Mladí ľudia s bezpečnou budúcnosťou

„TAKÝ hrozný a odporný, ako len nejaký [prípad znásilnenia] môže byť“ — takto opísal predsedajúci sudca na nedávnom pojednávaní tento zločin. Skupina ôsmich teenagerov vo veku od 14 do 18 rokov si vystriehla v jednej štvrti v centre Londýna turistku; opakovane ju sexuálne zneužili a potom ju hodili do neďalekého kanála, aj keď hovorila, že nevie plávať. Je len pochopiteľné, že sa matka jedného z dospievajúcich vyjadrila, že prežila šok, keď videla v televízii správu o tom, čo urobil jej syn.

Žiaľ, tento prípad odráža to, čo sa dnes v spoločnosti deje. Surovosť sa stala normou, či už ide o kriminálnu činnosť, domácu hádku alebo o etnické konflikty na Balkáne, v strednej a západnej Afrike a inde. Mladí ľudia v takýchto podmienkach vyrastajú alebo o nich často počujú. Potom nie div, že sa mnohí stávajú drsnými, neprejavujú ‚nijakú prirodzenú náklonnosť‘ a sú „bez sebaovládania“. — 2. Timotejovi 3:3.

„Divokí“

Keď kresťanský apoštol Pavol písal druhý list svojmu spolustaršiemu Timotejovi, bol ústrednou svetovou mocnosťou Rím. Ukrutnosť a divokosť boli v rímskych arénach bežné. Pavol však varoval, že v budúcnosti budú časy, s ktorými sa „bude dať ťažko vyrovnať“. (2. Timotejovi 3:1) Je zaujímavé, že grécke slovo, ktoré označuje tieto časy ako také, s ktorými „sa bude dať ťažko vyrovnať“, zahŕňa myšlienku „divokosti“. Jedna udalosť, ktorá sa stala počas Ježišovej služby na zemi viac než 30 rokov predtým, ukazuje, čo v jeho dňoch niekedy spôsobovalo divokosť.

Ježiš sa práve priplavil k východnému pobrežiu Galilejského mora. Keď vystúpil z člna na breh, prichádzali proti nemu dvaja muži. Ich zúrivý zjav a krik jasne ukazovali, že sa s nimi deje niečo mimoriadne zlé. Boli „neobyčajne zúriví“, v skutočnosti posadnutí démonmi.a To, čo vykrikovali, pochádzalo od zlých duchov, ktorí viedli ich násilné skutky. „Čo máme s tebou, Boží Syn?“ kričali muži. „Prišiel si sem, aby si nás trápil pred ustanoveným časom?“ Zlí duchovia, ktorými boli posadnutí tí dvaja, veľmi dobre vedeli, že Boh už pevne stanovil čas na vykonanie rozsudku nad démonmi. To bude pre nich znamenať večné zničenie. Ale až dovtedy chcú používať svoje nadľudské schopnosti na vyvolávanie neľútostného násilia. Len Ježišov zázrak, ktorým vyhnal démonov, priniesol tým dvom mužom úľavu. — Matúš 8:28–32; Júda 6.

Keď sa dnes ľudia, vrátane mladých, správajú divoko, urobíme dobre, ak si pripomenieme túto príhodu. Prečo? Pretože teraz v 20. storočí čelíme podobnému nebezpečenstvu, ako to vysvetľuje Zjavenie, posledná kniha Biblie: „Beda zemi a moru, lebo k vám zostúpil Diabol, majúc veľký hnev, vediac, že má krátky čas.“ (Zjavenie 12:12) Všimnite si, že Satan toto poníženie, ktoré zažil, znáša s ‚veľkým hnevom‘, lebo vie, že jeho čas je krátky.

Vystavení útoku

Ako sa často spomína na stranách tohto časopisu, v roku 1914 bol Kristus Ježiš dosadený za Kráľa Božieho nebeského Kráľovstva. Ježiš začal ihneď podnikať kroky proti hlavnému Božiemu nepriateľovi, Satanovi. Diabol spolu s démonmi boli vypovedaní z neba a teraz sústredili svoju pozornosť na túto zem. (Zjavenie 12:7–9) Satan má veľmi obmedzenú sféru vplyvu, pričom „obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by pohltil“. (1. Petra 5:8) Kto je preňho ľahkou korisťou? Či nie je pochopiteľné domnievať sa, že ňou sú zvlášť tí, ktorí nemajú dostatok skúseností v živote a v medziľudských vzťahoch? Dnešní mladí ľudia sa tak stali Diablovým terčom. Tým, akú hudbu si väčšinou vyberajú a ako trávia voľný čas, nahrávajú priamo tomuto neviditeľnému, ľstivému manipulátorovi. — Efezanom 6:11, 12.

I keď sa mladí ľudia pokúšajú niečo v živote dokázať, narážajú na prekážky. Ľudia v mnohých krajinách, ktoré postihla druhá svetová vojna, sa od jej skončenia snažili vynahradiť svojim rodinám vojnový nedostatok tým, že im ponúkli blahobytný životný štýl. Hmotný majetok, neobmedzený voľný čas a zábava sa stali hlavnými cieľmi. Následkom toho mnohí trpia. „Tí, ktorí sú rozhodnutí zbohatnúť,“ upozorňoval Pavol Timoteja, „upadajú do pokušenia a osídla a do mnohých nezmyselných a škodlivých žiadostí... Lebo láska k peniazom je koreňom škodlivých vecí každého druhu a tým, že sa niektorí o túto lásku usilovali... celí sa prebodali mnohými bolesťami.“ (1. Timotejovi 6:9, 10) Všeobecne sú ľudia dnešnej hmotárskej spoločnosti prebodaní hospodárskymi, finančnými a citovými bolesťami. Medzi nimi sú mnohí mladí, obete tohto úskoku Božieho hlavného nepriateľa.

Našťastie však jestvuje dobrá správa. A týka sa mladých ľudí, tých, ktorí majú pred sebou bezpečnú budúcnosť. Ako je to možné?

Hľadajte a nájdete

Mnoho mladých ľudí má vysoké ideály. Odmietajú upadajúce normy bežné medzi dospelými. Je im odporná nespravodlivosť a bezcitný postoj mocichtivých politikov a obchodníkov. Ak ste mladí, možno to aj vy tak cítite.

Pouvažujme o Cedricovi, mladom, asi devätnásťročnom mužovi, ktorého skúsenosť nie je vôbec ojedinelá.b Ako dieťa sa bál mnohých vecí, vrátane smrti. Premýšľal o tom, aký má život zmysel. Keď dosiahol pätnásť rokov a odpovede na svoje otázky nenašiel, uspokojil sa s rozjímaním o živote v spoločnosti iných mladých idealistov. „Dlhé hodiny sme posedávali, rozprávali sme sa a fajčili drogu,“ spomína. „Mal si pocit, že každý premýšľa tak ako ty, ale odpovede nepoznal nikto.“

Cedric, tak ako mnoho mladých, túžil po vzrušení. Iba brať drogy ho neuspokojovalo. Čoskoro sa zaplietol do krádeží a do obchodu s drogami. Stále hľadal nové vzrušenie. Začal kradnúť na objednávku. „Vzrušovalo ma to,“ priznáva. „Ale nikdy som nič nevzal obyčajnému človeku. Ak som ukradol auto, nechal som ho v dobrom stave. Ak som sa vlámal do obchodu, tak iba vtedy, keď som vedel, že je poistený. To mi pomáhalo ospravedlňovať sám pred sebou to, čo robím.“ Ako sa dalo čakať, Cedric skončil vo väzení.

Cedric si spomína: „Oslovil ma spoluväzeň Mark. Keď si všimol veľký kríž vytetovaný na mojom ramene, spýtal sa, prečo ho tam mám. Myslel si, že musí byť pre mňa dôležitý z náboženského hľadiska.“ O niekoľko týždňov dal Mark Cedricovi výtlačok knihy Môžeš žiť navždy v pozemskom raji.c „‚Môžeš žiť navždy‘ — tých pár slov ma okamžite upútalo. O tomto sme sa vždy rozprávali, ale nikdy sme neboli schopní prísť tomu na kĺb.“ Po mnohých rozhovoroch s jedným Jehovovým svedkom, ktorý navštevoval väznicu, si Cedric uvedomil, že to, čo chcel dosiahnuť, je dosiahnuteľné, ale iba Božím spôsobom.

„Keď som sa prestal stýkať s mojimi bývalými priateľmi, robil som rýchle pokroky,“ poznamenáva Cedric. Jeho pokrok v porozumení a v uvedomovaní si pravého šťastia nebol ľahký. „Stále na tom pracujem,“ hovorí. „Musím si dávať pozor na spôsob svojho uvažovania.“ Áno, Cedric teraz chápe, že jeho idealizmus ho voviedol do Diablovej pasce, lebo si myslel, že svoje ciele môže dosiahnuť len vyhľadávaním vzrušenia.

Cedric je už našťastie dlhý čas na slobode a teší sa z pravidelného spoločenstva s inými, ktorí našli to, čo hľadali. Dnes je jedným z Jehovových svedkov a má s nimi spoločnú nádej na život v Raji tu na zemi. Teší sa tiež na koniec satanského vplyvu vo všetkých jeho podobách.

Pochopiteľne, bezpečnú budúcnosť nemajú len mladí ľudia ako Cedric; ďalší boli vychovávaní zbožnými rodičmi, ktorí vštepovali svojim deťom lásku k biblickej pravde.

Zbožná výchova prináša odmenu

„Vychovávaj chlapca podľa cesty, ktorá je pre neho; aj keď zostarne, neodbočí z nej,“ napísal staroveký múdry kráľ Šalamún. (Príslovia 22:6) To sa potvrdilo v prípade mnohých cieľavedomých mladých, ktorí sa rozhodli riadiť touto biblickou normou.

Sheila, Gordon a Sarah to urobili. Spomínajú si, že ich rodičia kládli veľký dôraz na poslušnosť Kristovmu príkazu ‚chodiť a robiť učeníkov‘ kázaním dobrého posolstva o Kráľovstve. (Matúš 24:14; 28:19, 20) „Pri každom rozhodnutí, ktoré bolo potrebné urobiť, sme mali s mamou vo zvyku pýtať sa jedna druhej: ‚Ako to ovplyvní kazateľskú službu?‘“ spomína Sheila. „Po takom zvažovaní sme sa vzdali mnohých plánov,“ priznáva. A dodáva: „Ale aké sme mali požehnanie!“ A aj na konci dlhých dní strávených navštevovaním ľudí s dobrým posolstvom v ich domovoch si Sheila s matkou, hoci unavené, cestou domov spievali. „Moja radosť bola úplná,“ hovorí. „Doteraz ju pociťujem.“

Gordon si pamätá na mnoho radostných sobotných večerov. „Pozývali ma do domov zborových starších, kde sme mali užitočné kvízy a rozhovory. Boli sme povzbudzovaní, aby sme sa učili naspamäť biblické texty, voľne hovorili na biblické námety, rozprávali skúsenosti zo zvestovateľskej služby a všímali si, ako sa rozširuje dielo Kráľovstva,“ spomína Gordon. „Toto všetko mi pomáhalo položiť dobrý základ a pestovať si lásku k Jehovovi Bohu.“

Sarah má šťastné spomienky na večery strávené so svedkami, ktorí k nim prichádzali na návštevu. „Spolu sme sa najedli. Potom, na záver dňa, sme na klavíri sprevádzali tých, ktorí spievali piesne o Božom Kráľovstve. Hudba nám naozaj vo veľkej miere pomáhala, zvlášť počas našich školských rokov, pretože nám ako rodine umožňovala robiť veci spoločne.“

Samozrejme, nie všetci mladí ľudia, ktorí sa usilujú páčiť Jehovovi, majú ideálne rodinné podmienky. Avšak blízke spoločenstvo s inými rodinami svedkov v zbore im poskytuje bezpečie a pocit spolupatričnosti.

Ceniť si bezpečný základ do budúcnosti

Mladí ľudia majú dnes na výber. Môžu pokračovať spolu s týmto zlým svetom v jeho bezhlavom postupe v ústrety zničeniu v približujúcom sa „veľkom súžení“, ktoré predpovedal Ježiš. Alebo môžu ‚vkladať svoju dôveru v samého Boha a zachovávať jeho prikázania,‘ ako spieval inšpirovaný žalmista Asaf. Poslušnosť Bohu im zabráni, aby sa stali ‚zatvrdilým a spurným pokolením, pokolením, ktoré nepripravilo svoje srdcia a ktorých duch nebol voči Bohu dôveryhodný‘. — Matúš 24:21; Žalm 78:6–8.

Vo viac než 80 000 zboroch Jehovových svedkov po celej zemi nájdete mnoho mladých ľudí, ktorých môžete obdivovať. Dbali na Pavlovu radu mladému Timotejovi, „aby konali dobro, boli bohatí v znamenitých skutkoch, štedrí, ochotní deliť sa, a aby si ako poklad bezpečne zhromažďovali znamenitý základ do budúcnosti“. Vďaka tomu sa teraz „chopili skutočného života“. (1. Timotejovi 6:18, 19) Zistite si viac o týchto pravých kresťanoch návštevou ich zhromaždenia. Potom môžete mať aj vy nádej na bezpečnú budúcnosť.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 7]

Za ‚neobyčajnou zúrivosťou‘ mužov, ktorých Ježiš uzdravil, boli zlí duchovia

[Obrázok na strane 8]

Budovanie ‚znamenitého základu do budúcnosti‘