Jehova — zdroj skutočného práva a spravodlivosti
„Skala, dokonalá je jeho činnosť, lebo všetky jeho cesty sú právom. Boh vernosti, u ktorého niet neprávosti.“ — 5. MOJŽIŠOVA 32:4.
1. Prečo máme vrodenú potrebu spravodlivosti?
PRÁVE tak ako má každý vrodenú potrebu lásky, všetci túžime, aby sa s nami zaobchádzalo v súlade s právom. Ako napísal americký štátnik Thomas Jefferson, „[zmysel pre právo] je inštinktívny a vrodený... a je práve tak súčasťou nášho založenia ako cítenie, videnie alebo sluch“. To neprekvapuje, pretože Jehova nás stvoril na svoj obraz. (1. Mojžišova 1:26) Dal nám vlastnosti, ktoré odzrkadľujú jeho osobnosť; a jednou z nich je zmysel pre právo. Preto máme vrodenú potrebu spravodlivosti a túžime žiť vo svete skutočného práva a spravodlivosti.
2. Nakoľko dôležité je pre Jehovu právo a prečo je potrebné, aby sme pochopili zmysel božského práva?
2 Biblia nás v spojitosti s Jehovom uisťuje: „Všetky jeho cesty sú právom.“ (5. Mojžišova 32:4) Ale vo svete sužovanom neprávosťou nie je ľahké pochopiť zmysel božského práva. Zo stránok Božieho Slova však môžeme rozpoznať, ako Boh vykonáva právo, a môžeme dospieť k tomu, že si Božie podivuhodné cesty budeme ešte viac ceniť. (Rimanom 11:33) Rozumieť právu v biblickom zmysle je dôležité, pretože naša predstava o práve môže byť ovplyvnená ľudskými predstavami. Z ľudského hľadiska môže byť právo považované len za poctivé uplatňovanie predpisov zákona a za nič viac. Alebo ako napísal filozof Francis Bacon, „právo spočíva v tom, že každý človek dostane to, čo si zaslúži“. No Jehovovo právo zahŕňa oveľa viac.
Jehovovo právo je hrejivé
3. Čo sa možno naučiť uvažovaním o slovách v pôvodných jazykoch, ktoré sa používajú v Biblii pre právo a spravodlivosť?
3 Rozsah Božieho práva dokážeme lepšie pochopiť, keď pouvažujeme o tom, ako Biblia používa príslušné slová v pôvodnom jazyku.a Je zaujímavé, že v Písmach nie je významný rozdiel medzi právom a spravodlivosťou. Príslušné hebrejské slová sú niekedy použité paralelne, ako to vidíme v Ámosovi 5:24, kde Jehova nabáda svoj ľud: „Nech sa právo valí ako vody a spravodlivosť ako ustavične prúdiaca bystrina.“ Okrem toho, výrazy „právo a spravodlivosť“ sa viackrát objavujú spolu kvôli dôrazu. — Žalm 33:5; Izaiáš 33:5; Jeremiáš 33:15; Ezechiel 18:21; 45:9.
4. Čo znamená uplatňovať právo a čo je najvyššou normou práva?
4 Aký význam majú tieto hebrejské a grécke slová? Uplatňovať právo v biblickom zmysle znamená robiť to, čo je správne a nestranné. Keďže je to Jehova, kto určuje morálne zákony a zásady, čiže to, čo je správne a nestranné, spôsob, akým Jehova koná, je najvyššou normou práva. Theological Wordbook of the Old Testament (Teologický slovník k Starému zákonu) vysvetľuje, že hebrejské slovo prekladané ako spravodlivosť (cedhek) „súvisí s etickou, morálnou normou a v S[tarom] Z[ákone] je, samozrejme, tou normou povaha a vôľa Boha“. Preto spôsob, akým Jehova uplatňuje svoje zásady, a najmä spôsob, akým zaobchádza s nedokonalými ľuďmi, odhaľuje tvár skutočného práva a spravodlivosti.
5. Aké vlastnosti sa spájajú s Božím právom?
5 Písma jasne ukazujú, že božské právo je hrejivé, nie drsné a neústupné. Dávid spieval: „Jehova miluje právo a neopustí svojich verne oddaných.“ (Žalm 37:28) Boha podnecuje jeho právo, aby prejavoval svojim služobníkom vernosť a súcit. Božské právo je citlivé voči našim potrebám a zhovievavé voči našej nedokonalosti. (Žalm 103:14) To však neznamená, že Boh prehliada zlo, lebo tým by povzbudzoval k neprávosti. (1. Samuelova 3:12, 13; Kazateľ 8:11) Jehova povedal Mojžišovi o sebe, že je „milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti a pravde“. I keď Boh je ochotný odpustiť previnenie a priestupok, neponechá bez trestu tých, ktorí si trest zaslúžia. — 2. Mojžišova 34:6, 7.
6. Ako Jehova zaobchádza so svojimi pozemskými deťmi?
6 Keď rozjímame o tom, ako Jehova uplatňuje právo, nemali by sme si ho predstavovať ako prísneho sudcu, ktorý má záujem iba vyniesť rozsudok nad previnilcami. Naopak, mali by sme si ho predstaviť ako milujúceho, ale pritom pevného otca, ktorý vždy zaobchádza so svojimi deťmi tým najlepším možným spôsobom. „Ó, Jehova, ty si naším Otcom,“ povedal prorok Izaiáš. (Izaiáš 64:8) Jehova ako správny a spravodlivý Otec vyvažuje pevný postoj v záujme toho, čo je správne, nežným súcitom voči svojim pozemským deťom, ktoré potrebujú pomoc či odpustenie v dôsledku ťažkých okolností alebo telesných slabostí. — Žalm 103:6, 10, 13.
Objasnenie toho, čo je právo
7. a) Čo sa dozvedáme o božskom práve z Izaiášovho proroctva? b) Akú úlohu mal Ježiš, keď učil národy o práve?
7 Súcitný charakter Jehovovho práva bol zvýraznený, keď prišiel Mesiáš. Ježiš vyučoval božské právo a žil v súlade s ním, ako to predpovedal prorok Izaiáš. Je jasné, že k Božiemu právu patrí nežné zaobchádzanie s ľuďmi, ktorí sú ubití. Preto nebudú zlomení tak, že by sa nemohli zotaviť. Ježiš, Jehovov „sluha“, prišiel na zem, aby ‚objasnil národom‘ túto stránku Božieho práva. Robil to predovšetkým tak, že nám dával živý príklad toho, čo božské právo znamená. Ježiš ako „spravodlivý výhonok“ kráľa Dávida dychtivo ‚hľadal právo a bol pohotový v spravodlivosti‘. — Izaiáš 16:5; 42:1–4; Matúš 12:18–21; Jeremiáš 33:14, 15.
8. Prečo sa skutočné právo a spravodlivosť stali v prvom storočí niečím nejasným?
8 Takéto objasňovanie charakteru Jehovovho práva bolo zvlášť nutné v prvom storočí n. l. Židovskí starší a náboženskí vodcovia — znalci Písma, farizeji a ďalší — hlásali a stelesňovali pokrivený názor na právo a spravodlivosť. Preto si obyčajní ľudia, ktorí zisťovali, že nie je možné žiť podľa požiadaviek stanovených znalcami Písma a farizejmi, pravdepodobne mysleli, že Božiu spravodlivosť nemožno ani zďaleka dosiahnuť. (Matúš 23:4; Lukáš 11:46) Ježiš ukázal, že to tak nie je. Vybral si učeníkov spomedzi obyčajných ľudí a učil ich Božím spravodlivým normám. — Matúš 9:36; 11:28–30.
9, 10. a) Ako sa znalci Písma a farizeji snažili ukazovať svoju spravodlivosť? b) Ako a prečo Ježiš odhalil, že zvyky znalcov Písma a farizejov sú márne?
9 Naproti tomu farizeji vyhľadávali príležitosti, aby mohli ukázať svoju „spravodlivosť“, a to tak, že sa na verejnosti modlili alebo dávali príspevky. (Matúš 6:1–6) Okrem toho sa snažili ukazovať svoju spravodlivosť dodržiavaním nespočetných zákonov a pravidiel, z ktorých mnohé vytvorili sami. Také snahy ich priviedli k ‚obchádzaniu práva a Božej lásky‘. (Lukáš 11:42) Navonok sa možno javili ako spravodliví, ale vnútri boli ‚plní nezákonnosti‘ či nespravodlivosti. (Matúš 23:28) Jednoducho povedané, v skutočnosti vedeli len málo o Božej spravodlivosti.
10 Preto Ježiš varoval svojich nasledovníkov: „Ak vaša spravodlivosť nebude hojnejšia ako spravodlivosť znalcov Písma a farizejov, určite nevojdete do nebeského kráľovstva.“ (Matúš 5:20) Ostrý kontrast medzi božským právom, ktoré svojím príkladom objasnil Ježiš, a úzkoprsou samospravodlivosťou znalcov Písma a farizejov bol medzi nimi príčinou častých sporov.
Božské právo proti pokrivenému právu
11. a) Prečo farizeji kládli Ježišovi otázky v súvislosti s uzdravovaním v sabat? b) Čo odhalila Ježišova odpoveď?
11 Ježiš počas svojej služby v Galilei na jar roku 31 n. l. zbadal v synagóge muža s uschnutou rukou. Keďže bol sabat, farizeji sa Ježiša spýtali: „Je zákonné liečiť v sabate?“ Namiesto toho, aby sa úprimne zaujímali o utrpenie toho úbohého človeka, chceli si nájsť zámienku na odsúdenie Ježiša, čo odhalila ich otázka. Nie div, že Ježiš bol zarmútený necitlivosťou ich sŕdc! Potom farizejom výstižne odpovedal podobnou otázkou: „Je zákonné urobiť v sabate dobrý skutok?“ Keď boli ticho, Ježiš sám zodpovedal svoju otázku, keď sa ich spýtal, či by nezachránili ovcu, ktorá v sabat padla do jamy.b „O koľko cennejší je človek než ovca!“ povedal Ježiš s nevyvrátiteľnou logikou. „Teda je zákonné [alebo správne] urobiť v sabate niečo znamenité,“ povedal na záver. Božie právo by nikdy nemalo byť spútané ľudskou tradíciou. Keď to Ježiš objasnil, uzdravil ruku muža. — Matúš 12:9–13; Marek 3:1–5.
12, 13. a) Ako Ježiš na rozdiel od znalcov Písma a farizejov prejavil záujem pomáhať hriešnikom? b) Aký je rozdiel medzi božským právom a samospravodlivosťou?
12 Ak sa farizeji málo starali o tých, ktorí boli telesne postihnutí, ešte menej sa starali o tých, čo boli duchovne zbedačení. Ich pokrivený názor na spravodlivosť ich doviedol k tomu, že ignorovali vyberačov daní a hriešnikov a pohŕdali nimi. (Ján 7:49) A predsa mnohí z takýchto ľudí priaznivo zareagovali na Ježišovo učenie, pričom nepochybne cítili, že Ježiš má skôr túžbu pomôcť im než ich odsúdiť. (Matúš 21:31; Lukáš 15:1) Farizeji však znevažovali Ježišove snahy uzdraviť duchovne chorých. Vyčítavo šomrali: „Tento muž prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ (Lukáš 15:2) V odpovedi na ich obvinenie Ježiš opäť použil podobenstvo z pastierskeho prostredia. Tak ako sa pastier raduje, keď nájde stratenú ovcu, aj anjeli v nebi sa radujú, keď hriešnik robí pokánie. (Lukáš 15:3–7) Sám Ježiš sa radoval, keď mohol pomôcť Zacheovi, aby sa kajal zo svojho predošlého hriešneho spôsobu života. „Syn človeka... prišiel, aby hľadal a zachránil to, čo bolo stratené,“ povedal Ježiš. — Lukáš 19:8–10.
13 Tieto konfrontácie jasne odhaľujú rozdiel medzi božským právom, ktoré sa snaží uzdravovať a zachraňovať, a samospravodlivosťou, ktorá sa snaží vyzdvihnúť niekoľkých a odsúdiť mnohých. Prázdny rituál a tradície vytvorené ľuďmi doviedli znalcov Písma a farizejov k arogancii a k preceňovaniu vlastnej dôležitosti; Ježiš však vhodne poukázal na to, že ‚nedbali na závažnejšie veci Zákona, totiž na právo a milosrdenstvo a vernosť‘. (Matúš 23:23) Kiež napodobňujeme Ježiša v uplatňovaní skutočného práva vo všetkom, čo robíme, a kiež si dávame pozor na osídlo samospravodlivosti.
14. Ako jeden z Ježišových zázrakov ukazuje, že božské právo berie do úvahy okolnosti človeka?
14 Ježiš ignoroval svojvoľné pravidlá farizejov, ale mojžišovský Zákon dodržiaval. (Matúš 5:17, 18) Takýmto počínaním nepripustil, aby litera toho spravodlivého Zákona prevážila nad jeho zásadami. Keď sa istá žena, ktorá 12 rokov trpela krvotokom, dotkla Ježišovho odevu a bola uzdravená, Ježiš jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila, choď v pokoji.“ (Lukáš 8:43–48) Jeho súcitné slová potvrdili, že Božie právo vzalo do úvahy jej okolnosti. I keď bola obradne nečistá a z právneho hľadiska porušila mojžišovský Zákon tým, že bola v zástupe, jej viera si zaslúžila odmenu. — 3. Mojžišova 15:25–27; porovnaj Rimanom 9:30–33.
Spravodlivosť je pre každého
15, 16. a) Čo nás učí o práve Ježišovo podobenstvo o priateľskom Samaritánovi? b) Prečo by sme sa mali vyhýbať tomu, že by sme boli ‚príliš spravodliví‘?
15 Okrem toho, že Ježiš zdôrazňoval súcitný charakter božského práva, učil svojich učeníkov, že božské právo má pojať všetkých ľudí. Vôľou Jehovu bolo, aby Ježiš ‚vyniesol právo národom‘. (Izaiáš 42:1) To bola hlavná myšlienka jedného z Ježišových najslávnejších podobenstiev, podobenstva o priateľskom Samaritánovi. Toto podobenstvo bolo odpoveďou na otázku, ktorú položil istý muž zbehlý v Zákone, ktorý sa chcel „ukázať spravodlivým“. „Kto je v skutočnosti môj blížny?“ opýtal sa, pričom nepochybne chcel obmedziť svoju zodpovednosť voči blížnym na židovský národ. Samaritán v Ježišovom podobenstve prejavoval božskú spravodlivosť, keďže bol ochotný venovať svoj čas a peniaze na pomoc cudziemu človeku z iného národa. Ježiš svoje podobenstvo zakončil tak, že pýtajúcemu sa dal radu: „Konaj podobne.“ (Lukáš 10:25–37) Ak budeme podobne robiť dobro všetkým ľuďom bez ohľadu na ich rasový či etnický pôvod, budeme napodobňovať Božie právo. — Skutky 10:34, 35.
16 Naproti tomu príklad znalcov Písma a farizejov nám pripomína, že ak chceme uplatňovať božské právo, nemali by sme byť ‚príliš spravodliví‘. (Kazateľ 7:16) Snaha zapôsobiť na druhých okázalými prejavmi spravodlivosti a ani pripisovanie prílišnej dôležitosti pravidlám vytvoreným ľuďmi nám neprinesie Božie schválenie. — Matúš 6:1.
17. Prečo je také dôležité, aby sme uplatňovali božské právo?
17 Jedným z dôvodov, prečo Ježiš objasňoval národom charakter Božej spravodlivosti, bolo to, že túto vlastnosť sa mohli naučiť prejavovať všetci jeho učeníci. Prečo je to také dôležité? Písma nás nabádajú, aby sme sa ‚stali napodobňovateľmi Boha‘, a všetky Božie cesty sú právom. (Efezanom 5:1) Podobne Micheáš 6:8 vysvetľuje, že jednou z Jehovových požiadaviek je to, aby sme ‚uplatňovali právo‘, keď chodíme s naším Bohom. Okrem toho Sofoniáš 2:2, 3 nám pripomína, že ak chceme byť ukrytí v deň Jehovovho hnevu, musíme ‚hľadať spravodlivosť‘ predtým, než ten deň príde.
18. Aké otázky budú zodpovedané v nasledujúcom článku?
18 Tieto kritické posledné dni sú teda ‚zvlášť prijateľným časom‘ na uplatňovanie práva. (2. Korinťanom 6:2) Môžeme si byť istí, že ak urobíme ‚spravodlivosť svojím odevom‘ a ‚právo svojím plášťom bez rukávov‘ tak ako Jób, Jehova nás bude žehnať. (Jób 29:14) Ako nám viera v Jehovovo právo pomôže pozerať sa do budúcnosti s dôverou? A navyše, ako nás božské právo duchovne chráni, keď očakávame spravodlivú „novú zem“? (2. Petra 3:13) Na tieto otázky odpovie nasledujúci článok.
[Poznámky pod čiarou]
a V Hebrejských Písmach sa používajú tri hlavné slová. Jedno z nich (mišpat) sa často prekladá ako „právo“. Ďalšie dve (cedhek a cedhakah) sa vo väčšine prípadov prekladajú ako „spravodlivosť“. Grécke slovo prekladané ako „spravodlivosť“ (dikaiosyné) je definované ako „vlastnosť, ktorá vyjadruje, že niečo je správne alebo oprávnené“.
b Ježišov príklad bol dobre zvolený, pretože ústny zákon Židom výslovne dovoľoval poskytnúť v sabat pomoc zvieraťu, ktoré sa ocitlo v tiesni. V súvislosti s tou istou otázkou — či je zákonné uzdravovať v sabat — došlo ku konfrontáciám aj pri viacerých iných príležitostiach. — Lukáš 13:10–17; 14:1–6; Ján 9:13–16.
Vieš vysvetliť?
◻ Aký je zmysel božského práva?
◻ Ako Ježiš učil národy právu?
◻ Prečo bola spravodlivosť farizejov pokrivená?
◻ Prečo je potrebné, aby sme uplatňovali právo?
[Obrázok na strane 8]
Ježiš objasnil rozsah božského práva