Čas žatvy!

PREČO boli dejiny „kresťanstva“ také nekresťanské? Mnohí uvažujúci ľudia kladú túto otázku, no Ježiš na ňu odpovedal v jednom podobenstve už takmer pred 2000 rokmi. Hovoril o „človeku, ktorý zasial na svojom poli znamenité semeno“. Potom „prišiel jeho nepriateľ a nasial burinu medzi pšenicu“. Keď semená vyklíčili, robotníci si všimli burinu a chceli ju vytrhať. Ale človek povedal: „Nech oboje rastie spolu až do žatvy.“ V čase žatvy sa oddelí pšenica od buriny. — Matúš 13:24–30.

Keď Ježiš vysvetľoval toto podobenstvo, povedal, že to bol on, kto zasial „znamenité semeno“ — pravých kresťanov. Nepriateľom bol Satan, ktorý nasial „burinu“ — napodobeninu kresťanov — ktorá prenikla do zboru. Ježiš pripustil, aby falošní i praví kresťania žili spolu — ale iba do žatvy. Potom mali byť od seba oddelení. — Matúš 24:36–44.

Neprekvapuje nás preto, keď zisťujeme, že „kresťanské“ organizácie počas stáročí zneuctievali Boha tým, že prijímali pohanské náuky, prižmurovali oči nad nemravnosťou, podporovali dobyvateľské vojny a viedli kruté vyšetrovania. Rozoznávame v tom zlé semeno zasadené Satanom. Keď však čítame o jednotlivcoch, ktorí radšej vytrpeli väznenie alebo smrť, než by sa dopustili kompromisu vo veci biblických zásad, vidíme, že dobré semeno nebolo zadusené.

Ježiš Kristus povedal, že žatva je „záver systému vecí“. Keďže sme to my, čo žijeme v závere súčasného svetového systému vecí, čas žatvy musí byť teraz! Takže teraz musí prebiehať oddeľovanie pravých kresťanov od falošných. Dnes musí existovať ľud, a nie iba roztratení jednotlivci, ľud, ktorý zodpovedá Ježišovmu opisu pravých kresťanov — ktorý je podriadený Božiemu Kráľovstvu a káže o ňom dobré posolstvo, ktorý pestuje morálku založenú na Biblii, odmieta pohanské náuky a zastáva sa biblickej pravdy, ktorý oznamuje Božie meno a ktorý nie je časťou sveta. — Matúš 6:33; 24:14; Ján 3:20; 8:32; 17:6, 16.

Uisťujeme vás, že taký ľud existuje! Želáte si slúžiť Bohu prijateľným spôsobom? Potom vyhľadajte týchto ľudí a slúžte Bohu spolu s nimi.