Zdá sa, že Jehova prišiel súdiť svoj duchovný chrám asi o tri a pol roka neskôr, v roku 1918, v sprievode Ježiša ako svojho ‚posla zmluvy‘. (Malachiáš 3:1; Matúš 13:47–50) Nadišiel čas, aby Pán s konečnou platnosťou zavrhol falošných kresťanov a ustanovil triedu ‚verného a rozvážneho otroka nad celým svojím majetkom‘. — Matúš 7:22, 23; 24:45–47.

[Rámček na strane 32]

Obdobie skúšok a súdenia

Približne v októbri roku 29 n. l. bol Ježiš v rieke Jordán pokrstený a pomazaný ako budúci kráľ. O tri a pol roka neskôr, v roku 33 n. l., prišiel do jeruzalemského chrámu a vyhnal tých, ktorí robili z neho jaskyňu lupičov. Zdá sa, že tomuto zodpovedá obdobie tri a pol roka odvtedy, ako bol Ježiš v nebesiach dosadený na trón, v októbri 1914, dovtedy, keď prišiel skúmať tých, ktorí tvrdili o sebe, že sú kresťania, a keď sa začal súd od Božieho domu. (Matúš 21:12, 13; 1. Petra 4:17) Začiatkom roku 1918 sa objavil veľký odpor proti činnosti Jehovovho ľudu súvisiacej s Kráľovstvom. Bolo to po celej zemi obdobie skúšok a tí, ktorí sa zľakli, boli nimi oddelení. V máji 1918 dalo duchovenstvo kresťanstva podnet na uväznenie úradníkov spoločnosti Strážna veža. No o deväť mesiacov boli títo muži prepustení a neskoršie boli falošné obvinenia, ktoré boli proti nim vznesené, stiahnuté. Organizácia Božieho ľudu, vyskúšaná a prečistená, od roku 1919 postupovala horlivo dopredu a oznamovala, že Jehovovo Kráľovstvo v rukách Krista Ježiša je jedinou nádejou ľudstva. — Malachiáš 3:1–3.

Keď Ježiš v roku 1918 začal svoje skúmanie, nad duchovenstvom kresťanstva bol nepochybne vynesený záporný rozsudok. Ono vyvolalo prenasledovanie Božieho ľudu, a nielen to — uvrhlo tiež na seba ťažkú krvnú vinu, lebo podporovalo krvavý zápas národov v prvej svetovej vojne. (Zjavenie 18:21, 24) Naostatok vložilo duchovenstvo svoje nádeje do ľuďmi vytvorenej Spoločnosti národov. Od roku 1919 kresťanstvo načisto stratilo Božiu priazeň, spolu s celou svetovou ríšou falošného náboženstva.