Čo o tom hovorí Biblia?

Podlieha Boh zmenám?

ANTROPOLÓG George Dorsey opísal Boha „Starého zákona“ ako „divokého Boha“. Dodal: „Jahve je... krajne nepríjemný. Je Bohom plieniteľov, mučiteľov, bojovníkov, dobyvateľov.“ Aj iní dospeli k podobným záverom vzhľadom na Boha „Starého zákona“, ktorým je Jahve, čiže Jehova. Preto sú niektorí ľudia dnes zvedaví, či bol Jehova skutočne krutým Bohom, ktorý napokon zmenil svoj charakter, aby sa stal láskyplným a milosrdným Bohom „Nového zákona“.

Táto predstava o Bohu Biblie nie je nová. Prvý raz ju predložil Marcion, údajný gnostik druhého storočia n. l., ktorý zavrhol Boha „Starého zákona“. Považoval Boha za násilníckeho a pomstychtivého tyrana, ktorý ponúkal materiálne výhody tým, ktorí ho uctievali. Na druhej strane Marcion opísal Boha „Nového zákona“ — ako ho zjavil Ježiš Kristus — ako dokonalého Boha, Boha čistej lásky a milosrdenstva, milosti a odpúšťania.

Jehova koná v súlade s meniacimi sa okolnosťami

Samotné Božie meno Jehova znamená „pôsobí, že sa stane“. To naznačuje, že Jehova pôsobí, že sa stane Spĺňateľom všetkých svojich sľubov. Keď sa Mojžiš pýtal Boha na jeho meno, Jehova spresnil význam svojho mena takto: „Dokážem, že som tým, čím dokážem, že som.“ ​(2. Mojžišova 3:14) Rotherhamov preklad to vyjadruje takto: „Stanem sa čímkoľvek, čo chcem.“

A tak sa Jehova môže rozhodnúť, že sa stane alebo že dokáže byť tým, kým je potrebné, aby sa stal, na splnenie svojich spravodlivých predsavzatí a sľubov. Dôkazom toho je skutočnosť, že má mnoho titulov a opisných mien — Jehova vojsk, Sudca, Zvrchovaný Panovník, Žiarlivý, Zvrchovaný Pán, Stvoriteľ, Otec, Veľký Učiteľ, Pastier, Ten, ktorý vypočúva modlitbu, Výplatca, šťastný Boh a mnoho ďalších. On sa rozhodol stať sa všetkým tým — a mnohým iným —, aby naplnil svoje láskyplné predsavzatia. — 2. Mojžišova 34:14; Sudcovia 11:27; Žalm 23:1; 65:2; 73:28; 89:26; Izaiáš 8:13; 30:20; 40:28; 41:14; 1. Timotejovi 1:11.

Znamená to teda, že sa Božia osobnosť alebo Božie normy menia? Nie. Jakub 1:17 o Bohu hovorí: „U neho niet zmeny z otáčania sa tieňa.“ Ako by však mohol Boh zvládnuť nároky odlišných okolností, keby sa im on sám neprispôsobil?

Túto možnosť znázorňuje príklad starostlivých rodičov, ktorí v záujme svojich detí na seba preberajú rôzne úlohy. V priebehu jedného dňa môže byť rodič kuchárom, domovníkom, elektrikárom, opatrovateľom, priateľom, radcom, učiteľom, vychovávateľom a mnohým iným. Rodič nemení svoju osobnosť, keď sa ujíma týchto úloh; jednoducho sa prispôsobuje potrebám, ktoré vznikli. To isté platí o Jehovovi, ale v omnoho väčšom rozsahu. Neexistuje obmedzenie v tom, čím sa sám môže stať, aby naplnil svoje predsavzatie a konal na úžitok svojho stvorenia. — Rimanom 11:33.

Napríklad ako Hebrejské, tak aj Kresťanské grécke Písma odhaľujú Jehovu ako Boha lásky a milosrdenstva. Prorok Micheáš z ôsmeho storočia pred n. l. sa v súvislosti s Jehovom pýtal: „Kto je Boh ako ty, ktorý odpúšťa previnenie a prechádza cez priestupok ostatku svojho dedičstva? Určite sa nebude navždy držať svojho hnevu, lebo má potešenie z milujúcej láskavosti.“ ​(Micheáš 7:18) Podobne napísal apoštol Ján dobre známe slová: „Boh je láska.“ — 1. Jána 4:8.

Na druhej strane sa Jehova v oboch častiach Biblie predstavuje aj ako spravodlivý Sudca tých, ktorí opakovane hrubo a nekajúcne porušujú jeho zákony a škodia druhým. Žalmista povedal: „Všetkých zlých [Jehova] vyhladí.“ ​(Žalm 145:20) V podobnom duchu Ján 3:36 uvádza: „Kto prejavuje vieru v Syna, má večný život; kto neposlúcha Syna, neuvidí život, ale Boží hnev zostáva na ňom.“

Nemenné vlastnosti

Jehovova osobnosť a základné vlastnosti — láska, múdrosť, spravodlivosť a moc — sa nezmenili. Izraelskému národu Jehova povedal: „Ja som Jehova, nezmenil som sa.“ ​(Malachiáš 3:6) Bolo to asi 3500 rokov po tom, čo Boh stvoril ľudí. V súlade s týmto božským vyhlásením podrobné preskúmanie celej Biblie odhaľuje Boha, ktorý má nemenné normy a vlastnosti. Vlastnosti Jehovu Boha sa počas stáročí nezjemnili, lebo žiadne také zjemnenie nebolo potrebné.

Božia stálosť, pokiaľ ide o spravodlivosť, ako ju odhaľuje celá Biblia, nie je menšia a jeho láska nie je o nič väčšia, ako bola v Edene na začiatku jeho zaobchádzania s ľuďmi. Zdanlivé rozdiely v jeho osobnosti, ktoré sa prejavujú v rôznych častiach Biblie, sú v skutočnosti len rozličnými stránkami tej istej nemennej osobnosti. Pramenia z odlišných okolností a odlišností medzi ľuďmi, s ktorými zaobchádzal, čo si vyžadovalo rôzny postoj alebo vzťah.

Písma teda jasne ukazujú, že Božia osobnosť sa počas stáročí nemenila a nezmení sa ani v budúcnosti. Jehova je najvyšším stelesnením stálosti a zásadovosti. Je stále spoľahlivý a dôveryhodný. Vždy sa môžeme naňho spoľahnúť.

[Obrázky na stranách 16, 17]

Ten istý Boh, ktorý zničil Sodomu a Gomoru...

... zriadi spravodlivý nový svet