,Milujte pravdu a pokoj‘!

„Slovo Jehovu vojsk sa stávalo ku mne ďalej hovoriac: ,... Milujte teda pravdu a pokoj.‘“ — ZECHARIÁŠ 8:18, 19.

1, 2. a) Čo hovoria dejiny ľudstva, pokiaľ ide o pokoj? b) Prečo dnešný svet nikdy nezažije skutočný pokoj?

„SVET nikdy nemal pokoj. Vždy boli niekde — a často na mnohých miestach naraz — vojny.“ To povedal profesor Milton Mayer z Massachusettskej univerzity (USA). Aká smutná pravda o ľudstve! Pravdaže, ľudia chcú mier. Politici sa snažili zachovať ho všetkými možnými spôsobmi, od Pax Romana z čias Ríma až po politiku „vzájomne zaisteného zničenia“ počas studenej vojny. Napokon však všetky snahy zlyhali. Ako to pred mnohými storočiami vyjadril Izaiáš, ,samotní poslovia pokoja horko plakali‘. (Izaiáš 33:7) Prečo je to tak?

² Je to preto, lebo trvalý pokoj môže prameniť len odtiaľ, kde nie je nenávisť a chamtivosť; musí byť zakotvený v pravde. Pokoj nemôže byť založený na lžiach. Preto keď Jehova sľuboval obnovu a pokoj pre staroveký Izrael, povedal: „Hľa, vysielam k nemu pokoj ako rieku a slávu národov ako zaplavujúcu bystrinu.“ (Izaiáš 66:12) Boh tohto systému vecí, Satan Diabol, je „vrahom“ a je „luhár a otec lži“. (Ján 8:44; 2. Korinťanom 4:4) Ako by svet, kde vládne taký boh, mohol mať pokoj?

 3. Aký pozoruhodný dar dal Jehova svojmu ľudu napriek tomu, že jeho ľud žije v nepokojnom svete?

³ Je však pozoruhodné, že Jehova dáva členom svojho ľudu pokoj, hoci žijú v Satanovom svete rozvrátenom vojnami. (Ján 17:16) V šiestom storočí pred n. l. Jehova splnil svoj sľub vyrieknutý prostredníctvom Jeremiáša a dal „pokoj a pravdu“ svojmu zvláštnemu národu, keď ich prinavrátil do ich domovskej krajiny. (Jeremiáš 33:6) A v týchto posledných dňoch dáva „pokoj a pravdu“ svojmu ľudu v ich „krajine“ čiže v ich pozemskom duchovnom pôsobisku, hoci žijú v čase najväčších ťažkostí, aké tento svet dosiaľ zažil. (Izaiáš 66:8; Matúš 24:7–13; Zjavenie 6:1–8) Keď si rozoberieme ďalšiu časť 8. kapitoly Zechariáša, nadobudneme hlbšie ocenenie pre tento pokoj a pravdu od Boha a uvidíme, čo musíme robiť, aby sme si ich uchovali.

‚Nech sú vaše ruky silné‘

 4. K čomu Zechariáš povzbudzoval Izrael, ak mali zažiť pokoj?

⁴ Po šiesty raz v Zechariášovi v 8. kapitole počujeme vzrušujúci Jehovov výrok: „Toto povedal Jehova vojsk: ‚Nech sú vaše ruky silné, vy, ktorí v týchto dňoch počujete tieto slová z úst prorokov, v deň, keď bol položený základ domu Jehovu vojsk, aby bol vystavaný chrám. Lebo pred tými dňami nebola žiadna mzda pre ľudstvo; a nič také ako mzda domácich zvierat nebolo; a pre toho, kto vychádzal, a pre toho, kto vchádzal, nebol pokoj kvôli protivníkovi, pretože som strkal celé ľudstvo jedného proti druhému.‘“ — Zechariáš 8:9, 10.

 5, 6. a) Aká situácia bola v Izraeli, keď Izraeliti stratili odvahu? b) Akú zmenu sľúbil Jehova Izraelitom, ak budú klásť jeho uctievanie na prvé miesto?

⁵ Zechariáš to hovoril v čase, keď sa v Jeruzaleme znovu staval chrám. Izraeliti, ktorí sa vrátili z Babylona, pred časom stratili odvahu a prestali pracovať na stavbe chrámu. Pretože obrátili pozornosť na vlastné pohodlie, nemali od Jehovu požehnanie ani pokoj. Hoci obrábali svoje polia a starali sa o svoje vinice, nedarilo sa im. (Haggeus 1:3–6) Bolo to, akoby pracovali za „žiadnu mzdu“.

⁶ Teraz, keď sa znovu staval chrám, Zechariáš povzbudzoval Židov, aby boli ,silní‘ a odvážne kládli uctievanie Jehovu na prvé miesto. Čo sa stane, ak to budú robiť? „‚Zostávajúcim z tohto ľudu teraz nebudem ako za predošlých dní,‘ je výrok Jehovu vojsk. ‚Lebo tu bude semeno pokoja; vinič vydá svoje plody a zem vydá svoj výnos a nebesia vydajú rosu; a určite spôsobím, že toto všetko zdedia zostávajúci z tohto ľudu. A stane sa, že ako ste sa stali zlorečením medzi národmi, ó, dom Júdu a dom Izraela, tak vás zachránim a stanete sa požehnaním. Nebojte sa, kiež sú vaše ruky silné.‘“ (Zechariáš 8:11–13) Keď bude Izrael konať s rozhodnosťou, bude sa mu dariť. Predtým, keď národy chceli uviesť príklad zlorečenia, mohli poukázať na Izrael. Teraz bude Izrael príkladom požehnania. Aký znamenitý dôvod, aby ,posilnili svoje ruky‘!

 7. a) Aké vzrušujúce zmeny, ktoré vrcholia v služobnom roku 1995, zažil Jehovov ľud? b) Keď sa pozrieš na výročnú správu, ktoré krajiny ťa upútali svojou správou o počte zvestovateľov a priekopníkov a o priemernom počte hodín?

⁷ A čo dnes? V období pred rokom 1919 Jehovovmu ľudu tak trochu chýbala horlivosť. V prvej svetovej vojne nezaujali celkom neutrálny postoj a mali sklon nasledovať skôr človeka než svojho Kráľa, Ježiša Krista. A tak boli niektorí zastrašení odporom zvnútra i zvonku organizácie. Potom, v roku 1919, s Jehovovou pomocou posilnili svoje ruky. (Zechariáš 4:6) Jehova im dal pokoj, a im sa začalo vynikajúco dariť. Vidno to zo správ o ich činnosti za posledných 75 rokov, ktoré vrcholia v služobnom roku 1995. Ako ľud sa Jehovovi svedkovia vyhýbajú nacionalizmu, kmeňovému súpereniu, predsudkom a všetkým ďalším zdrojom nenávisti. (1. Jána 3:14–18) Slúžia Jehovovi s pravou horlivosťou v jeho duchovnom chráme. (Hebrejom 13:15; Zjavenie 7:15) Len v minulom roku strávili vyše miliardy hodín tým, že hovorili s druhými o ich nebeskom Otcovi! Každý mesiac viedli v priemere 4 865 060 biblických štúdií. Každý mesiac sa priemerne 663 521 z nich zúčastňovalo na priekopníckej službe. Keď služobníci takzvaného kresťanstva chcú uviesť príklad ľudí, ktorí sú skutočne zapálení pre svoje uctievanie, niekedy poukazujú na Jehovových svedkov.

 8. Ako môže mať každý kresťan úžitok zo „semena pokoja“?

⁸ Keďže Jehovov ľud je horlivý, Jehova mu dáva „semeno pokoja“. Každý jednotlivec, ktorý pestuje toto semeno, uvidí, ako pokoj rastie v jeho srdci i v jeho živote. Každý veriaci kresťan, ktorý sa usiluje o pokoj s Jehovom a so spolukresťanmi, má podiel na pravde a pokoji ľudu pre Jehovovo meno. (1. Petra 3:11; porovnaj Jakuba 3:18.) Nie je to nádherné?

„Nebojte sa“

 9. Akú zmenu v zaobchádzaní so svojím ľudom sľúbil Jehova?

⁹ Teraz čítame siedmy Jehovov výrok. Ako znie? „Toto povedal Jehova vojsk: ‚Ako som zamýšľal, že vám spôsobím nešťastie, pretože ma vaši predkovia rozhorčili,‘ povedal Jehova vojsk, ,a necítil som ľútosť, tak ja zasa v týchto dňoch zamýšľam, že budem dobre zaobchádzať s Jeruzalemom a s judským domom. Nebojte sa.‘“ — Zechariáš 8:14, 15.

10. Aké skúsenosti Jehovových svedkov ukazujú, že sa neboja?

¹⁰ Hoci v duchovnom zmysle bol Jehovov ľud cez prvú svetovú vojnu rozptýlený, vo svojom srdci chceli konať to, čo je správne. A tak Jehova, po tom, čo ich v niektorých veciach ukáznil, zmenil svoj spôsob zaobchádzania s nimi. (Malachiáš 3:2–4) Keď sa dnes pozeráme späť, vrúcne mu ďakujeme za to, čo urobil. Pravda, sme „predmetom nenávisti všetkých národov“. (Matúš 24:9) Mnohí boli uväznení a niektorí dokonca zahynuli pre svoju vieru. Často sa stretávame s ľahostajnosťou alebo s nepriateľstvom. Ale nebojíme sa. Vieme, že Jehova je silnejší než akákoľvek opozícia, viditeľná či neviditeľná. (Izaiáš 40:15; Efezanom 6:10–13) Nestratíme zo zreteľa slová: „Dúfaj v Jehovu; buď odvážny a nech je tvoje srdce silné.“ — Žalm 27:14.

„Hovorte pravdivo jeden s druhým“

11, 12. Čo by sme ako jednotlivci mali mať na mysli, ak chceme mať plný podiel na požehnaniach, ktoré dáva Jehova svojmu ľudu?

¹¹ Aby sme mohli mať plný podiel na požehnaniach od Jehovu, mali by sme pamätať na niektoré veci. Zechariáš píše: „‚Toto máte robiť: Hovorte pravdivo jeden s druhým. S pravdou a súdom pokoja súďte v svojich bránach. A neplánujte úkladne v srdci nešťastie jeden proti druhému a nemilujte žiadnu falošnú prísahu; veď toto všetko nenávidím,‘ je Jehovov výrok.“ — Zechariáš 8:16, 17.

¹² Jehova nás nabáda, aby sme hovorili pravdu. (Efezanom 4:15, 25) Nevypočúva modlitby tých, ktorí úkladne plánujú to, čo škodí, ktorí skrývajú pravdu pre osobný zisk alebo falošne prisahajú. (Príslovia 28:9) Keďže Jehova nenávidí odpadlíctvo, chce, aby sme lipli na biblickej pravde. (Žalm 25:5; 2. Jána 9–11) Okrem toho, tak ako starší muži v mestských bránach v Izraeli, starší, ktorí riešia právne prípady, by mali zakladať svoje rady a rozhodnutia na biblickej pravde, nie na osobnom názore. (Ján 17:17) Jehova chce, aby sa usilovali o „súd pokoja“ čiže aby sa ako kresťanskí pastieri snažili obnoviť pokoj medzi bojujúcimi stranami a pomáhali kajúcnym hriešnikom znovu získať pokoj s Bohom. (Jakub 5:14, 15; Júda 23) Zároveň udržiavajú pokoj v zbore a odvážne vylučujú tých, ktorí narúšajú tento pokoj, keď svojvoľne zotrvávajú v nesprávnom počínaní. — 1. Korinťanom 6:9, 10.

„Jasanie a plesanie“

13. a) O akej zmene v súvislosti s pôstmi prorokoval Zechariáš? b) Aké pôsty sa dodržiavali v Izraeli?

¹³ Teraz počujeme ôsmy závažný výrok: „Toto povedal Jehova vojsk: ‚Pôst štvrtého mesiaca a pôst piateho mesiaca a pôst siedmeho mesiaca a pôst desiateho mesiaca sa pre judský dom stanú jasaním a plesaním a dobrými slávnostnými obdobiami. Milujte teda pravdu a pokoj.‘“ (Zechariáš 8:19) Pod mojžišovským Zákonom sa Izraeliti v Deň zmierenia postili, aby vyjadrili žiaľ nad svojimi hriechmi. (3. Mojžišova 16:29–31) Štyri pôsty, ktoré spomenul Zechariáš, sa zjavne zachovávali ako smútočná pripomienka udalostí spojených s dobytím a zničením Jeruzalema. (2. Kráľov 25:1–4, 8, 9, 22–26) Teraz sa však znovu staval chrám a Jeruzalem sa znovu osídľoval. Smútenie sa menilo na plesanie a pôsty sa mohli stať slávnostnými obdobiami.

14, 15. a) Prečo bola Pamätná slávnosť veľkým dôvodom na plesanie a čo by nám mala pripomenúť? b) Ktoré krajiny mali vynikajúcu účasť na Pamätnej slávnosti, ako to vidno z výročnej správy?

¹⁴ Dnes už nezachovávame pôsty, ktoré spomenul Zechariáš, ani tie, ktoré predpisoval Zákon. Keďže Ježiš predložil svoj život za naše hriechy, tešíme sa z požehnaní väčšieho Dňa zmierenia. Naše hriechy sú prikrývané nielen symbolicky, ale úplne. (Hebrejom 9:6–14) V súlade s príkazom nebeského Veľkňaza, Ježiša Krista, zachovávame Slávnosť na pamiatku jeho smrti ako jedinú slávnosť v kresťanskom kalendári. (Lukáš 22:19, 20) Či nezažívame „jasanie a plesanie“, keď sa každý rok zhromažďujeme na tejto slávnosti?

¹⁵ Minulý rok sa zišlo sláviť Pamätnú slávnosť 13 147 201 ľudí, čo je o 858 284 viac ako v roku 1994. Aký početný zástup! Predstavte si to plesanie v 78 620 zboroch Jehovových svedkov, keď tak neobyčajne veľa ľudí prúdilo do ich sál Kráľovstva, aby sa zúčastnili na slávnosti. Všetci prítomní boli istotne podnietení ,milovať pravdu a pokoj‘, keď si pripomenuli smrť Toho, ktorý je „cesta a pravda a život“ a ktorý dnes vládne ako Jehovovo veľké „Knieža pokoja“! (Ján 14:6; Izaiáš 9:6) Táto slávnosť mala zvláštny význam pre tých, ktorí ju slávili v krajinách sužovaných nepokojmi a vojnou. Niektorí naši bratia boli počas roku 1995 svedkami neopísateľných hrôz. No ,Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, strážil ich srdce a ich myšlienkové sily prostredníctvom Krista Ježiša‘. — Filipanom 4:7.

‚Poďme obmäkčovať Jehovovu tvár‘

16, 17. Ako môžu ľudia z národov „obmäkčovať Jehovovu tvár“?

¹⁶ Odkiaľ však prišli všetky tie milióny ľudí, ktorí navštívili Pamätnú slávnosť? Deviaty výrok Jehovu to vysvetľuje: „Toto povedal Jehova vojsk: ‚Ešte to bude tak, že prídu národy a obyvatelia mnohých miest; a obyvatelia jedného mesta pôjdu k obyvateľom iného a budú hovoriť: „Poďme vrúcne obmäkčovať Jehovovu tvár a hľadať Jehovu vojsk. Aj ja sám pôjdem.“ A mnoho ľudí a mocných národov naozaj príde hľadať Jehovu vojsk do Jeruzalema a obmäkčovať Jehovovu tvár.‘“ — Zechariáš 8:20–22.

¹⁷ Ľudia, ktorí navštívili Pamätnú slávnosť, chceli „hľadať Jehovu vojsk“. Mnohí z nich boli jeho oddanými, pokrstenými služobníkmi. Milióny ďalších, ktorí boli prítomní, ešte nedospeli do takého stavu. V niektorých krajinách bola účasť na Pamätnej slávnosti štyri alebo päť ráz väčšia ako počet zvestovateľov Kráľovstva. Mnohí títo záujemcovia potrebujú pomoc, aby mohli ďalej robiť pokroky. Učme ich jasať nad poznaním, že Ježiš zomrel za naše hriechy a že dnes vládne v Božom Kráľovstve. (1. Korinťanom 5:7, 8; Zjavenie 11:15) A povzbudzujme ich, aby sa oddali Jehovovi Bohu a podriadili sa jeho ustanovenému Kráľovi. Tak ,obmäkčia Jehovovu tvár‘. — Žalm 116:18, 19; Filipanom 2:12, 13.

„Desať mužov zo všetkých jazykov národov“

18, 19. a) Kto je dnes „Židom“, pokiaľ ide o splnenie Zechariáša 8:23? b) Kto sú dnes ‚desiati mužovia‘, ktorí sa ,držia sukne muža Žida‘?

¹⁸ Naposledy v ôsmej kapitole Zechariáša čítame: „Toto povedal Jehova vojsk.“ Aké je posledné Jehovovo vyhlásenie? „V tých dňoch sa desať mužov zo všetkých jazykov národov chopí, áno, naozaj sa chopí sukne muža Žida hovoriac: ,My pôjdeme s vami, lebo sme počuli, že je s vami Boh.‘“ (Zechariáš 8:23) V Zechariášových dňoch bol prirodzený Izrael Božím vyvoleným národom. V prvom storočí však Izrael zavrhol Jehovovho Mesiáša. A tak si náš Boh vybral „Žida“ — nový Izrael — ako svoj zvláštny ľud, „Boží Izrael“ vytvorený z duchovných Židov. (Galaťanom 6:16; Ján 1:11; Rimanom 2:28, 29) Ich konečný počet malo tvoriť 144 000 tých, ktorí boli vybraní z ľudstva, aby vládli s Ježišom v jeho nebeskom Kráľovstve. — Zjavenie 14:1, 4.

¹⁹ Väčšina z týchto 144 000 už vo vernosti zomrela a dostala svoju nebeskú odmenu. (1. Korinťanom 15:51, 52; Zjavenie 6:9–11) Niekoľko z nich je ešte na zemi a tí sa radujú, keď vidia, že „desať mužov“, ktorí sa rozhodli ísť so „Židom“, je naozaj veľkým zástupom zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov. — Zjavenie 7:9; Izaiáš 2:2, 3; 60:4–10, 22.

20, 21. Ako môžeme zostať v pokojnom vzťahu k Jehovovi, keď sa približuje koniec tohto sveta?

²⁰ Dnes, keď sa koniec tohto sveta neúprosne blíži, je takzvané kresťanstvo podobné Jeruzalemu v Jeremiášových dňoch: „Dúfalo sa v pokoj, ale neprišlo nič dobré; a v čas uzdravenia, a hľa, zdesenie!“ (Jeremiáš 14:19) Toto zdesenie vyvrcholí, keď sa národy obrátia proti falošnému náboženstvu a násilím ho odstránia. Krátko nato národy samy postihne zničenie v Božej záverečnej vojne, v Armagedone. (Matúš 24:29, 30; Zjavenie 16:14, 16; 17:16–18; 19:11–21) Bude to naozaj čas nepokoja!

²¹ V priebehu toho všetkého Jehova ochráni tých, čo milujú pravdu a pestujú „semeno pokoja“. (Zechariáš 8:12; Sofoniáš 2:3) Zostaňme preto v bezpečí v krajine jeho ľudu, horlivo Jehovu verejne chváľme a pomáhajme čo najväčšiemu počtu ľudí „obmäkčovať Jehovovu tvár“. Ak to budeme robiť, vždy sa budeme tešiť z Jehovovho pokoja. Áno, „sám Jehova dá skutočne silu svojmu ľudu. Sám Jehova požehná svoj ľud pokojom.“ — Žalm 29:11.

Vieš vysvetliť?

◻ Ako Boží ľud v Zechariášových dňoch ,posilnil svoje ruky‘? Ako je to dnes?

◻ Ako reagujeme na prenasledovanie, nepriateľstvo a ľahostajnosť?

◻ Čo to znamená, že ,jeden druhému hovoríme pravdu‘?

◻ Ako môže človek „obmäkčovať Jehovovu tvár“?

◻ Aký veľký dôvod na jasanie vidno zo splnenia Zechariáša 8:23?

[Obrázok na strane 18]

Minulý rok strávili Jehovovi svedkovia 1 150 353 444 hodín tým, že hovorili s ľuďmi o Božom Kráľovstve