Nedá sa našetriť, preto ho dobre využi

ČAS sú peniaze. Tak znie jedno známe príslovie. V skutočnosti sa čas veľmi odlišuje od peňazí či iných hmotných vecí. Čas si nemôžeš ušetriť s úmyslom využiť ho neskôr, tak ako to môžeš urobiť s peniazmi, jedlom, palivom a s mnohými inými vecami. Akýkoľvek pokus ušetriť čas tým, že ho nevyužiješ, je márny. Čo sa stane, ak osem hodín prespíš a potom sa pokúsiš našetriť si zvyšný čas dňa tým, že nebudeš nič robiť? Na konci dňa budú tie nevyužité hodiny navždy preč.

Čas by sa dal prirovnať k veľkej, rýchlo tečúcej rieke. Stále tečie jedným smerom. Nemôžeš ju zastaviť ani z nej nedokážeš využiť každú kvapku. Pred stáročiami ľudia začali na brehoch riek budovať vodné kolesá. Pomocou nich využívali silu tečúcej vody na pohon mlynov, píl, čerpadiel a hámrov. Podobne ty môžeš využiť čas, nie našetriť si ho, ale využívať ho na užitočné veci. No aby sa ti to podarilo, musíš si poradiť s dvoma hlavnými zlodejmi času. Prvým je zvyk odkladať veci na neskôr a druhým neporiadok a príliš veľa vecí. Zamyslime sa najprv nad zvykom odkladať veci na neskôr.

Neodkladaj veci na neskôr

Jedno známe príslovie hovorí: Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra. No niektorí ľudia radšej hovoria: Neodkladaj na zajtra, čo môžeš odložiť na budúci týždeň. Keď majú splniť nejakú ťažkú úlohu, vidia ľahšiu cestu v tom, že túto úlohu odsunú na neskôr. Hovoríme o tom, keď človek odsúva veci úmyselne a zo zvyku; keď odkladá na neskôr veci, ktoré by mal urobiť hneď. Keď sa tlak a stres zvyšuje, nachádza úľavu v tom, že úlohu odsunie do úzadia a vychutnáva si svoj novonájdený „voľný čas“ — ale len dovtedy, kým sa znovu neocitne pod tlakom.

Niekedy si náš fyzický stav či citové rozpoloženie možno vyžaduje, aby sme niektoré úlohy alebo dokonca všetko odložili na neskôr. Okrem toho, každý si občas potrebuje oddýchnuť od každodenných činností. V tom nebol výnimkou ani Boží Syn. Ježiš bol vo svojej službe stále veľmi činný, a predsa si vyhradil čas pre seba i pre svojich učeníkov. (Marek 6:31, 32) Takýto odpočinok a dočasné odsunutie niektorých vecí je užitočné. Ale keď človek odkladá veci na neskôr zo zvyku, to je už iná vec; je to zvyčajne škodlivé. Zamysli sa nad jedným príkladom.

Študentka má tri týždne, aby sa pripravila na skúšku z matematiky. Musí si prezrieť množstvo poznámok a značný počet kníh. Cíti tlak. Je v pokušení odložiť učenie na neskôr a do tohto osídla upadá. Namiesto toho, aby sa učila, sleduje televíziu. Deň za dňom odsúva učenie, ktoré je nevyhnutné, ak má zložiť skúšku. Potom večer pred skúškou stojí pred úlohou naučiť sa všetko naraz. Sadá si za stôl a začína si prechádzať poznámky a knihy.

Hodiny plynú. Zatiaľ čo ostatní spia, ona sa horúčkovito snaží vryť si do pamäti rovnice, kosínusy a druhé odmocniny. Na druhý deň v škole sa trápi nad otázkami, na ktoré jej unavená myseľ nie je schopná nájsť odpoveď. Výsledky má slabé a skúšku nezloží. Musí si učivo naštudovať znova a možno ani nebude môcť postúpiť do ďalšieho ročníka.

Zvyk odkladať veci na neskôr vyšiel túto študentku veľmi draho. Existuje však jedna biblická zásada, ktorá môže ľuďom pomôcť vyhnúť sa podobným situáciám. „Dávajte prísne pozor, aby ste chodili nie ako nemúdri, ale ako múdri tým, že si pre seba vykupujete príhodný čas,“ napísal apoštol Pavol. (Efezanom 5:15, 16) Pavol tu nabádal kresťanov, aby využívali svoj čas múdro tým, že ho budú venovať duchovným veciam, ale táto zásada môže byť užitočná aj v mnohých ďalších dôležitých oblastiach života. Keďže obyčajne sa môžeme rozhodnúť, kedy určitú úlohu vykonáme, je dobré uvedomiť si, že dosiahneme lepšie výsledky a prácu budeme mať hotovú rýchlejšie, ak s ňou začneme v čase, ktorý je „príhodný“, čiže najvýhodnejší. Ako ukazuje tento biblický verš, práve tak to robia „múdri“.

Kedy bol pre spomínanú študentku „príhodný čas“ pripraviť sa na skúšku z matematiky? Keby každý večer venovala štúdiu povedzme 15 minút, stihla by si postupne prejsť celé učivo. Potom by sa nemusela učiť celú noc pred skúškou, v čase, ktorý by bolo lepšie stráviť spánkom. V deň skúšky by bola odpočinutá a dôkladne pripravená a mohla by dosiahnuť dobré výsledky.

Preto keď dostaneš nejakú úlohu, zisti, kedy je „príhodný čas“ na jej vykonanie, a potom ju v tom čase urob. Tak sa vyhneš osídlu odkladania vecí na neskôr, ako aj jeho následkom. Pocítiš tiež uspokojenie z dobre vykonanej práce. To je zvlášť dôležité, pokiaľ tvoja úloha bude mať vplyv na iných, ako je to napríklad pri plnení si pridelených úloh v kresťanskom zbore.

Zbav sa neporiadku a vecí, ktoré nutne nepotrebuješ

Ako už bolo spomenuté, druhým faktorom, ktorý prispeje k dobrému využívaniu nášho vzácneho času, je nemať neporiadok a príliš veľa vecí. Každý vie, že presúvať veci, usporiadať ich, používať ich, čistiť ich, skladovať ich a starať sa o ne si vyžaduje čas. A viac vecí si vyžaduje viac času. Pracovať v miestnosti alebo v dome, kde je príliš veľa vecí, je ťažšie a časovo náročnejšie než v miestnostiach, v ktorých je poriadok a viac voľného priestoru. Okrem toho, čím viac vecí človek má, tým dlhšie mu trvá, kým nájde, čo potrebuje.

Odborníci na udržiavanie poriadku v domácnosti hovoria, že takmer polovicu času pri upratovaní ľudia premárnia „dvíhaním, obchádzaním a presúvaním narozkladaných a nepotrebných vecí“. Podobná situácia pravdepodobne existuje aj v iných oblastiach života. Teda ak chceš lepšie využívať svoj čas, dobre sa poobzeraj okolo seba. Oberá ťa množstvo vecí a neporiadok o priestor, obmedzuje ťa v pohybe, a čo je zo všetkého najhoršie, okráda ťa o čas? Ak je to tak, zbav sa neporiadku a vecí, ktoré nutne nepotrebuješ.

Zbaviť sa takých vecí nemusí byť ľahké. Vyhodiť veci, ktoré nepotrebuješ, ale ku ktorým máš citový vzťah, môže byť bolestné — takmer ako prísť o dobrého priateľa. Teda ako sa môžeš rozhodnúť, či si určitú vec necháš, alebo sa jej zbavíš? Niektorí ľudia používajú takéto pravidlo: Ak si niečo nepoužil rok, zbav sa toho. Čo ak sa to aj po roku stále zdráhaš urobiť? Odlož tú vec niekam na ďalších šesť mesiacov. Keď sa na ňu znova pozrieš a uvedomíš si, že si ju rok a pol nepoužil, možno bude pre teba ľahšie rozlúčiť sa s ňou. V každom prípade cieľom je zbaviť sa neporiadku a nepotrebných vecí — a tak lepšie využívať čas.

Samozrejme, neporiadok a preplnenosť sa netýka len vecí v domácnosti či na pracovisku. Ježiš hovoril o ‚úzkostlivých starostiach tohto systému vecí a podvodnej moci bohatstva‘, ktoré môžu ‚dusiť Božie slovo‘ a spôsobiť, že sa človek ‚stane neplodným‘, pokiaľ ide o dobré posolstvo. (Matúš 13:22) Život človeka môže byť preplnený toľkými aktivitami a záujmami, že pre takého človeka je ťažké nájsť si čas potrebný na udržanie si životne dôležitých duchovných návykov a vyrovnanosti. To môže spôsobiť, že utrpí duchovnú ujmu a nakoniec úplne stratí možnosť žiť v sľúbenom Božom novom svete, kde budú mať ľudia celú večnosť, aby robili to, čo prináša skutočné uspokojenie a potešenie. — Izaiáš 65:17–24; 2. Petra 3:13.

Zisťuješ, že stále bojuješ s časom, keď sa doň snažíš vtesnať všetko, o čom si myslíš, že musíš stihnúť — či už sa to týka tvojej práce, domácnosti, auta, záľub, výletov, cvičenia, spoločenských udalostí, alebo množstva iných záujmov? Ak áno, možno prišiel čas zvážiť, čo by si mohol urobiť, aby tvoj život nebol preplnený činnosťami, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné.

Existuje ešte iné príslovie, ktoré hovorí, že čas a príliv nečakajú ani na kráľa. Áno, čas neustále plynie podobne ako tok rieky. Čas nemožno vrátiť späť ani si ho našetriť; keď raz uplynie, je navždy preč. Ale ak uplatníme niekoľko jednoduchých biblických zásad a urobíme niekoľko praktických krokov, môžeme využiť čas, ktorý potrebujeme na vykonanie ‚dôležitejších vecí‘, tak, aby to bolo na náš večný úžitok a „na Božiu slávu a chválu“. — Filipanom 1:10, 11.

[Obrázok na stranách 8, 9]

Čas podobne ako prudký tok rieky možno užitočne využiť

[Obrázok na strane 9]

Kedy je pre túto študentku „príhodný čas“ pripraviť sa na skúšku?

[Obrázok na strane 10]

Pracovať v preplnenom priestore a neporiadku zaberá veľa času a je to frustrujúce