Kapitola 42

Ježiš prísne napomína farizejov

JEŽIŠ dokazuje, že keby vyháňal démonov Satanovou mocou, Satan by bol rozdelený sám proti sebe. A pokračuje: „Buď robíte strom znamenitým a jeho ovocie znamenitým, buď robíte strom skazeným a jeho ovocie skazeným; lebo strom sa pozná podľa ovocia.“

Je nerozumné obviňovať Ježiša, že dobré ovocie — vyháňanie démonov — je výsledkom toho, že slúži Satanovi. Ak je ovocie znamenité, strom nemôže byť skazený. Ale hnilé ovocie farizejov — nezmyselné obviňovanie a neopodstatnený odpor proti Ježišovi — je dôkazom, že oni sami sú zhnití. „Potomstvo vreteníc,“ volá Ježiš, „ako môžete hovoriť dobré, keď ste zlí? Veď z hojnosti srdca hovoria ústa.“

V našich slovách sa odzrkadľuje stav srdca, a preto budeme súdení na základe toho, čo hovoríme. „Hovorím vám,“ vyhlasuje Ježiš, „že z každého neužitočného výroku, ktorý povedia ľudia, budú sa zodpovedať v Súdnom dni; lebo podľa svojich slov budeš vyhlásený za spravodlivého a podľa svojich slov budeš odsúdený.“

Hoci Ježiš vykonal už mnoho mocných skutkov, znalci Písma a farizeji žiadajú: „Učiteľ, chceme od teba vidieť nejaké znamenie.“ Aj keď títo muži z Jeruzalema možno osobne nevideli jeho zázraky, je o nich nezvratné svedectvo očitých svedkov. Preto Ježiš hovorí židovským vodcom: „Zlé a cudzoložné pokolenie stále hľadá nejaké znamenie, ale nebude mu dané žiadne znamenie okrem znamenia proroka Jonáša.“

Ježiš ďalej vysvetľuje, čo tým myslí: „Tak ako bol Jonáš v bruchu obrovskej ryby tri dni a tri noci, tak bude Syn človeka v srdci zeme tri dni a tri noci.“ Jonáša zhltla ryba a keď sa z nej dostal, podobalo sa to trochu na jeho vzkriesenie. Ježiš takto predpovedá, že zomrie a na tretí deň bude zase oživený. Ale židovskí vodcovia toto „znamenie proroka Jonáša“ odmietajú, aj keď je neskôr Ježiš vzkriesený.

Ježiš teda hovorí, že ninivskí muži, ktorí robili pokánie na základe Jonášovho hlásania, vstanú v súde a odsúdia Židov, ktorí odmietli Ježiša. Takisto Ježiš porovnáva kráľovnú zo Šeby, ktorá prišla z ďalekých končín, aby si vypočula Šalamúnovu múdrosť, a čudovala sa tomu, čo videla a počula. „Ale, hľa, tu je viac ako Šalamún,“ povedal Ježiš.

Potom Ježiš hovorí podobenstvo o mužovi, z ktorého vyšiel nečistý duch. Lenže tento muž nezapĺňa vzniknuté prázdne miesto dobrým, a preto sa ho zmocňuje sedem iných ešte horších duchov. „Tak to bude aj s týmto zlým pokolením,“ hovorí Ježiš. Izraelský národ bol v minulosti očisťovaný a prežíval obnovu — podobalo sa to na dočasný odchod nečistého ducha. Ale národ odmietal Božích prorokov, a nakoniec odporoval aj samému Ježišovi, z čoho vidno, že sú v omnoho horšom stave ako na začiatku.

Keď Ježiš rozpráva, prichádza jeho matka a jeho bratia a zostávajú stáť neďaleko zástupu. Ktosi hovorí: „Hľa, tvoja matka a tvoji bratia stoja vonku a chcú s tebou hovoriť.“

„Kto je moja matka a kto sú moji bratia?“ pýta sa Ježiš. Vystiera ruku k svojim učeníkom a hovorí: „Hľa, moja matka a moji bratia! Lebo každý, kto koná vôľu môjho Otca, ktorý je v nebi, ten je môj brat a sestra a matka.“ Tak Ježiš vysvetľuje, že bez ohľadu na to, aké vrúcne putá ho viažu k jeho príbuzným, jeho vzťah k učeníkom je ešte vrúcnejší. Matúš 12:33–50; Marek 3:31–35; Lukáš 8:19–21.

▪ Ako farizeji zlyhali a neboli ani znamenitým ‚stromom‘, ani znamenitým ‚ovocím‘?

▪ Čo bolo „znamením Jonáša“? Ako bolo neskôr odmietnuté?

▪ V čom sa izraelský národ v prvom storočí podobal mužovi, z ktorého vyšiel nečistý duch?

▪ Ako Ježiš zdôrazňuje svoj blízky vzťah k učeníkom?