Tretia kapitola
„Môj vyvolený, ktorého moja duša schválila!“
1, 2. Prečo je 42. kapitola Izaiáša pre dnešných kresťanov zaujímavá?
„‚STE moji svedkovia,‘ je Jehovov výrok, ‚áno, môj sluha, ktorého som si vyvolil.‘“ (Izaiáš 43:10) Toto Jehovovo vyhlásenie zaznamenané prorokom Izaiášom v ôsmom storočí pred n. l. ukazuje, že Jehovov staroveký zmluvný ľud bol národom svedkov. Bol Božím vyvoleným sluhom. Približne o 2600 rokov, v roku 1931, pomazaní kresťania verejne vyhlásili, že tieto slová sa vzťahujú aj na nich. Prijali meno Jehovovi svedkovia a celým srdcom prijali tiež zodpovednosť spojenú s tým, že sú Božím služobníkom na zemi.
2 Jehovovi svedkovia úprimne túžia páčiť sa Bohu. Z toho dôvodu je 42. kapitola knihy Izaiáš pre každého z nich veľmi zaujímavá, lebo poskytuje obraz služobníka, ktorého Jehova schvaľuje, i toho, ktorého zavrhuje. Uvažovanie o tomto proroctve a o jeho splnení pomáha pochopiť, čo vedie k Božiemu schváleniu a čo k jeho nepriazni.
„Vložil som doňho svojho ducha“
3. Čo Jehova predpovedá prostredníctvom Izaiáša o ‚svojom sluhovi‘?
3 Jehova prostredníctvom Izaiáša predpovedá príchod sluhu, ktorého si on sám vyvolí: „Hľa, môj sluha, ktorého pevne držím! Môj vyvolený, ktorého moja duša schválila! Vložil som doňho svojho ducha. Vynesie právo národom. Nebude kričať ani zvyšovať hlas a nedá svoj hlas počuť na ulici. Nalomenú trstinu nedolomí a pohasínajúci ľanový knôt, ten nezhasí. V pravosti vynesie právo. Nezhasne ani sa nenalomí, kým nezavedie na zemi právo; a na jeho zákon budú stále čakať ostrovy.“ — Izaiáš 42:1–4.
4. Kto je predpovedaným ‚vyvoleným‘ a ako to vieme?
4 Kto je Sluhom, o ktorom je tu zmienka? Nie sme ponechaní v neistote. Tieto slová sú citované v Evanjeliu podľa Matúša, kde sú uplatnené na Ježiša Krista. (Matúš 12:15–21) Ježiš je milovaným Sluhom, ‚vyvoleným‘. Kedy Jehova vložil do Ježiša svojho ducha? V roku 29 n. l. v čase jeho krstu. Pri opise tohto krstu inšpirovaná správa hovorí, že keď sa Ježiš vynoril z vody, „otvorilo sa nebo a zostúpil naňho svätý duch v telesnej podobe ako holubica a z neba vyšiel hlas: ‚Ty si môj Syn, milovaný; schválil som ťa.‘“ Tak Jehova osobne ukázal, kto je jeho milovaným Sluhom. Ježišova služba a zázračné skutky, ktoré konal, dokázali, že naozaj bol na ňom Jehovov duch. — Lukáš 3:21, 22; 4:14–21; Matúš 3:16, 17.
„Vynesie právo národom“
5. Prečo bolo v prvom storočí n. l. potrebné objasnenie práva?
5 Jehovov vyvolený mal „vyniesť“, čiže urobiť zjavným skutočné právo. „Bude objasňovať národom, čo je právo.“ (Matúš 12:18) Aké potrebné to bolo v prvom storočí n. l.! Židovskí náboženskí vodcovia vyučovali pokrivený názor na právo a spravodlivosť. Snažili sa dosiahnuť spravodlivosť tým, že sa riadili prísnym kódexom zákonov — z ktorých mnohé si vytvorili oni sami. V ich formalistickom práve nebol priestor na milosrdenstvo a súcit.
6. Ako Ježiš urobil známym skutočné právo?
6 Na rozdiel od toho Ježiš zjavoval Boží názor na právo. Tým, čo učil, i tým, ako žil, ukázal, že skutočné právo je súcitné a milosrdné. Zamysli sa len nad jeho slávnou Kázňou na vrchu. (Matúš, kapitoly 5–7) Aké majstrovské vysvetlenie toho, ako by sa malo uplatňovať právo a spravodlivosť! Vari na nás pri čítaní správ evanjelií nepôsobí Ježišov súcit k chudobným a postihnutým? (Matúš 20:34; Marek 1:41; 6:34; Lukáš 7:13) Mnohým, ktorí boli ako nalomené trstiny, sklesnutí a ubití, prinášal posolstvo útechy. Títo ľudia boli ako tlejúci ľanový knôt, ich posledná iskra života bola už takmer zhasnutá. Ježiš ani nedolomil „nalomenú trstinu“, ani nezhasil „pohasínajúci ľanový knôt“. Jeho láskyplné a súcitné slová a skutky skôr pozdvihovali srdcia miernych. — Matúš 11:28–30.
7. Prečo mohlo proroctvo povedať, že Ježiš ‚nebude kričať ani zvyšovať hlas na ulici‘?
7 Prečo však proroctvo hovorí, že Ježiš „nebude kričať ani zvyšovať hlas a nedá svoj hlas počuť na ulici“? Pretože neupútaval pozornosť na seba, ako to robili mnohí v jeho dňoch. (Matúš 6:5) Jednému mužovi, ktorého uzdravil z malomocenstva, povedal: „Hľaď, aby si nikomu nič nehovoril.“ (Marek 1:40–44) Ježiš sa neusiloval o publicitu ani nechcel, aby ľudia dospeli k nejakým záverom len na základe správ z druhej ruky, ale chcel, aby sami na základe spoľahlivých dôkazov rozpoznali, že on je Kristom, Jehovovým pomazaným Sluhom.
8. a) Ako Ježiš vyniesol „právo národom“? b) Čo nás učí o práve Ježišovo podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi?
8 Vyvolený Sluha mal vyniesť „právo národom“. Práve to Ježiš urobil. Okrem vyzdvihovania súcitného charakteru božského práva Ježiš učil, že právo by malo pojať všetkých ľudí. Pri jednej príležitosti Ježiš pripomenul mužovi zbehlému v Zákone, že by mal milovať Boha a svojho blížneho. Tento muž sa Ježiša opýtal: „Kto je v skutočnosti môj blížny?“ Možno očakával, že mu Ježiš odpovie: „Ostatní Židia.“ No Ježiš mu vyrozprával podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi. V podobenstve Samaritán prišiel na pomoc mužovi, ktorého napadli lupiči, zatiaľ čo Lévita a kňaz mu odmietli pomôcť. Muž, ktorý položil tú otázku, musel uznať, že ako blížny sa v tejto situácii prejavil práve opovrhovaný Samaritán, nie Lévita ani kňaz. Ježiš ukončil svoje podobenstvo radou: „Choď a sám konaj podobne.“ — Lukáš 10:25–37; 3. Mojžišova 19:18.
„Nezhasne ani sa nenalomí“
9. Aký vplyv bude mať na nás pochopenie podstaty skutočného práva?
9 Keďže Ježiš objasňoval podstatu skutočného práva, jeho učeníci sa ho učili uplatňovať. To sa musíme učiť aj my. Predovšetkým potrebujeme prijať Božie normy toho, čo je dobré a čo zlé, pretože len Boh má právo určovať, čo je správne a spravodlivé. Keď sa budeme usilovať, aby sme konali Jehovovým spôsobom, z nášho priameho konania bude zrejmé, aké je skutočné právo. — 1. Petra 2:12.
10. Prečo si uplatňovanie práva vyžaduje zúčastňovať sa na diele kázania a vyučovania?
10 Skutočné právo uplatňujeme aj vtedy, keď sa usilovne zúčastňujeme na diele kázania a vyučovania. Jehova v štedrej miere poskytol životodarné poznanie o sebe, o svojom Synovi a o svojom predsavzatí. (Ján 17:3) Nebolo by správne ani spravodlivé, keby sme si toto poznanie nechali pre seba. „Nezadržuj dobro pred tými, ktorým patrí, ak by bolo v moci tvojej ruky to urobiť,“ hovorí Šalamún. (Príslovia 3:27) Preto sa so všetkými ľuďmi z celého srdca deľme o to, čo vieme o Bohu, bez ohľadu na ich rasový, etnický či národnostný pôvod. — Skutky 10:34, 35.
11. Ako by sme mali zaobchádzať s druhými, keď napodobňujeme Ježiša?
11 Praví kresťania okrem toho zaobchádzajú s druhými tak, ako to robil Ježiš. Mnohí dnes prežívajú skľučujúce problémy a potrebujú súcit a povzbudenie. Aj niektorí oddaní kresťania môžu byť takí ubití okolnosťami, že sa podobajú nalomeným trstinám alebo tlejúcim knôtom. Vari nepotrebujú našu podporu? (Lukáš 22:32; Skutky 11:23) Aké je osviežujúce byť súčasťou spoločenstva pravých kresťanov, ktorí sa snažia napodobňovať Ježiša v uplatňovaní práva!
12. Prečo môžeme dôverovať, že právo pre všetkých sa čoskoro stane skutočnosťou?
12 Bude niekedy zabezpečené právo pre všetkých? Áno, bude. Jehovov Vyvolený „nezhasne ani sa nenalomí, kým nezavedie na zemi právo“. Zakrátko Kráľ dosadený na trón, vzkriesený Kristus Ježiš, „uvedie pomstu na tých, čo nepoznajú Boha“. (2. Tesaloničanom 1:6–9; Zjavenie 16:14–16) Ľudské vlády budú nahradené Božím Kráľovstvom. Právo a spravodlivosť budú prekvitať. (Príslovia 2:21, 22; Izaiáš 11:3–5; Daniel 2:44; 2. Petra 3:13) Jehovovi služobníci po celej zemi — aj na odľahlých miestach, „ostrovoch“ — túžobne očakávajú tento deň.
‚Dám ho ako svetlo národom‘
13. Čo Jehova predpovedá o svojom Vyvolenom sluhovi?
13 Izaiáš pokračuje: „Toto povedal pravý Boh, Jehova, Stvoriteľ nebies a ten Vznešený, ktorý ich rozťahuje; Ten, ktorý rozprestiera zem a jej výnos, Ten, čo dáva dych ľuďom na nej a ducha tým, ktorí po nej chodia.“ (Izaiáš 42:5) Aký pôsobivý opis Jehovu, Stvoriteľa! Táto pripomienka Jehovovej moci dodáva jeho výroku veľkú váhu. Jehova hovorí: „Ja, Jehova, som ťa povolal v spravodlivosti, a potom som ťa uchopil za ruku. A budem ťa starostlivo strážiť a dám ťa ako zmluvu ľudu, ako svetlo národom, aby si otváral slepé oči, vyvádzal z kobky väzňa, z domu zadržania tých, ktorí sedia v tme.“ — Izaiáš 42:6, 7.
14. a) Čo je mienené tým, že Jehova drží svojho schváleného Sluhu za ruku? b) Akú úlohu hrá Vyvolený sluha?
14 Vznešený Stvoriteľ vesmíru, Darca a Udržiavateľ života drží svojho Vyvoleného sluhu za ruku a sľubuje mu úplnú a stálu podporu. Aké je to upokojujúce! Navyše, Jehova ho ochraňuje, aby ho dal ako „zmluvu ľudu“. Zmluva je nejaká dohoda, dohovor alebo slávnostný sľub. Je to zaručený výnos. Áno, Jehova dal svojho Sluhu ako „záruku ľudu“. — An American Translation.
15, 16. Akým spôsobom slúžil Ježiš ako „svetlo národom“?
15 Sľúbený Sluha má ako ‚svetlo národov‘ otvoriť „slepé oči“ a oslobodiť „tých, ktorí sedia v tme“. Presne to Ježiš robil. Vydávaním svedectva o pravde Ježiš oslávil meno svojho nebeského Otca. (Ján 17:4, 6) Odhalil náboženské lži, kázal dobré posolstvo o Kráľovstve a pre tých, ktorí boli v náboženskom zovretí, otvoril dvere k duchovnej slobode. (Matúš 15:3–9; Lukáš 4:43; Ján 18:37) Varoval pred konaním skutkov, ktoré patria tme, a odhalil Satana ako „otca lži“ a „vládcu tohto sveta“. — Ján 3:19–21; 8:44; 16:11.
16 Ježiš povedal: „Ja som svetlo sveta.“ (Ján 8:12) Výnimočným spôsobom to dokázal, keď dal svoj dokonalý ľudský život ako výkupné. Ľuďom, ktorí prejavujú vieru, tak otvoril cestu k získaniu odpustenia hriechov, schváleného vzťahu k Bohu a vyhliadky na večný život. (Matúš 20:28; Ján 3:16) Tým, že si Ježiš zachoval dokonalú zbožnú oddanosť počas celého svojho života, podporil Jehovovu zvrchovanosť a dokázal, že Diabol je luhár. Ježiš bol naozaj darcom zraku slepým a osloboditeľom tých, ktorí boli väznení v duchovnej tme.
17. Akými spôsobmi slúžime ako nositelia svetla?
17 V Kázni na vrchu Ježiš svojim učeníkom povedal: „Vy ste svetlom sveta.“ (Matúš 5:14) Nie sme vari aj my nositeľmi svetla? Svojím spôsobom života a dielom kázania máme výsadu privádzať ďalších ľudí k Jehovovi, Zdroju pravého osvietenia. Napodobňujeme Ježiša tým, že oznamujeme Jehovovo meno, podporujeme Božiu zvrchovanosť a ohlasujeme jeho Kráľovstvo ako jedinú nádej ľudstva. Okrem toho ako nositelia svetla odhaľujeme náboženské lži, varujeme pred nečistými skutkami, ktoré patria tme, a odhaľujeme Satana, toho zlého. — Skutky 1:8; 1. Jána 5:19.
„Spievajte Jehovovi novú pieseň“
18. Čo Jehova dáva svojmu ľudu spoznať?
18 Teraz Jehova obracia pozornosť na svoj ľud, keď mu hovorí: „Ja som Jehova. To je moje meno; a nikomu inému nedám svoju slávu ani svoju chválu rytinám. Prvé veci — hľa, prišli, ale ja oznamujem nové veci. Pred tým ako začnú pučať, pôsobím, aby ste ich počuli.“ (Izaiáš 42:8, 9) Proroctvo o „sluhovi“ nevyslovil nejaký bezcenný boh, ale jediný živý a pravý Boh. Bolo isté, že toto proroctvo sa splní, a aj sa splnilo. Jehova Boh je skutočne Autorom nových vecí a spôsobuje, aby ich jeho ľud spoznal skôr, ako sa udejú. Ako by sme mali na to reagovať?
19, 20. a) Aká pieseň sa musí spievať? b) Kto dnes spieva pieseň chvály Jehovovi?
19 Izaiáš píše: „Spievajte Jehovovi novú pieseň, jeho chválu od najvzdialenejšieho konca zeme, vy, ktorí zostupujete k moru a k tomu, čo ho napĺňa, ostrovy a vy, ktorí ich obývate. Nech pustatina a jej mestá pozdvihnú svoj hlas, osady, ktoré obýva Kedár. Nech obyvatelia skalného útesu kričia v radosti. Z vrcholku vrchov nech ľudia hlasno volajú. Nech pripisujú Jehovovi slávu a nech dokonca na ostrovoch rozprávajú jeho chválu.“ — Izaiáš 42:10–12.
20 Obyvatelia miest, dedín v pustatine, ostrovov a dokonca aj obyvatelia „Kedára“, teda táborov v púšti — ľudia kdekoľvek na zemi — sú nabádaní, aby spievali pieseň chvály Jehovovi. Je úžasné, že v našich dňoch milióny ľudí reagujú na túto prorockú výzvu! Chopili sa pravdy Božieho Slova a urobili Jehovu svojím Bohom. Jehovov ľud spieva túto novú pieseň — pripisuje slávu Jehovovi — vo vyše 230 krajinách. Aké je vzrušujúce spievať v tomto chóre, v ktorom je zastúpených toľko kultúr, jazykov a rás!
21. Prečo nepriatelia Božieho ľudu nemôžu uspieť v snahe umlčať spev piesne chvály Jehovovi?
21 Môžu odporcovia úspešne vzdorovať Bohu a umlčať spev tejto piesne chvály? To je nemožné! „Jehova vyjde ako mocný muž. Ako bojovník prebudí horlivosť. Zvolá, áno, vydá bojový pokrik; ukáže sa mocnejším ako jeho nepriatelia.“ (Izaiáš 42:13) Aká moc by mohla obstáť proti Jehovovi? Približne pred 3500 rokmi prorok Mojžiš a synovia Izraela spievali: „Jehova je mužný bojovník. Jehova je jeho meno. Faraónove dvojkolesové vozy a jeho vojenské sily vrhol do mora, a jeho vybraní bojovníci boli potopení v Červenom mori.“ (2. Mojžišova 15:3, 4) Jehova zvíťazil nad najmocnejšou armádou tých čias. Žiaden nepriateľ Božieho ľudu nemôže uspieť, keď Jehova vyjde ako mocný bojovník.
„Dlho som bol ticho“
22, 23. Prečo Jehova zostáva ‚dlho ticho‘?
22 Jehova je nestranný a spravodlivý aj vtedy, keď vykonáva súd nad svojimi nepriateľmi. Hovorí: „Dlho som bol ticho. Mlčal som. Ovládal som sa. Ako rodiaca žena budem súčasne stenať, ťažko dýchať a lapať po dychu. Spustoším vrchy a pahorky a všetko ich rastlinstvo usuším. A ja zmením rieky na ostrovy a trstinové rybníky vysuším.“ — Izaiáš 42:14, 15.
23 Kým Jehova podnikne právne kroky, necháva uplynúť nejaký čas, aby dal previnilcom príležitosť odvrátiť sa od zlých ciest. (Jeremiáš 18:7–10; 2. Petra 3:9) Zamysli sa nad prípadom Babylončanov, ktorí v roku 607 pred n. l. ako vládnuca svetová veľmoc pustošia Jeruzalem. Jehova to pripúšťa, aby potrestal Izraelitov za ich nevernosť. No Babylončania si neuvedomujú, aká je ich úloha. Zaobchádzajú s Božím ľudom oveľa drsnejšie, než vyžaduje Boží súd. (Izaiáš 47:6, 7; Zechariáš 1:15) Ako to musí pravého Boha bolieť, keď vidí svoj ľud trpieť! No až do ustanoveného času nezasahuje. Potom vynakladá úsilie — ako žena pri pôrode —, aby oslobodil svoj zmluvný ľud, teda aby bol tento ľud zrodený ako nezávislý národ. Preto v roku 539 pred n. l. vysušuje a pustoší Babylon a jeho obranný systém.
24. Akú vyhliadku predkladá Jehova svojmu ľudu Izraelu?
24 Aký vzrušený musí byť Boží ľud, keď po toľkých rokoch v zajatí sa pred ním konečne otvára cesta domov! (2. Paralipomenon 36:22, 23) Určite sa teší, keď zažíva splnenie Jehovovho sľubu: „Dám slepým chodiť po ceste, ktorú nepoznali; spôsobím, aby šliapali po vozovej ceste, ktorú nepoznali. Temné miesto pred nimi zmením na svetlo a nerovné územie na rovinu. To ja pre nich urobím a neopustím ich.“ — Izaiáš 42:16.
25. a) Čím si môže byť Jehovov ľud dnes istý? b) Aké by malo byť naše rozhodnutie?
25 Aké uplatnenie majú tieto slová dnes? Nuž Jehova doteraz dlho — celé stáročia — nechával národy ísť vlastnou cestou. No jeho ustanovený čas na nápravu vecí je blízko. V dnešnej dobe vzbudil ľud, aby vydával svedectvo o jeho mene. Prekonaním akéhokoľvek odporu voči nim im uhladzuje cestu, aby ho mohli uctievať „duchom a pravdou“. (Ján 4:24) Sľúbil: „Neopustím ich,“ a svoje slovo aj dodržal. Čo však bude s tými, ktorí ďalej uctievajú falošných bohov? Jehova hovorí: „Budú obrátení späť, budú veľmi zahanbení tí, čo vkladajú dôveru vo vyrezávaný obraz, tí, ktorí hovoria liatemu obrazu: ‚Vy ste naši bohovia.‘“ (Izaiáš 42:17) Je naozaj životne dôležité, aby sme zostali verní Jehovovi, tak ako mu zostal verný jeho Vyvolený!
‚Sluha, ktorý je hluchý a slepý‘
26, 27. Ako sa Izrael prejavuje ako ‚hluchý a slepý sluha‘ a aké to bude mať následky?
26 Boží Vyvolený sluha, Ježiš Kristus, zostal verný až do smrti. Jehovov ľud Izrael sa však ukazuje ako neverný sluha, v duchovnom zmysle hluchý a slepý. Jehova mu hovorí: „Počúvajte, hluchí; a pozrite, aby ste videli, vy slepí. Kto je slepý, ak nie môj sluha, a kto je hluchý ako môj posol, ktorého posielam? Kto je slepý ako ten odmenený, alebo slepý ako Jehovov sluha? Bolo vidieť mnoho vecí, ale ty si stále nebdel. Otvárali sa uši, ale ty si stále nepočúval. Sám Jehova pre svoju spravodlivosť našiel potešenie v tom, aby vyvýšil zákon a urobil ho majestátnym.“ — Izaiáš 42:18–21.
27 Aké žalostné zlyhanie Izraela! Izraelský ľud opakovane skĺzava k uctievaniu démonských bohov národov. Jehova znovu a znovu posiela svojich poslov, no jeho ľud na to vôbec nedbá. (2. Paralipomenon 36:14–16) Izaiáš predpovedá, aké to bude mať následky: „Je to však ľud olúpený a vydrancovaný, všetci sú chytení do pasce v dierach a sú poschovávaní v domoch zadržania. Stali sa niečím na drancovanie, a niet osloboditeľa, na plienenie, a nikto nehovorí: ‚Vracaj!‘ Kto z vás nakloní k tomu ucho? Kto bude venovať pozornosť a počúvať pre neskoršie časy? Kto vydal Jakoba iba na plienenie a Izraela tým, čo drancujú? Či to nie je Jehova, Ten, proti ktorému sme hrešili a na ktorého cestách oni nechceli chodiť a ktorého zákon nepočúvali? Preto vylieval na neho zúrivosť, svoj hnev a silu vojny. A stravovalo ho to dookola, ale nevšímal si to; a blčalo to proti nemu, ale nič si nebral k srdcu.“ — Izaiáš 42:22–25.
28. a) Čo sa môžeme naučiť z varovného príkladu obyvateľov Judska? b) Ako sa môžeme usilovať o Jehovovo schválenie?
28 Pre nevernosť obyvateľov Judska Jehova dovoľuje, aby bola ich krajina v roku 607 pred n. l. vydrancovaná a vyplienená. Babylončania zapaľujú Jehovov chrám, pustošia Jeruzalem a odvádzajú Židov do zajatia. (2. Paralipomenon 36:17–21) Kiež si zoberieme k srdcu tento varovný príklad a nikdy nemáme hluché uši voči Jehovovým pokynom ani slepé oči vzhľadom na jeho písané Slovo. Skôr sa usilujme o Jehovovo schválenie tým, že budeme napodobňovať Krista Ježiša, Sluhu, ktorého schválil sám Jehova. Kiež tak ako Ježiš oboznamujeme ľudí so skutočným právom tým, čo hovoríme, i tým, čo robíme. Tak zostaneme medzi Jehovovým ľudom a budeme slúžiť ako nositelia svetla, ktorí chvália pravého Boha a vzdávajú mu slávu.
[Obrázky na strane 33]
Skutočné právo je súcitné a milosrdné
[Obrázok na strane 34]
V podobenstve o milosrdnom Samaritánovi Ježiš ukázal, že skutočné právo zahŕňa všetkých ľudí
[Obrázky na strane 36]
Keď iných povzbudzujeme a sme k nim láskaví, konáme podľa božského práva
[Obrázky na strane 39]
Svojou kazateľskou činnosťou uplatňujeme božské právo
[Obrázok na strane 40]
Schválený Sluha bol daný „ako svetlo národom“