Po druhé, Jehova Habakukovi pripomenul: „Spravodlivý, ten zostane nažive svojou vernosťou.“ (Habakuk 2:4) Aké nádherné, jednoduché pravdy! Najdôležitejšie nie je to, kedy príde koniec, ale či naďalej žijeme životom viery.

 9. Ako vernosť pomohla poslušným Jehovovým služobníkom prežiť a) v roku 607 pred n. l.? b) po roku 66 n. l.? c) Prečo je životne dôležité, aby sme si posilňovali vieru?

⁹ Keď bol Jeruzalem v roku 607 pred n. l. vyplienený, Jeremiáš, jeho tajomník Báruch, Ebed-melech a lojálni Rechabiti videli pravdivosť Jehovovho sľubu Habakukovi. „Zostali nažive“ tak, že unikli strašnému zničeniu Jeruzalema. Prečo? Jehova odmenil ich vernosť. (Jeremiáš 35:1–19; 39:15–18; 43:4–7; 45:1–5) Podobne hebrejskí kresťania v prvom storočí museli správne reagovať na Pavlovu radu, lebo keď v roku 66 n. l. rímske vojská napadli Jeruzalem a potom sa nevysvetliteľne stiahli, títo kresťania verne dbali na Ježišovo varovanie, aby utiekli. (Lukáš 21:20, 21) Zostali nažive vďaka svojej vernosti. Rovnako aj my zostaneme nažive, ak budeme nájdení verní, keď príde koniec. Aký životne dôležitý dôvod na to, aby sme teraz pracovali na posilnení našej viery!