Jehova si cení tvoju službu celou dušou

„Nech robíte čokoľvek, pracujte na tom celou dušou ako pre Jehovu, a nie pre ľudí.“ — KOLOSANOM 3:23.

 1, 2. a) Čo je tou najväčšou výsadou, akú môžeme mať? b) Prečo občas nie sme schopní robiť v službe Bohu všetko, čo by sme chceli?

SLUŽBA Jehovovi je tou najväčšou výsadou, akú môžeme mať. Tento časopis oprávnene už dlho povzbudzuje kresťanov, aby sa zúčastňovali na službe, dokonca slúžili „plnšie“, keď je to možné. (1. Tesaloničanom 4:1) No nie vždy sme schopní robiť v službe Bohu všetko, čo by naše srdce túžilo robiť. „Moje okolnosti sú také, že musím pracovať na celý úväzok,“ vysvetľuje jedna slobodná sestra, ktorá bola pokrstená takmer pred 40 rokmi. „Pracujem nie preto, aby som si mohla kúpiť rozprávkové šaty alebo ísť na dovolenkovú plavbu loďou, ale aby som mala na základné veci vrátane výdavkov na lekárov a dentistov. Cítim sa, akoby som dávala Jehovovi len zvyšok.“

² Láska k Bohu nás podnecuje, aby sme v kazateľskom diele robili, koľko môžeme. Ale okolnosti v našom živote často obmedzujú to, čo môžeme urobiť. Ďalšie biblické zodpovednosti vrátane rodinných povinností, ktoré si chceme plniť, môžu pohltiť veľa nášho času a energie. (1. Timotejovi 5:4, 8) V týchto ,kritických časoch, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘ je život stále náročnejší. (2. Timotejovi 3:1) Keď nie sme schopní robiť v službe všetko, čo by sme chceli, naše srdce nás môže do určitej miery trápiť. Možno si kladieme otázku, či je Boh s naším uctievaním spokojný.

Krása služby celou dušou

 3. Čo od nás všetkých Jehova očakáva?

³ V Žalme 103:14 nás Biblia hrejivo uisťuje, že Jehova „dobre pozná, ako sme utvorení, pamätá, že sme prach“. Lepšie než ktokoľvek iný chápe naše obmedzenia. Nevyžaduje viac, než môžeme dať. Čo očakáva? Niečo, čo každý, bez ohľadu na svoju životnú situáciu, môže ponúknuť: „Nech robíte čokoľvek, pracujte na tom celou dušou ako pre Jehovu, a nie pre ľudí.“ (Kolosanom 3:23) Áno, Jehova očakáva — od nás všetkých —, že mu budeme slúžiť celou dušou.

 4. Čo znamená slúžiť Jehovovi celou dušou?

⁴ Čo to znamená slúžiť Jehovovi celou dušou? Grécky výraz prekladaný ako „celou dušou“ doslova znamená „z duše“. „Duša“ sa vzťahuje na celého človeka so všetkými jeho fyzickými i myšlienkovými schopnosťami. Slúžiť celou dušou teda znamená rozdávať sa, čo najplnšie využívať všetky svoje schopnosti a svoju silu v Božej službe. Jednoducho povedané, znamená to robiť všetko, čo naša duša môže. — Marek 12:29, 30.

 5. Ako príklad apoštolov ukazuje, že všetci nemusíme robiť v službe to isté?

⁵ Znamená služba celou dušou to, že všetci musíme v službe vykonať rovnako veľa? To by sotva bolo možné, lebo okolnosti a schopnosti sa od duše k duši líšia. Všimnime si verných Ježišových apoštolov. Každý nebol schopný urobiť rovnako veľa. Napríklad o niektorých apoštoloch, ako bol Šimon Kananitský a Jakub, syn Alfeov, vieme veľmi málo. Možno ich činnosť ako apoštolov bola dosť obmedzená. (Matúš 10:2–4) Naproti tomu Peter bol schopný prijať veľa vážnych zodpovedností — Ježiš mu dal dokonca ,kľúče kráľovstva‘! (Matúš 16:19) No Peter nebol vyvyšovaný nad ostatných. Keď Ján dostal v Zjavení (okolo roku 96 n. l.) videnie Nového Jeruzalema, videl 12 základných kameňov a na nich napísaných ,dvanásť mien dvanástich apoštolov‘.a (Zjavenie 21:14) Jehova si cenil službu všetkých apoštolov, hoci niektorí zjavne dokázali urobiť viac než iní.

 6. Čo sa v Ježišovom znázornení o rozsievačovi stane so semenom zasiatym do „znamenitej pôdy“ a aké otázky vznikajú?

⁶ Podobne Jehova nevyžaduje, aby sme všetci rovnako veľa kázali. Ježiš to ukázal v znázornení o rozsievačovi, kde kazateľské dielo pripodobnil k rozsievaniu semien. Semeno padlo na rozličné druhy pôdy, čo znázorňuje rozličné postoje srdca u tých, ktorí počujú posolstvo. „Ten, čo bol zasiaty do znamenitej pôdy,“ vysvetlil Ježiš, „to je ten, ktorý počuje slovo a pochopí jeho zmysel a ktorý skutočne prináša úrodu a vynáša, tento stonásobne, tamten šesťdesiatnásobne, iný tridsaťnásobne.“ (Matúš 13:3–8, 18–23) Čo je touto úrodou a prečo je prinášaná v rôznom množstve?

 7. Čo je úrodou, ktorú prináša zasiate semeno, a prečo je rôzne veľká?

⁷ Keďže semeno, ktoré je rozsievané, je „slovo o kráľovstve“, prinášanie úrody sa vzťahuje na šírenie tohto slova v rozhovoroch s druhými. (Matúš 13:19) Veľkosť prinášanej úrody je rôzna — od tridsaťnásobku po stonásobok —, lebo schopnosti a okolnosti v živote ľudí sa líšia. Človek s dobrým zdravím a fyzickou energiou je zrejme schopný venovať viac času kázaniu ako ten, ktorého sila je odčerpávaná chronickou chorobou alebo pokročilým vekom. Mladý slobodný človek, ktorý nemá rodinné zodpovednosti, je zrejme schopný vykonať viac ako ten, kto pracuje na celý úväzok, aby uživil rodinu. — Porovnaj Príslovia 20:29.

 8. Ako sa Jehova pozerá na tých, ktorí dávajú to najlepšie, čo ich duša môže dať?

⁸ Je snáď človek, ktorý pracuje celou dušou a prináša tridsaťnásobok, z Božieho pohľadu menej oddaný ako ten, kto prináša stonásobok? Rozhodne nie! Veľkosť úrody sa môže líšiť, ale Jehova je s ňou spokojný, pokiaľ služba, ktorú vykonávame, je to najlepšie, čo naša duša môže dať. Pamätajme, že všetka úroda, hoci v rôznom množstve, vychádza zo sŕdc, ktoré sú „znamenitou pôdou“. Grécke slovo (kalos) prekladané ako „znamenitý“ opisuje niečo, čo je „krásne“ a čo „rozradostňuje srdce a očiam prináša potešenie“. Akou útechou je vedieť, že keď robíme, čo môžeme, naše srdce je v Božích očiach krásne!

Neporovnávajme sa navzájom

 9, 10. a) K akým negatívnym úvahám nás môže priviesť naše srdce? b) Ako prirovnanie v 1. Korinťanom 12:14–26 ukazuje, že Jehova neporovnáva našu prácu s prácou druhých?

⁹ Naše nedokonalé srdce však môže veci posudzovať ináč. Môže našu službu porovnávať so službou druhých. Môže argumentovať: ,Druhí robia v službe oveľa viac než ja. Ako by Jehova mohol byť spokojný s mojou službou?‘ — Porovnaj 1. Jána 3:19, 20.

¹⁰ Jehovove myšlienky a cesty sú oveľa vyššie ako naše. (Izaiáš 55:9) Určité pochopenie toho, ako sa Jehova pozerá na snahy nás ako jednotlivcov, môžeme získať z 1. Korinťanom 12:14–26, kde je zbor pripodobnený k telu s jeho mnohými časťami — očami, rukami, nohami, ušami a tak ďalej. Teraz sa na chvíľu zastavme pri doslovnom tele. Aké smiešne by bolo porovnávať tvoje oči s tvojimi rukami alebo tvoje nohy s tvojimi ušami! Každá časť tela má odlišnú funkciu, no všetky časti sú užitočné a hodnotné. Podobne Jehova si cení tvoju službu celou dušou, či už druhí robia viac alebo robia menej. — Galaťanom 6:4.

11, 12. a) Prečo môžu mať niektorí pocit, že sú „slabší“ alebo „menej ctihodní“? b) Ako sa Jehova pozerá na našu službu?

¹¹ Vzhľadom na obmedzenia, ktoré spôsobuje zlé zdravie, pokročilý vek alebo iné okolnosti, niektorí z nás môžu mať občas pocit, že sme „slabší“ alebo „menej ctihodní“. Ale Jehova sa na to tak nepozerá. Biblia nám hovorí: „Údy tela, ktoré sa zdajú byť slabšími, sú potrebné, a tie časti tela, o ktorých si myslíme, že sú menej ctihodné, obklopujeme hojnejšou cťou... Jednako Boh zložil telo a dal hojnejšiu česť tej časti, ktorá mala nejaký nedostatok.“ (1. Korinťanom 12:22–24) Takže Jehovovi môže byť drahý každý jednotlivec. Cení si našu službu v rámci našich obmedzení. Nepodnecuje ťa tvoje srdce, aby si chcel robiť v službe takému chápajúcemu a milujúcemu Bohu všetko, čo môžeš?

¹² Jehovovi teda nezáleží na tom, aby si robil toľko, koľko robí niekto iný, ale aby si robil to, čo ty — tvoja duša — osobne môžeš urobiť. To, že Jehova si cení úsilie každého z nás, sa veľmi pôsobivo prejavilo v tom, aký postoj zaujal Ježiš počas posledných dní svojho života na zemi voči dvom veľmi odlišným ženám.

„Veľmi drahý“ dar vďačnej ženy

13. a) Za akých okolností Mária vyliala Ježišovi na hlavu a na nohy vonný olej? b) Akú hmotnú hodnotu mal Máriin olej?

¹³ V piatok večer 8. nisana prišiel Ježiš do Betánie, malej dediny na východnom svahu Olivového vrchu, vzdialenej asi 3 kilometre od Jeruzalema. Ježiš mal v tomto mestečku blízkych priateľov — Máriu, Martu a ich brata Lazara. Ježiš bol v ich dome zrejme častým hosťom. Ale v sobotu večer Ježiš a jeho priatelia večerali v dome Šimona, kedysi malomocného, ktorého pravdepodobne uzdravil Ježiš. Keď Ježiš spočíval pri stole, Mária vykonala pokorný skutok, ktorým prejavila svoju hlbokú lásku k človeku, ktorý vzkriesil jej brata. Rozbila nádobu obsahujúcu vonný, „veľmi drahý“ olej. A ešte aký drahý! Bol hoden 300 denárov, čo sa rovnalo asi ročnej mzde. Vyliala tento vonný olej Ježišovi na hlavu a na nohy. Dokonca mu osušila nohy svojimi vlasmi. — Marek 14:3; Lukáš 10:38–42; Ján 11:38–44; 12:1–3.

14. a) Ako učeníci reagovali na Máriin skutok? b) Ako sa Ježiš zastal Márie?

¹⁴ Učeníci boli rozhorčení! ,Prečo to plytvanie?‘ pýtali sa. Judáš, zakrývajúc zlodejské pohnútky predstieranou láskou k núdznym, povedal: „Prečo sa ten vonný olej nepredal za tristo denárov a tie sa nedali chudobným?“ Mária mlčala. Ježiš však povedal učeníkom: „Nechajte ju. Prečo sa pokúšate robiť jej ťažkosti? Preukázala mi znamenitý [tvar slova kalos] skutok... Urobila, čo mohla. Vopred vykonala to, že natrela moje telo vonným olejom kvôli pohrebu. Pravdivo vám hovorím: Kdekoľvek na celom svete sa bude zvestovať dobré posolstvo, bude sa tiež rozprávať, čo táto žena urobila, ako spomienka na ňu.“ Ako tieto láskavé Ježišove slová museli upokojiť Máriino srdce! — Marek 14:4–9; Ján 12:4–8.

15. Prečo bol Ježiš taký pohnutý tým, čo Mária urobila, a čo sa z toho učíme o službe celou dušou?

¹⁵ Ježiš bol hlboko pohnutý tým, čo Mária urobila. Z jeho pohľadu vykonala chvályhodný skutok. Pre Ježiša nebola rozhodujúca hmotná hodnota tohto daru, ale skutočnosť, že „urobila, čo mohla“. Chopila sa príležitosti a dala to, čo bola schopná dať. Iné preklady to uvádzajú takto: „Urobila všetko, čo mohla“ alebo „Urobila, čo bolo v jej moci“. (An American Translation; The Jerusalem Bible) Máriin dar bol daný z celej duše, lebo dala, čo mohla. A o to vlastne ide v službe celou dušou.

Vdovine „dve malé mince“

16. a) Ako sa stalo, že Ježiš mohol vidieť príspevok chudobnej vdovy? b) Akú hodnotu mali mince tejto vdovy?

¹⁶ O niekoľko dní neskôr, 11. nisana, strávil Ježiš dlhý deň v chráme, kde bola spochybňovaná jeho moc a kde musel odpovedať na neľahké otázky o daniach, o vzkriesení a iných záležitostiach. Odsúdil znalcov Písma a farizejov, lebo okrem iného „pohlcujú domy vdov“. (Marek 12:40) Potom sa Ježiš posadil, zjavne na Nádvorí žien, kde bolo podľa židovskej tradície 13 pokladníc. Chvíľu sedel a pozorne sledoval ľudí, ktorí tam vhadzovali svoje príspevky. Prišlo mnoho bohatých, niektorí možno s výrazom samospravodlivosti, dokonca ostentatívne. (Porovnaj Matúša 6:2.) Ježišov pohľad sa zastavil na jednej žene. Bežný človek by azda nespozoroval na jej dare nič mimoriadne. Ale Ježiš, ktorý poznal srdcia druhých, vedel, že je to „chudobná vdova“. Presne vedel aj to, aký veľký bol jej dar — „dve malé mince veľmi malej hodnoty“.b — Marek 12:41, 42.

17. Ako Ježiš zhodnotil vdovin príspevok a čo sa z toho učíme o dávaní Bohu?

¹⁷ Ježiš zavolal k sebe učeníkov, lebo chcel, aby na vlastné oči videli poučenie, ktoré im chcel dať. Táto vdova „vhodila viac ako všetci tí, čo hádžu peniaze do pokladníc,“ povedal Ježiš. Podľa jeho hodnotenia dala viac než všetci ostatní dohromady. Dala „všetko, čo mala“ — svoje posledné haliere. Tým sa vložila do Jehovových starostlivých rúk. Dar človeka, ktorý bol takto vyzdvihnutý ako príklad dávania Bohu, bol z hmotného hľadiska takmer bezcenný. V Božích očiach bol však neoceniteľný! — Marek 12:43, 44; Jakub 1:27.

Poučenie z Jehovovho pohľadu na službu celou dušou

18. Čo sa učíme z Ježišovho postoja k týmto dvom ženám?

¹⁸ Z toho, aký postoj Ježiš zaujal voči týmto dvom ženám, sa dozvedáme niektoré potešujúce skutočnosti o tom, ako sa Jehova pozerá na službu celou dušou. (Ján 5:19) Ježiš neporovnával vdovu s Máriou. Vdovine dve mince si necenil o nič menej ako Máriin „veľmi drahý“ olej. Keďže každá z týchto žien urobila, čo mohla, v Božích očiach boli oba tieto dary hodnotné. Takže ak sa v tebe vynárajú pocity bezcennosti, pretože nie si schopný robiť v službe Bohu všetko, čo by si chcel, nezúfaj. Jehova s radosťou prijíma to, čo si schopný dať. Pamätaj, že Jehova „vidí, aké je srdce“, takže dobre vie o túžbach tvojho srdca. — 1. Samuelova 16:7.

19. Prečo by sme nemali posudzovať to, čo robia druhí v službe Bohu?

¹⁹ Jehovov pohľad na službu celou dušou by mal ovplyvniť to, ako sa jeden na druhého pozeráme a ako so sebou navzájom zaobchádzame. Aké neláskavé by bolo kritizovať úsilie druhých alebo porovnávať službu jedného človeka so službou druhého! Žiaľ, jedna kresťanka napísala: „Občas ti niektorí dajú pocítiť, že buď si priekopník, alebo nie si nič. Aj tí z nás, ktorí tvrdo bojujú, aby boli ,aspoň‘ pravidelnými zvestovateľmi Kráľovstva, potrebujú cítiť, že sú cenení.“ Pamätajme na to, že nie sme oprávnení súdiť, čo predstavuje služba celou dušou pre nášho spolukresťana. (Rimanom 14:10–12) Jehova si cení službu celou dušou u každého jednotlivca spomedzi tých miliónov verných zvestovateľov Kráľovstva, a ten istý postoj by sme mali mať aj my.

20. Čo je obyčajne najlepšie predpokladať o našich spoluctiteľoch?

²⁰ Čo však, ak sa zdá, že niektorí robia v službe menej, ako by mohli? Pokles v činnosti spoluveriaceho môže starostlivým starším naznačiť, že je potrebné poskytnúť pomoc alebo povzbudenie. Zároveň nesmieme zabudnúť, že služba celou dušou môže u niektorých pripomínať skôr malé mince vdovy ako Máriin drahý olej. Obyčajne je najlepšie predpokladať, že naši bratia a sestry milujú Jehovu a že taká láska ich podnieti robiť tak veľa — nie tak málo —, ako môžu. Žiaden svedomitý služobník Jehovu rozhodne nebude chcieť robiť v službe Bohu menej, ako môže! — 1. Korinťanom 13:4, 7.

21. Akej uspokojujúcej činnosti sa mnohí venujú a aké otázky vznikajú?

²¹ No pre mnohých z Božieho ľudu znamená služba celou dušou venovať sa mimoriadne uspokojujúcej činnosti — priekopníckej službe. Aké požehnania dostávajú? A čo tí z nás, ktorí zatiaľ nemôžu slúžiť ako priekopníci — ako môžeme prejavovať priekopníckeho ducha? Tieto otázky budú rozoberané v ďalšom článku.

[Poznámky pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

◻ Čo znamená slúžiť Jehovovi celou dušou?

◻ Ako znázornenie v 1. Korinťanom 12:14–26 ukazuje, že Jehova nás neporovnáva s druhými?

◻ Aké poučenie o dávaní z celej duše získavame z Ježišových vyjadrení o Máriinom drahom oleji a o dvoch malých vdoviných minciach?

◻ Ako by mal Jehovov pohľad na službu celou dušou ovplyvňovať spôsob, akým sa pozeráme jeden na druhého?

[Obrázok na strane 15]

Mária urobila, čo mohla, keď navoňala Ježišovo telo „veľmi drahým“ olejom

[Obrázok na strane 16]

Vdovine mince — z hmotného hľadiska takmer bezcenné, ale v Jehovových očiach neoceniteľné