The New Westminster Dictionary of the Bible (Nový westminsterský biblický slovník), 1970, strana 822: „Víťaz ich zničil a pokúsil sa zahladiť všetky dôkazy, že na tom pahorku niekedy stálo opevnené mesto.“

 5. Ako dosvedčuje archeológia splnenie Micheášových proroctiev?

⁵ Archeologické svedectvá tiež pripájajú svoj hlas a potvrdzujú splnenie Micheášovho proroctva. O zničení Samárie Asýrčanmi sa hovorí v asýrskych letopisoch. Napríklad asýrsky kráľ Sargon sa chválil: „Obľahol som a dobyl Samáriu (Samerina).“a Je ale možné, že ju dobyl už jeho predchodca Salmanazar V. O Salmanazarovi hovorí jedna babylonská kronika: „Vyplienil Samáriu.“b Vpád do Judska za Ezechiášovej vlády, predpovedaný Micheášom, dobre zaznamenal Senacherib. (Mich. 1:6, 9; 2. Kráľ. 18:13) Dal si na stene paláca v Ninive urobiť veľký štvorpanelový reliéf zobrazujúci dobytie Lachiša. Na svojom hranole hovorí: „Obľahol som 46 z jeho silných miest... Vyhnal som (z nich) 200 150 ľudí... Jeho samého som uväznil v Jeruzaleme, jeho kráľovskom sídle, ako vtáka v klietke.“ Uvádza i poplatok, ktorý mu dal Ezechiáš, hoci čiastku zveličuje. Nezmieňuje sa však o nešťastí, ktoré postihlo jeho oddiely.c — 2. Kráľ. 18:14–16; 19:35.

 6. Čo vylučuje akúkoľvek pochybnosť o inšpirácii Micheáša?

⁶ Vynikajúce proroctvo Micheáša 5:2, ktoré predpovedá miesto Mesiášovho narodenia, vylučuje akúkoľvek pochybnosť o inšpirácii tejto knihy. (Mat. 2:4–6) Sú v nej aj úseky, ktoré sú obdobou výrokov v Kresťanských gréckych písmach. — Mich 7:6, 20; Mat. 10:35, 36; Luk. 1:72, 73.

 7. Čo je možné povedať o sile Micheášovho vyjadrovania?

⁷ Aj keď Micheáš azda bol z judského vidieka, nechýbala mu vyjadrovacia schopnosť. V jeho knihe nachádzame niektoré z najvyberanejších výrazov celého Božieho slova. Šiesta kapitola je písaná v pozoruhodnom dialógu. Náhle prechody upútavajú čitateľovu pozornosť, keď Micheáš rýchle prechádza od jednej myšlienky k druhej, od prekliatia k požehnaniu a znovu späť. (Mich. 2:10, 12; 3:1, 12; 4:1) Je tu veľa živých metafor: Keď Jehova vychádza, „vrchy sa pod ním rozplynú a nížiny sa rozdelia ako vosk pôsobením ohňa, ako vody vylievané po svahu“. — 1:4; pozri aj 7:17.

 8. Čo obsahuje každá z troch častí knihy?

⁸ Knihu možno rozdeliť do troch častí. Každá časť sa začína výrazom „Počujte“ a obsahuje pokarhanie, výstrahy pred trestom a sľuby požehnania.

OBSAH MICHEÁŠA

 9. Aké tresty sú vynesené pre Samáriu a pre Júdu?

⁹ Prvá časť (1:1–2:13). Jehova vychádza zo svojho chrámu, aby potrestal Samáriu za jej modlárstvo. Urobí z nej „hromadu trosiek“ a ‚zosype jej kamene do údolia‘ a rozdrví na kusy jej ryté obrazy. Nebude pre ňu žiadne uzdravenie. Judsko sa tiež previnilo a bude postihnuté vpádom až „k bráne Jeruzalema“. Tí, ktorí úkladne plánujú škodlivé veci, sú odsúdení a budú nariekať: „Skutočne sme boli vyplienení!“ — 1:6, 12; 2:4.

10. Ako vystupuje do popredia Jehovovo milosrdenstvo?

¹⁰ Náhle sa dostáva do popredia Jehovovo milosrdenstvo, keď prorok vyhlasuje v Jehovovom mene: „Určite zhromaždím Jakoba... Zjednotím ich ako stádo v ohrade, ako stádo uprostred jeho pastviny; budú hučať ľuďmi.“ — 2:12.

11. a) Aké otvorené odsúdenie je teraz namierené proti panovníkom Jakoba a Izraela? b) Ako Micheáš uznáva, čo je zdrojom jeho odvahy?

¹¹ Druhá časť (3:1–5:15). Micheáš pokračuje: „Počujte, prosím, vy, hlavy Jakoba a velitelia domu Izraela.“ Zničujúce otvorené odsúdenie je namierené proti tým, ‚ktorí nenávidia dobré a milujú zlé‘, ktorí utláčajú ľud. „Na kusy rozbili aj ich kosti.“ ​(3:1–3) Sú medzi nich zahrnutí i falošní proroci, ktorí neposkytujú nijaké pravé vedenie a zapríčiňujú, že Boží ľud blúdi. Na ohlasovanie tohto posolstva treba viac ako ľudskú odvahu. Ale Micheáš s dôverou tvrdí: „Bol [som] naplnený silou, Jehovovým duchom, a právom a mocou, aby som Jakobovi povedal o jeho vzbure a Izraelovi o jeho hriechu.“ ​(3:8) Jeho otvorené odsúdenie panovníkov, ktorí nesú vinu krvi, dosahuje svoj prenikavý vrchol: „Jeho vlastné hlavy súdia iba za úplatok a jeho kňazi vyučujú len za cenu a jeho proroci uskutočňujú veštenie iba za peniaze.“ ​(3:11) Preto bude Sion zoraný ako pole a z Jeruzalema nezostane nič, len hromada trosiek.

12. Aké veľkolepé proroctvo je vyrieknuté pre „konečnú časť dní“?

¹² A opäť náhla zmena — proroctvo sa obracia ku „konečnej časti dní“ a veľkolepo, dojímavo opisuje obnovu Jehovovho uctievania na jeho vrchu. (4:1) Pôjde tam veľa národov, aby poznali Jehovove cesty, pretože jeho zákon a slovo vyjdú zo Siona a z Jeruzalema. Nebudú sa už učiť vojne, ale každý bude sedieť pod svojím viničom a figovníkom. Budú bez strachu. Nech národy idú každý za svojím bohom, ale praví ctitelia budú chodiť v mene Jehovu, svojho Boha, a on nad nimi bude navždy kraľovať. Ale najprv musí ísť Sion do vyhnanstva v Babylone. Až pri jeho obnove rozdrví Jehova jeho nepriateľa na prach.

13. Aký panovník vyjde z Betlehema a čomu sa budú podobať „pozostalí z Jakoba“?

¹³ Micheáš teraz predpovedá, že panovník v Izraeli, „ktorého pôvod je od skorých čias“, vyjde z Betlehema Efratu. Bude vládnuť a „pásť v Jehovovej sile“ a bude veľký, nielen v Izraeli, ale „až do končín zeme“. (5:2, 4) Útočný Asýrčan bude mať len prechodný úspech, pretože bude obrátený späť a jeho vlastná krajina bude spustošená. „Pozostalí z Jakoba“ sa medzi ľuďmi stanú podobnými ‚rose od Jehovu‘ a odvážnemu levovi medzi národmi. (5:7) Jehova vykorení falošné uctievanie a vykoná pomstu nad neposlušnými národmi.

14. a) Aké znázornenie je použité na začiatku tretej časti Micheáša? b) Ktoré Jehovove požiadavky zabudol Izrael splniť?

¹⁴ Tretia časť (6:1–7:20). Teraz sa začína v dialógu odohrávať pozoruhodná súdna scéna. Jehova má „právny spor“ s Izraelom a volá i pahorky a vrchy ako svedkov. (6:1) Vyzýva Izrael, aby proti nemu svedčil, a uvádza svoje spravodlivé skutky v jeho prospech. Čo vôbec Jehova vyžaduje od pozemského človeka? Nie množstvo zvieracích obetí, ale skôr ‚aby uplatňoval právo a miloval láskavosť a bol skromný, keď chodí so svojím Bohom‘. (6:8) A práve toho je v Izraeli nedostatok. Namiesto práva a láskavosti sú to ‚zlé váhy‘, násilie, klam a podvod. (6:11) Namiesto aby chodili skromne s Bohom, chodia podľa zlých rád a v modlárskom uctievaní Omriho a Achaba, ktorí vládli v Samárii.

15. a) Nad čím narieka prorok? b) Aký vhodný záver má Micheášova kniha?

¹⁵ Prorok narieka nad mravným rozkladom svojho ľudu. Áno, aj ich „najpriamejší je horší než tŕnistý plot“. (7:4) Medzi dôvernými priateľmi a v domácnostiach panuje zrada. Micheáš nestráca odvahu. „Budem stále vyhliadať Jehovu. Ja budem stále čakať na Boha svojej záchrany. Môj Boh ma vypočuje.“ ​(7:7) Varuje iných, aby sa neradovali z Jehovovho trestu nad jeho ľudom, pretože príde oslobodenie. Jehova bude pásť a sýtiť svoj ľud a ‚ukáže mu obdivuhodné veci‘, takže národy dostanú strach. (7:15) V závere knihy Micheáš vhodne využíva význam svojho mena a chváli Jehovu za jeho blahodarnú milujúcu láskavosť. Áno, ‚kto je Boh ako Jehova‘? — 7:18.

PREČO JE UŽITOČNÁ

16. a) Ako sa ukázalo Micheášovo proroctvo ako užitočné v Ezechiášovej dobe? b) Aké mocné napomenutia obsahuje pre prítomnú dobu?

¹⁶ Pred takmer 2 700 rokmi bolo Micheášovo prorokovanie nanajvýš ‚užitočné na karhanie‘, pretože judský kráľ Ezechiáš reagoval na jeho posolstvo a viedol národ k pokániu a náboženskej náprave. (Mich. 3:9–12; Jer. 26:18, 19; porovnaj 2. Kráľov 18:1–4.) Dnes je toto inšpirované proroctvo ešte užitočnejšie. Vy všetci údajní ctitelia Boha počujte Micheášove jasné výstrahy proti falošnému náboženstvu, modloslužbe, klamaniu a násiliu! (Mich. 1:2; 3:1; 6:1) Pavol potvrdzuje tieto výstrahy v 1. Korinťanom 6:9–11 a hovorí, že praví kresťania boli čisto umytí a že nikto, kto sa oddáva spomínaným zvykom, nezdedí Božie kráľovstvo. Micheáš 6:8 jednoducho a jasne uvádza, že Jehova vyžaduje, aby s ním človek chodil podľa práva, v láskavosti a skromnosti.

17. Aké povzbudenie poskytuje toto proroctvo tým, ktorí slúžia Bohu v prenasledovaniach a ťažkostiach?

¹⁷ Micheáš oznamoval svoje posolstvo medzi ľuďmi, ktorí boli takí rozdelení, že ‚mužovi nepriatelia boli ľudia z jeho domácnosti‘. Praví kresťania často zvestujú za podobných okolností, a niektorí sa dokonca stretávajú so zradou a trpkým prenasledovaním vo vlastnom príbuzenstve. Vždy potrebujú trpezlivo čakať na Jehovu, „Boha svojej záchrany“. (Mich. 7:6, 7; Mat. 10:21, 35–39) Tí, ktorí sa odvážne spoliehajú na Jehovovu vôľu v prenasledovaní, alebo keď sú postavení pred ťažké poverenie, budú ‚naplnení silou, Jehovovým duchom‘ ako Micheáš, aby mohli ďalej rozprávať Božie posolstvo. Micheáš prorokoval, že takáto odvaha bude zvlášť zrejmá u „pozostalých z Jakoba“. Tí sa stanú ‚podobnými levovi medzi národmi, uprostred mnohých ľudí‘ a súčasne podobnými osviežujúcej rose a dažďu od Jehovu. Tieto vlastnosti sa iste prejavili u členov ‚ostatku Izraela (Jakoba)‘, ktorí sa stali členmi kresťanského zboru v 1. storočí. — Mich. 3:8; 5:7, 8; Rim. 9:27; 11:5, 26.

18. Ktoré Micheášovo proroctvo je spojené s panstvom Božieho kráľovstva na čele s Ježišom Kristom?

¹⁸ Ježišovo narodenie v Betleheme, ktorým sa splnilo Micheášovo proroctvo, nielen potvrdzuje Božiu inšpiráciu tejto knihy, ale osvetľuje, ako onen verš súvisí s proroctvom o príchode Božieho kráľovstva na čele s Ježišom Kristom. Ježiš je ten, kto vychádza z Betlehema („dom chleba“) a prináša životodarný úžitok všetkým, ktorí prejavujú vieru v jeho obeť. Je to on, kto ‚pasie v Jehovovej sile‘ a stáva sa veľkým a znamená mier až do končín zeme v obnovenom, zjednotenom Božom stáde. — Mich. 5:2, 4; 2:12; Ján 6:33–40.

19. a) Aké povzbudenie, ktoré vlieva vieru, je dané tým, ktorí žijú v „konečnej časti dní“? b) Ako vyvyšuje Micheáš Jehovovu zvrchovanosť?

¹⁹ Veľké povzbudenie nachádzame v Micheášovom proroctve o „konečnej časti dní“, keď „mnoho národov“ hľadá poučenie od Jehovu. „A budú musieť prekovať svoje meče na radlice a svoje oštepy na záhradnícke nožnice. Nepozdvihnú meč, národ proti národu, ani sa už viac nebudú učiť vojne. A budú sedieť každý pod svojím viničom a  pod svojím figovníkom a nikto nespôsobí, aby sa chveli; veď tak hovorili ústa Jehovu vojsk.“ Opúšťajú všetko falošné uctievanie a pripájajú sa k Micheášovi vo vyhlásení: „My, my budeme chodiť v mene Jehovu, nášho Boha, na neurčitý čas, áno navždy.“ Micheášovo proroctvo naozaj vlieva vieru, pretože podáva predobraz týchto závažných udalostí. Vyniká tiež vo vyvyšovaní Jehovu ako večného Zvrchovaného Panovníka a Kráľa. Aké vzrušujúce sú slová: „Jehova nad nimi bude vládnuť ako kráľ na vrchu Sion, odteraz až na neurčitý čas“! — Mich. 4:1–7; 1. Tim. 1:17.

[Poznámky pod čiarou]