Kto „bezpečne unikne“?
„Každý, kto vzýva Jehovovo meno, bude zachránený.“ — SKUTKY 2:21.
1. Prečo bol deň Letníc roku 33 n. l. kľúčovým dňom vo svetových dejinách?
DEŇ Letníc roku 33 n. l. bol kľúčovým dňom vo svetových dejinách. Prečo? Lebo v ten deň sa zrodil nový národ. Spočiatku to nebol veľký národ — len 120 Ježišových učeníkov, ktorí sa zhromaždili v jednej hornej miestnosti v Jeruzaleme. Aj keď sa dnes na väčšinu národov, ktoré vtedy existovali, už zabudlo, národ, ktorý sa v tej hornej miestnosti zrodil, stále existuje. Táto skutočnosť je nesmierne dôležitá pre nás všetkých, lebo je to národ, ktorý Boh ustanovil, aby bol jeho svedkom pred ľudstvom.
2. Akými zázračnými udalosťami sa vyznačovalo zrodenie nového národa?
2 Keď tento nový národ vznikol, odohrali sa dôležité udalosti, ktorými sa splnili Joelove prorocké slová. O týchto udalostiach sa dočítame v Skutkoch 2:2–4: „Náhle nastal z neba hluk, ako keď sa preženie silný závan, a naplnil celý dom, v ktorom sedeli. A ukázali sa im jazyky akoby z ohňa, rozdelili sa a na každom z nich sa usadil jeden. Všetci boli naplnení svätým duchom a začali hovoriť rôznymi jazykmi, ako im dával duch, aby sa vyjadrovali.“ Takto sa tých 120 verných mužov a žien stalo duchovným národom — prvými členmi toho, čo apoštol Pavol neskôr nazval „Božím Izraelom“. — Galaťanom 6:16.
3. Ktoré Joelovo proroctvo sa splnilo na Letnice roku 33 n. l.?
3 Zhromaždili sa tam zástupy ľudí, aby zistili, čo to bol za „silný závan“, a apoštol Peter im vysvetlil, že sa spĺňa jedno z Joelových proroctiev. Ktoré proroctvo? Počúvaj, čo povedal: „‚V posledných dňoch,‘ hovorí Boh, ‚vylejem niečo zo svojho ducha na telo každého druhu a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať a vaši mladí muži uvidia videnia a vaši starci budú mať sny; ba aj na svojich otrokov a na svoje otrokyne vylejem v tých dňoch niečo zo svojho ducha a budú prorokovať. A ja dám predzvesti hore na nebi a znamenia dolu na zemi, krv a oheň a dymové výpary. Slnko sa obráti na tmu a mesiac na krv, skôr ako príde Jehovov veľký a slávny deň. A každý, kto vzýva Jehovovo meno, bude zachránený.‘“ (Skutky 2:17–21) Slová, ktoré Peter citoval, sú zapísané v Joelovi 2:28–32 a ich splnenie znamenalo, že pre židovský národ sa čas chýli ku koncu. „Jehovov veľký a slávny deň“, čas účtovania s neverným Izraelom, bol blízko. Ale kto mal byť zachránený čiže kto mal bezpečne uniknúť? A čo to predtieňovalo?
Dve splnenia proroctva
4, 5. Akú radu poskytol Peter vzhľadom na blížiace sa udalosti a prečo je táto rada vhodná aj dnes?
4 V rokoch, ktoré nasledovali po roku 33 n. l., sa duchovnému Božiemu Izraelu darilo, kým telesnému izraelskému národu sa nedarilo. V roku 66 n. l. viedol telesný Izrael vojnu s Rímom. V roku 70 n. l. Izrael takmer prestal existovať a Jeruzalem so svojím chrámom bol úplne spálený. Na Letnice roku 33 n. l. poskytol Peter vynikajúcu radu vzhľadom na blížiacu sa tragédiu. Opäť citujúc Joela, povedal: „Každý, kto vzýva Jehovovo meno, bude zachránený.“ Každý Žid sa musel rozhodnúť sám, či bude vzývať Jehovovo meno. Znamenalo to tiež dbať na ďalšie Petrove pokyny: „Robte pokánie a nech je každý z vás pokrstený v mene Ježiša Krista na odpustenie vašich hriechov.“ (Skutky 2:38) Petrovi poslucháči museli uznať Ježiša ako Mesiáša, ktorého Izrael ako národ zavrhol.
5 Tieto Joelove prorocké slová silne zapôsobili na miernych ľudí v prvom storočí. Ale ešte silnejšie pôsobia dnes, lebo ako vidno z udalostí 20. storočia, dochádza k druhému splneniu Joelovho proroctva. Všimnime si ako.
6. Ako začala byť objasňovaná totožnosť Božieho Izraela, keď sa blížil rok 1914?
6 Po smrti apoštolov Boží Izrael zakryla burina falošného kresťanstva. No v čase konca, ktorý sa začal v roku 1914, sa totožnosť tohto duchovného národa opäť stala jasnou. Tým všetkým sa naplnilo Ježišovo podobenstvo o pšenici a burine. (Matúš 13:24–30, 36–43) Keď sa blížil rok 1914, pomazaní kresťania sa začali oddeľovať od neverného kresťanstva, odvážne odmietli jeho falošné náuky a kázali prichádzajúci koniec „ustanovených časov národov“. (Lukáš 21:24) Ale prvá svetová vojna, ktorá vypukla v roku 1914, vyvolala otázky, na ktoré neboli pripravení. Pod silným tlakom mnohí spomalili a niektorí sa dopustili kompromisov. Do roku 1918 ich kazateľská činnosť prakticky prestala.
7. a) Aká udalosť podobná Letniciam roku 33 n. l. sa odohrala v roku 1919? b) Aký účinok malo na Jehovových služobníkov vylievanie Božieho ducha od roku 1919?
7 Ale takýto stav netrval dlho. Od roku 1919 začal Jehova vylievať svojho ducha na svoj ľud spôsobom, ktorý pripomínal Letnice roku 33 n. l. Pravda, v roku 1919 nenastalo žiadne hovorenie jazykmi ani žiaden silný závan. Z Pavlových slov zaznamenaných v 1. Korinťanom 13:8 chápeme, že čas, keď sa konali zázraky, už dávno pominul. Napriek tomu pôsobenie Božieho ducha bolo v roku 1919 jasne zjavné, keď na zjazde v Cedar Point v Ohiu v Spojených štátoch boli verní kresťania opäť posilnení a znovu začali dielo kázania dobrého posolstva o Kráľovstve. V roku 1922 prišli do Cedar Point znovu a boli silne povzbudení výzvou „Zvestujte, zvestujte, zvestujte Kráľa a jeho kráľovstvo“. Tak ako to bolo v prvom storočí, svet si musel všimnúť účinky vyliatia Božieho ducha. Všetci oddaní kresťania — muži i ženy, mladí i starí — začali „prorokovať“ čiže hlásať ‚vznešené Božie veci‘. (Skutky 2:11) Podobne ako Peter nabádali miernych ľudí: „Zachráňte sa z tohto pokriveného pokolenia.“ (Skutky 2:40) Ako to mohli vnímaví ľudia urobiť? Tak, že dbali na Joelove slová, ktoré sú zaznamenané v Joelovi 2:32: „Každý, kto vzýva Jehovovo meno, bezpečne vyviazne.“
8. K akému vývoju, pokiaľ ide o Boží Izrael, došlo od roku 1919?
8 Od tých raných rokov záležitosti Božieho Izraela už postúpili. Zdá sa, že pečatenie pomazaných značne pokročilo a od 30. rokov tohto storočia sa na scéne objavuje veľký zástup miernych ľudí s pozemskou nádejou. (Zjavenie 7:3, 9) Títo všetci pociťujú naliehavosť, lebo druhé spĺňanie Joela 2:28, 29 ukazuje, že je blízko ešte väčší Jehovov bázeň vzbudzujúci deň, keď celosvetový náboženský, politický a obchodný systém vecí bude zničený. Máme všetky dôvody ‚vzývať Jehovovo meno‘ s úplnou dôverou, že Jehova nás oslobodí!
Ako môžeme vzývať Jehovovo meno?
9. Čo patrí k vzývaniu Jehovovho mena?
9 Čo patrí k vzývaniu Jehovovho mena? Kontext Joela 2:28, 29 nám pomáha zodpovedať túto otázku. Jehova napríklad nepočúva každého, kto ho vzýva. Prostredníctvom iného proroka, Izaiáša, Jehova povedal Izraelu: „Keď rozprestierate dlane, skrývam pred vami oči. Hoci predkladáte mnoho modlitieb, nepočúvam ich.“ Prečo Jehova odmietol počúvať svoj národ? Sám to vysvetľuje: „Vaše ruky, tie sa naplnili mnohým krviprelievaním.“ (Izaiáš 1:15) Jehova nevypočuje nikoho, kto má krvnú vinu alebo zotrváva v hriechu. Práve preto Peter na Letnice povedal Židom, aby sa kajali. Z kontextu Joela 2:28, 29 zisťujeme, že aj Joel zdôrazňuje pokánie. Napríklad v Joelovi 2:12, 13 čítame: „‚A teraz tiež,‘ je Jehovov výrok, ‚vráťte sa ku mne celým svojím srdcom a s pôstom a s plačom a s nariekaním. A roztrhnite svoje srdcia, a nie svoje odevy; a vráťte sa k Jehovovi, svojmu Bohu, lebo je milostivý a milosrdný, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti.‘“ Od roku 1919 pomazaní kresťania konali v súlade s týmito slovami. Kajali sa zo svojich zlyhaní a rozhodli sa už nikdy nerobiť kompromisy ani nespomaliť. To umožnilo, aby bol vylievaný Boží duch. Každý jednotlivec, ktorý chce vzývať Jehovovo meno a byť vypočutý, musí postupovať rovnako.
10. a) Čo je pravé pokánie? b) Ako Jehova reaguje na pravé pokánie?
10 Pamätaj na to, že pravé pokánie zahŕňa viac ako iba slová „je mi to ľúto“. Izraeliti si roztrhli vrchné odevy, aby dali najavo intenzitu svojich citov. Ale Jehova hovorí: „Roztrhnite svoje srdcia, a nie svoje odevy.“ Pravé pokánie vychádza zo srdca, z hĺbky nášho bytia. Patrí k nemu otočiť sa chrbtom ku konaniu zla, ako o tom čítame v Izaiášovi 55:7: „Nech zlý opustí svoju cestu a škodiaci muž svoje myšlienky a nech sa vráti k Jehovovi.“ Zahŕňa to nenávidieť hriech, tak ako ho nenávidel Ježiš. (Hebrejom 1:9) Potom môžeme dôverovať, že Jehova nám odpustí na základe výkupnej obete, lebo Jehova je „milostivý a milosrdný, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti“. Prijme naše uctievanie, našu duchovnú obilnú obeť a liatu obeť. Bude počúvať, keď budeme vzývať jeho meno. — Joel 2:14.
11. Aké miesto v našom živote by malo mať pravé uctievanie?
11 V Kázni na vrchu nám Ježiš ukázal ešte niečo, na čo by sme mali pamätať, keď povedal: „Stále hľadajte najprv kráľovstvo a Jeho spravodlivosť.“ (Matúš 6:33) Nemáme sa na naše uctievanie pozerať nedbalým okom, naše uctievanie nemá byť niečím, čo robíme iba symbolicky, aby sme upokojili svoje svedomie. Služba Bohu si zasluhuje prvé miesto v našom živote. Preto Jehova prostredníctvom Joela ďalej hovorí: „Zatrúbte na Sione na rohu... Zhromaždite spolu ľud. Posväťte zbor. Zhromaždite starších mužov. Zhromaždite deti a tých, ktorí cicajú prsia. Nech ženích vyjde zo svojej vnútornej miestnosti a nevesta zo svojej svadobnej izby.“ (Joel 2:15, 16) Je prirodzené, že pozornosť novomanželov je rozptýlená, že majú oči len jeden pre druhého. Ale aj pre nich musí byť služba Jehovovi na prvom mieste. Nič nesmie byť prednejšie ako to, aby sme boli zhromaždení k nášmu Bohu a vzývali jeho meno.
12. Aké možnosti vzrastu vidieť z minuloročnej správy o účasti na Pamätnej slávnosti?
12 S týmto na pamäti je dobré pouvažovať o štatistických údajoch, ktoré uvádza správa Jehovových svedkov za služobný rok 1997. V minulom roku sme mali vrcholný počet 5 599 931 zvestovateľov Kráľovstva — skutočne veľký zástup tých, ktorí chvália Boha! Účasť na Pamätnej slávnosti bola 14 322 226 prítomných — to je približne o osem a pol milióna viac ako počet zvestovateľov. Toto číslo poukazuje na úžasné možnosti vzrastu. Mnohí z tohto osem a pol milióna už študovali Bibliu s Jehovovými svedkami ako záujemcovia alebo ako deti pokrstených rodičov. Veľký počet z nich prišiel na zhromaždenie po prvý raz. Ich prítomnosť poskytla Jehovovým svedkom vynikajúcu príležitosť lepšie ich spoznať a ponúknuť im pomoc, aby mohli robiť ďalšie pokroky. Niektorí chodia každý rok na Pamätnú slávnosť a možno občas i na iné naše zhromaždenia, ale nerobia žiadne ďalšie pokroky. Sú, samozrejme, srdečne vítaní, keď prídu na zhromaždenia. Ale nabádame ich, aby pozorne rozjímali o Joelových prorockých slovách a zvážili, aké ďalšie kroky musia urobiť, aby mohli mať istotu, že ich Jehova vypočuje, keď budú vzývať jeho meno.
13. Akú zodpovednosť máme voči iným, ak už vzývame Jehovovo meno?
13 Apoštol Pavol zdôraznil ešte inú stránku vzývania Božieho mena. Vo svojom liste Rimanom citoval Joelove prorocké slová: „Každý, kto vzýva Jehovovo meno, bude zachránený.“ Potom to logicky rozvinul: „Ako budú vzývať toho, v koho neuverili? A ako uveria v toho, o kom nepočuli? A ako počujú, ak nebude nikto zvestovať?“ (Rimanom 10:13, 14) Áno, aj mnohí ďalší, ktorí ešte nepoznajú Jehovu, potrebujú vzývať Božie meno. Tí, ktorí Jehovu už poznajú, majú zodpovednosť nielen kázať, ale aj ponúkať a poskytovať im túto pomoc.
Duchovný raj
14, 15. Z akých rajských požehnaní sa Jehovov ľud teší, pretože vzýva Jehovovo meno spôsobom, ktorý sa Bohu páči?
14 Takto sa na veci pozerajú pomazaní aj iné ovce a Jehova ich preto žehná. „Jehova bude horliť za svoju krajinu a prejaví svojmu ľudu súcit.“ (Joel 2:18) V roku 1919 Jehova prejavil horlivosť za svoj ľud a súcit s ním, keď ho obnovil a uviedol do ríše duchovnej aktivity. To je naozaj duchovný raj, ktorý Joel vhodne opísal týmito slovami: „Neboj sa, ó, zem. Teš sa a plesaj, veď Jehova skutočne urobí veľkú vec v tom, čo robí. Nebojte sa, zvieratá šíreho poľa, veď pastviny v pustatine sa rozzeleňajú. Veď strom vydá svoje ovocie. Figovník a vinič dajú svoju životnú silu. A vy, synovia Siona, sa tešte a plesajte v Jehovovi, svojom Bohu, lebo vám určite dá jesenný dážď v správnej miere a spustí na vás lejak, jesenný dážď a jarný dážď, ako predtým. A mlaty budú plné očisteného obilia a lisovacie nádrže budú pretekať novým vínom a olejom.“ — Joel 2:21–24.
15 Aký nádherný obraz! Hojná zásoba troch hlavných produktov v Izraeli — obilia, olivového oleja a vína — spolu s početnými stádami. V našich dňoch sa tieto prorocké slová naozaj spĺňajú v duchovnom zmysle. Jehova nám všetkým poskytuje duchovný pokrm, ktorý potrebujeme. Či sa všetci netešíme z hojnosti, ktorú Boh poskytuje? Je to skutočne tak, ako predpovedal Malachiáš — náš Boh ‚otvoril nebeské stavidlá a vylieva na nás požehnanie, až kým viac nebude nedostatku‘. — Malachiáš 3:10, Reference Bible.
Koniec systému vecí
16. a) Čo znamená pre naše dni vylievanie Jehovovho ducha? b) Čo nás čaká v budúcnosti?
16 Po tom, čo Joel predpovedal rajské pomery Božieho ľudu, prorokuje o vylievaní Jehovovho ducha. Keď na Letnice Peter citoval toto proroctvo, povedal, že sa spĺňa „v posledných dňoch“. (Skutky 2:17) Vylievanie Božieho ducha v tom čase znamenalo, že sa začali posledné dni židovského systému vecí. Vylievanie Božieho ducha na Boží Izrael v 20. storočí znamená, že žijeme v posledných dňoch celosvetového systému vecí. Čo nás vzhľadom na to čaká v budúcnosti? Joelovo proroctvo nám ďalej hovorí: „Dám predzvesti na nebesiach a na zemi, krv a oheň a stĺpy dymu. Slnko sa obráti na tmu a mesiac na krv pred príchodom veľkého a bázeň vzbudzujúceho Jehovovho dňa.“ — Joel 2:30, 31.
17, 18. a) Aký Jehovov bázeň vzbudzujúci deň prišiel na Jeruzalem? b) K akému konaniu nás podnecuje istota, že v budúcnosti príde Jehovov bázeň vzbudzujúci deň?
17 V roku 66 n. l. sa tieto prorocké slová začali spĺňať v Judsku, keď udalosti neúprosne smerovali k vyvrcholeniu v Jehovovom bázeň vzbudzujúcom dni v roku 70 n. l. Aké hrozné bolo v tom čase byť medzi tými, ktorí nevelebili Jehovovo meno! Dnes sú pred nami rovnako hrozné udalosti, keď celý tento svetový systém vecí bude zničený Jehovovou rukou. Ale je možné uniknúť. Proroctvo ďalej hovorí: „Stane sa, že každý, kto vzýva Jehovovo meno, bezpečne vyviazne; veď na vrchu Sion a v Jeruzaleme budú tí, ktorí unikli, tak ako povedal Jehova, a medzi prežijúcimi, ktorých Jehova povoláva.“ (Joel 2:32) Jehovovi svedkovia sú naozaj vďační za to, že poznajú Jehovovo meno, a majú úplnú dôveru, že Jehova ich zachráni, keď ho budú vzývať.
18 Ale čo sa stane, keď veľký a slávny Jehovov deň v celej svojej zúrivosti zasiahne tento svet? O tom sa bude hovoriť v poslednom študijnom článku.
Spomínaš si?
◻ Kedy Jehova prvý raz vylial svojho ducha na svoj ľud?
◻ Čo patrí k vzývaniu Jehovovho mena?
◻ Kedy prišiel Jehovov veľký a slávny deň na telesný Izrael?
◻ Ako Jehova požehnáva tých, ktorí dnes vzývajú jeho meno?
[Obrázok na strane 15]
Na Letnice roku 33 n. l. sa zrodil nový národ
[Obrázok na stranách 16, 17]
Začiatkom tohto storočia Jehova opäť vylial na svoj ľud svojho ducha, čím sa splnil Joel 2:28, 29
[Obrázok na strane 18]
Je potrebné pomôcť ľuďom, aby mohli vzývať Jehovovo meno