Koľko času ešte zostáva zlým ľuďom?
„Prečo... mlčíš, [Jehova,] keď zlý pohlcuje spravodlivejšieho, ako je on?“ — HABAKUK 1:13.
1. Kedy bude zem úplne naplnená poznaním Jehovovej slávy?
ZNIČÍ vôbec Boh zlých ľudí? Ak áno, ako dlho ešte musíme na to čakať? Takéto otázky si kladú ľudia na celej zemi. Kde môžeme nájsť odpovede? V božsky inšpirovaných prorockých slovách o Božom ustanovenom čase. Tieto slová nás uisťujú, že Jehova čoskoro vykoná rozsudok nad všetkými zlými. Až potom bude zem „naplnená poznaním Jehovovej slávy, ako vody pokrývajú more“. Tak znie prorocký sľub zaznamenaný v Božom svätom Slove v Habakukovi 2:14.
2. Aké tri Božie rozsudky smrti obsahuje kniha Habakuk?
2 Kniha Habakuk bola napísaná okolo roku 628 pred n. l. a obsahuje sériu troch rozsudkov smrti od Jehovu Boha. Dva z týchto rozsudkov už boli vykonané. Prvým z nich bol Jehovov súd nad spurným starovekým judským národom. A ktorý bol ten druhý? Bol to Boží súd vykonaný nad utláčajúcim Babylonom. Preto určite máme dostatočný dôvod veriť, že aj tretí z týchto božských súdov bude vykonaný. V skutočnosti môžeme očakávať, že bude vykonaný už o veľmi krátky čas. Kvôli priamym, ktorí žijú v týchto posledných dňoch, Boh spôsobí zničenie všetkých zlých ľudí. Posledný z nich naposledy vydýchne vo ‚vojne veľkého dňa Boha, Všemohúceho‘, ktorá sa rýchlo blíži. — Zjavenie 16:14, 16.
3. Čo určite postihne zlých v našich dňoch?
3 Vojna Božieho veľkého dňa je stále bližšie. A vykonanie božského súdu nad zlými v našej dobe je rovnako isté ako vykonanie Jehovových súdov nad Judskom a Babylonom. Čo keby sme si teraz predstavili, že sme v Judsku za dní Habakuka? Čo sa deje v tejto krajine?
Krajina uprostred nepokoja
4. Akú šokujúcu správu počuje Habakuk?
4 Predstav si, ako Jehovov prorok Habakuk sedí na rovnej streche svojho domu a vychutnáva chladivý večerný vánok. Pri sebe má nejaký hudobný nástroj. (Habakuk 1:1; 3:19, poznámka pod čiarou v Reference Bible) No Habakuk počuje šokujúcu správu. Judský kráľ Jehojakim zabil Urijáša a telo tohto proroka dal hodiť na cintorín obyčajných ľudí. (Jeremiáš 26:23) Pravda, Urijáš si nezachoval dôveru v Jehovu, dostal strach a utiekol do Egypta. Habakuk však vie, že Jehojakimovo násilie nebolo vôbec podnecované túžbou zastávať sa Jehovovej cti. Je to zrejmé z kráľovej výslovnej neúcty k božskému zákonu a z jeho nenávisti k prorokovi Jeremiášovi a ďalším, ktorí slúžia Jehovovi.
5. Aký je duchovný stav Judska a ako na to reaguje Habakuk?
5 Habakuk vidí, ako zo striech okolitých domov vystupuje dym kadidla. Títo ľudia však nepália kadidlo preto, že sú ctiteľmi Jehovu. Konajú skutky falošného náboženstva podporovaného zlým judským kráľom Jehojakimom. Aká hanba! Habakukove oči sa napĺňajú slzami a prosí: „Ako dlho, ó, Jehova, budem kričať o pomoc, a ty nepočuješ? Ako dlho budem na teba volať o pomoc pred násilím, a ty nezachraňuješ? Prečo mi dávaš vidieť to, čo škodí, a stále iba hľadíš na ťažkosti? A prečo je predo mnou plienenie a násilie a prečo sa vyskytujú hádky a prečo sa vedie spor? Preto zákon ochabuje a nikdy nevychádza právo. Pretože zlý obkľučuje spravodlivého, preto vychádza právo pokrivené.“ — Habakuk 1:2–4.
6. Čo sa v Judsku stalo so zákonom a právom?
6 Áno, vo veľkej miere tam dochádza k plieneniu a násiliu. Všade, kde sa Habakuk pozrie, vidí ťažkosti, hádky, spory. ‚Zákon ochabol‘ a je bezmocný. A právo? To „nikdy nevychádza“ víťazne! Nikdy nevíťazí. Naopak, ‚zlí obkľučujú spravodlivých‘ a obchádzajú zákonné opatrenia určené na ochranu nevinných. Skutočne, ‚právo vychádza pokrivené‘. Je prekrútené. Aký žalostný stav!
7. Čo je Habakuk odhodlaný urobiť?
7 Habakuk sa zastavuje a uvažuje o situácii. Vzdá sa? Rozhodne nie! Po tom, čo si spomína na všetko prenasledovanie verných Božích služobníkov, sa tento lojálny muž znovu odhodlá zostať pevný a stály ako Jehovov prorok. Habakuk bude ďalej hlásať Božie posolstvo — i keby to preňho malo znamenať smrť.
Jehova koná neuveriteľnú „činnosť“
8, 9. Akú neuveriteľnú „činnosť“ koná Jehova?
8 Vo videní Habakuk vidí prívržencov falošného náboženstva, ktorí zneuctievajú Boha. Počúvaj, čo im Jehova hovorí: „Pozrite sa, ľudia, medzi národmi a pohliadnite a v ohromení pozerajte jeden na druhého.“ Habakuk sa pravdepodobne diví, prečo Boh takto oslovuje týchto zlých ľudí. Potom počuje, ako im Jehova hovorí: „Buďte ohromení; veď vo vašich dňoch sa koná činnosť, ktorej nebudete veriť, hoci sa o tom rozpráva.“ (Habakuk 1:5) V skutočnosti sám Jehova koná túto činnosť, ktorej nemôžu uveriť. Ale čo je to?
9 Habakuk pozorne počúva ďalšie Božie slová, ktoré sú zaznamenané v Habakukovi 1:6–11. Je to Jehovovo posolstvo — a nijaký falošný boh ani nijaká neživá modla nemôže prekaziť jeho splnenie: „Vzbudzujem Chaldejcov, národ krutý a prchký, ktorý ide do rozľahlých miest zeme, aby vzal do vlastníctva sídla, ktoré mu nepatria. Je strašný a bázeň vzbudzujúci. Od neho vychádza jeho vlastné právo a jeho vlastná dôstojnosť. A jeho kone boli rýchlejšie ako leopardy a prejavili sa dravšie ako večerní vlci. A jeho tátoše netrpezlivo hrabú zem a jeho tátoše prichádzajú zďaleka. Letia ako orol, ktorý sa ponáhľa niečo zjesť. V svojej plnosti prichádza iba pre násilie. Zhromažďovanie ich tvárí je ako východný vietor a zajatcov zbiera ako piesok. A on sa vysmieva kráľom a vysokí úradníci sú mu na smiech. Smeje sa dokonca každému opevnenému miestu a hromadí prach a dobýva ho. V tom čase bude určite postupovať ako vietor a prejde a skutočne sa previní. Táto jeho sila je od jeho boha.“
10. Koho Jehova vzbudzuje?
10 Aká prorocká výstraha od Najvyššieho! Jehova vzbudzuje Chaldejcov, divoký národ Babylona. Ten pri svojom pochode cez ‚rozľahlé miesta zeme‘ dobyje veľké množstvo obydlí. Aké je to desivé! Chaldejské hordy sú ‚strašné a bázeň vzbudzujúce‘, hrozné a desivé. Vytvárajú si vlastné nemenné zákony. ‚Ich vlastné právo vychádza od nich.‘
11. Ako by si opísal príchod babylonských vojsk proti Judsku?
11 Kone Babylona sú rýchlejšie než rýchle leopardy. Jeho jazda je dravšia ako hladní vlci poľujúci v noci. ‚Jeho tátoše netrpezlivo hrabú zem‘, dychtiac vyraziť vpred. Z ďalekého Babylona smerujú do Judska. Chaldejci, letiac ako orol náhliaci sa k chutnému jedlu, sa zakrátko vrhnú na svoju korisť. Bude to iba lúpežný nájazd niekoľkých vojakov? Veru nie! „V svojej plnosti prichádza iba pre násilie“ ako obrovský zástup, ktorý sa vyrojil, aby spôsobil skazu. Idú na západ do Judska a Jeruzalema s tvárami planúcimi dychtivosťou a pohybujú sa tak rýchlo ako východný vietor. Babylonské vojská odvádzajú toľkých zajatých, že ‚zajatcov zbierajú ako piesok‘.
12. Aký postoj majú Babylončania a čím sa tento hrozný nepriateľ ‚skutočne previní‘?
12 Chaldejská armáda sa posmieva kráľom a vysokým úradníkom, ktorí nedokážu zastaviť jej neúprosný postup. ‚Smeje sa každému opevnenému miestu‘, lebo každá pevnosť padá, keď Babylončania ‚hromadia prach‘ pri stavaní násypu, z ktorého na ňu útočia. V čase, ktorý stanovil Jehova, tento hrozný nepriateľ „bude určite postupovať ako vietor“. Keď napadne Judsko a Jeruzalem, ‚skutočne sa previní‘ tým, že spôsobí škodu Božiemu ľudu. Po nesmierne rýchlom víťazstve sa chaldejský veliteľ bude chváliť: ‚Táto sila je od nášho boha.‘ Ale ako málo o tom v skutočnosti vie!
Dobrý základ pre nádej
13. Prečo je Habakuk naplnený nádejou a dôverou?
13 S rastúcim porozumením Jehovovho predsavzatia v Habakukovom srdci rastie nádej. Je naplnený úplnou dôverou a zbožne sa vyjadruje o Jehovovi. Ako je uvedené v Habakukovi 1:12, prorok sa pýta: „Či nie si oddávna, ó, Jehova? Ó, môj Bože, môj Svätý, ty neumieraš.“ Jehova je skutočne Boh „od neurčitého času až na neurčitý čas“ — naveky. — Žalm 90:1, 2.
14. Ako sa správali judskí odpadlíci?
14 Prorok uvažuje o videní, ktoré mu dal Boh, raduje sa z porozumenia, ktoré z neho získal, a pokračuje: „Ó, Jehova, ustanovil si to na súd; a založil si to, ó, Skala, na pokarhanie.“ Boh posúdil judských odpadlíkov nepriaznivo, a tak ich čaká jeho karhanie a prísny trest. Mali sa naňho pozerať ako na svoju Skalu, ako na jedinú skutočnú pevnosť, útočište a Zdroj záchrany. (Žalm 62:7; 94:22; 95:1) Ale odpadlícki judskí vodcovia sa nepribližujú k Bohu a ďalej utláčajú jeho bezúhonných ctiteľov.
15. V akom zmysle má Jehova „príliš čisté oči, než aby hľadel na to, čo je zlé“?
15 Táto situácia spôsobuje Jehovovmu prorokovi veľkú tieseň. Preto hovorí: „Máš príliš čisté oči, než aby si hľadel na to, čo je zlé; a nemôžeš sa pozerať na ťažkosti.“ (Habakuk 1:13) Áno, Jehova ‚má príliš čisté oči, než aby hľadel na to, čo je zlé‘, čiže aby toleroval konanie zla.
16. Ako by si zhrnul to, čo je zaznamenané v Habakukovi 1:13–17?
16 Habakuk preto kladie niekoľko vážnych otázok. Hovorí: „Prečo pozeráš na tých, ktorí konajú zradne, takže mlčíš, keď zlý pohlcuje spravodlivejšieho, ako je on? A prečo spôsobuješ, že sa pozemský človek podobá morským rybám, lezúcim tvorom, nad ktorými nikto nepanuje? Tie všetky vytiahol obyčajným háčikom na ryby; vlečie ich vo svojej vlečnej sieti a zhromažďuje ich do svojej rybárskej siete. Preto plesá a teší sa. Preto predkladá obeť svojej vlečnej sieti a prináša obetný dym svojej rybárskej sieti; lebo nimi je jeho podiel dobre naolejovaný a jeho jedlo je zdravé. To preto vyprázdni svoju vlečnú sieť a musí stále biť národy, zatiaľ čo neprejavuje žiaden súcit?“ — Habakuk 1:13–17.
17. a) Ako Babylončania napadnutím Judska a Jeruzalema slúžia Božiemu zámeru? b) Čo Jehova odhalí Habakukovi?
17 Pri napadnutí Judska a jeho hlavného mesta Jeruzalema budú Babylončania konať podľa svojich žiadostí. Nebudú vedieť, že slúžia ako Boží prostriedok na vykonanie Božieho spravodlivého súdu nad neverným ľudom. A tak možno ľahko porozumieť, prečo je pre Habakuka ťažké pochopiť, že Boh na vykonanie svojho súdu použije zlých Babylončanov. Títo neľútostní Chaldejci nie sú ctiteľmi Jehovu. Považujú ľudí len za ‚ryby a lezúce tvory‘, ktoré majú byť chytené a podrobené. Habakuk je tým zmätený, ale nie nadlho. Jehova svojmu prorokovi zakrátko odhalí, že Babylončania nezostanú za svoje chamtivé lúpenie a svojvoľnú krvnú vinu bez trestu. — Habakuk 2:8.
Pripravený na ďalšie Jehovove slová
18. Čo sa môžeme naučiť z Habakukovho postoja, ktorý vidno z Habakuka 2:1?
18 Práve teraz však Habakuk čaká, že bude počuť ďalšie Jehovove slová k nemu. Prorok odhodlane hovorí: „Na svojom strážnom mieste ja budem stále stáť a zostávať na bašte; a budem na stráži, aby som videl, čo bude hovoriť mojím prostredníctvom a čo odvetím na svoje pokarhanie.“ (Habakuk 2:1) Habakuka veľmi zaujíma, čo ešte bude Boh prostredníctvom neho ako proroka hovoriť. Keďže má vieru v Jehovu ako v Boha, ktorý netoleruje zlo, diví sa, prečo zlo prevláda, ale je ochotný upraviť svoje zmýšľanie. A ako je to s nami? Keď sa čudujeme, prečo sú niektoré zlé veci tolerované, naša dôvera v spravodlivosť Jehovu Boha by nám mala pomôcť zachovať si rovnováhu a čakať na neho. — Žalm 42:5, 11.
19. Čo sa v súlade s Božím slovom Habakukovi stalo svojvoľným Židom?
19 Jehova v zhode so slovom, ktoré oznámil Habakukovi, vykonal súd nad svojvoľným židovským národom, keď dovolil, aby Babylončania vtrhli do Judska. V roku 607 pred n. l. Babylončania zničili Jeruzalem a chrám, pozabíjali starých i mladých a odviedli mnoho zajatcov. (2. Paralipomenon 36:17–20) Po dlhých rokoch vyhnanstva v Babylone sa verný židovský ostatok vrátil do svojej domoviny a nakoniec znovu postavil chrám. Potom sa však Židia znova prejavili ako neverní voči Jehovovi — najmä tým, že zavrhli Ježiša ako Mesiáša.
20. Ako Pavol uplatnil Habakuka 1:5, pokiaľ ide o odmietnutie Ježiša?
20 Podľa Skutkov 13:38–41 apoštol Pavol ukázal Židom v Antiochii, čo by znamenalo zavrhnúť Ježiša, a tým aj pohrdnúť jeho výkupnou obeťou. Citujúc Habakuka 1:5 z gréckej Septuaginty, Pavol varoval: „Dbajte, aby neprišlo na vás to, čo sa hovorí v Prorokoch: ‚Viďte to, posmeškári, divte sa tomu a zmiznite, lebo konám vo vašich dňoch dielo, dielo, ktorému určite neuveríte, aj keby vám o ňom niekto podrobne rozprával.‘“ V zhode s tým, čo Pavol citoval, došlo v roku 70 n. l. k druhému splneniu Habakuka 1:5, keď rímske vojská zničili Jeruzalem a jeho chrám.
21. Ako sa Židia za Habakukových dní pozerali na Božie „dielo“ zničenia Jeruzalema Babylončanmi?
21 Pre Židov za dní Habakuka Božie „dielo“ zničenia Jeruzalema Babylončanmi bolo niečím nepredstaviteľným, lebo mesto Jeruzalem bolo sídlom uctievania Jehovu a miestom, kde sedel na tróne jeho pomazaný kráľ. (Žalm 132:11–18) Takýto Jeruzalem nebol nikdy predtým zničený. Jeho chrám nebol nikdy spálený. Kráľovský dom Dávida nebol nikdy predtým zvrhnutý. Bolo neuveriteľné, že by Jehova dovolil, aby sa udiali také veci. Boh však prostredníctvom Habakuka dal jasnú výstrahu, že takéto šokujúce udalosti sa odohrajú. A dejiny dokazujú, že sa odohrali tak, ako boli predpovedané.
Božie neuveriteľné „dielo“ v našich dňoch
22. Čo bude patriť k Jehovovmu neuveriteľnému „dielu“ v našich dňoch?
22 Urobí Jehova nejaké neuveriteľné „dielo“ aj v našich dňoch? Buď si istý, že áno, i keď pochybovačom sa to zdá neuveriteľné. Tentoraz bude Jehovovým neuveriteľným dielom zničenie takzvaného kresťanstva. Ono takisto ako staroveké Judsko tvrdí, že uctieva Boha, ale stalo sa úplne skazeným. Jehova sa postará o to, aby čoskoro bola vyhladená každá stopa náboženského systému takzvaného kresťanstva, ako aj celého „Veľkého Babylona“, svetovej ríše falošného náboženstva. — Zjavenie 18:1–24.
23. K akému ďalšiemu konaniu podnietil Boží duch Habakuka?
23 Jehova mal pre Habakuka aj ďalšiu prácu, ktorú mal konať pred zničením Jeruzalema v roku 607 pred n. l. Čo ešte Boh povie svojmu prorokovi? Nuž, Habakuk bude počuť veci, ktoré ho podnietia vziať si hudobný nástroj a spievať Jehovovi vrúcne žalospevy. Najprv však Boží duch podnieti proroka oznámiť dramatické vyhlásenia beda. Iste si oceníme, keď získame porozumenie hlbokého významu týchto prorockých slov na Boží ustanovený čas. Preto ďalej venujme pozornosť Habakukovmu proroctvu.
Spomínaš si?
• Aké podmienky boli v Judsku v Habakukových dňoch?
• Akú neuveriteľnú „činnosť“ konal Jehova v Habakukových dňoch?
• Aký podklad pre nádej mal Habakuk?
• Aké neuveriteľné „dielo“ vykoná Boh v našich dňoch?
[Obrázok na strane 9]
Habakuka zaujímalo, prečo Boh dovoľuje, aby zlo prevládalo. Zaujíma to aj teba?
[Obrázok na strane 10]
Habakuk predpovedal pre judskú krajinu katastrofu z rúk Babylončanov
[Obrázok na strane 10]
Archeologicky zaujímavé zrúcaniny Jeruzalema, ktorý bol zničený v roku 607 pred n. l.