Jehovov veľký duchovný chrám
„Máme takého veľkňaza... [je] verejný služobník svätého miesta a pravého stanu, ktorý postavil Jehova, a nie človek.“ — HEBREJOM 8:1, 2.
1. Aké láskyplné opatrenie urobil Boh pre hriešne ľudstvo?
JEHOVA BOH zo svojej veľkej lásky k ľudstvu poskytol obeť, aby sňal hriechy sveta. (Ján 1:29; 3:16) Vyžadovalo si to preniesť život jeho prvorodeného Syna z neba do lona židovskej panny, ktorá sa volala Mária. Jehovov anjel jasne vysvetlil Márii, že dieťa, ktoré počne, sa bude „nazývať sväté, Boží Syn“. (Lukáš 1:34, 35) Jozefovi, ktorý bol s Máriou zasnúbený, bolo povedané o zázračnej povahe Ježišovho počatia a dozvedel sa, že Ježiš „zachráni svoj ľud od jeho hriechov“. — Matúš 1:20, 21.
2. Čo urobil Ježiš, keď mal asi 30 rokov, a prečo?
2 Keď Ježiš dospieval, určite pochopil niektoré z týchto skutočností o svojom zázračnom narodení. Vedel, že jeho nebeský Otec má preňho prácu zachraňujúcu životy, ktorú má konať na zemi. Preto ako dospelý muž vo veku asi 30 rokov prišiel Ježiš k Božiemu prorokovi Jánovi, aby sa dal pokrstiť v rieke Jordán. — Marek 1:9; Lukáš 3:23.
3. a) Čo mienil Ježiš slovami „obeť a obetný dar si nechcel“? b) Aký vynikajúci príklad dal Ježiš všetkým, ktorí sa chcú stať jeho učeníkmi?
3 V čase svojho krstu sa Ježiš modlil. (Lukáš 3:21) Je zjavné, že od tohto momentu svojho života spĺňal slová Žalmu 40:6–8, ako to neskôr ukázal apoštol Pavol: „Obeť a obetný dar si nechcel, ale pripravil si mi telo.“ (Hebrejom 10:5) Ježiš dal teda najavo, že si uvedomuje, že Boh ‚nechce‘, aby boli naďalej obetované zvieracie obete v jeruzalemskom chráme. Uvedomoval si, že Boh mu pripravil dokonalé ľudské telo, aby ho obetoval ako obeť. Tým mala byť odstránená akákoľvek ďalšia potreba zvieracích obetí. Ježiš prejavil vrúcnu túžbu podriaďovať sa Božej vôli, keď sa ďalej modlil: „Hľa, prišiel som (vo zvitku knihy je o mne napísané), aby som konal, ó, Bože, tvoju vôľu.“ (Hebrejom 10:7) Aký nádherný príklad odvahy a nesebeckej oddanosti dal Ježiš v ten deň všetkým, ktorí sa neskôr mali stať jeho učeníkmi! — Marek 8:34.
4. Ako dal Boh najavo schválenie toho, že Ježiš obetuje seba?
4 Dal Boh najavo, že schvaľuje Ježišovu modlitbu pri krste? Nech nám odpovie jeden z apoštolov, ktorých si Ježiš vyvolil: „Keď bol Ježiš pokrstený, ihneď vyšiel z vody; a hľa, otvorili sa nebesia a videl Božieho ducha ako holubicu zostupovať a prichádzať naňho. Hľa, zaznel aj hlas z nebies, ktorý povedal: ‚Toto je môj Syn, milovaný, ktorého som schválil.‘“ — Matúš 3:16, 17; Lukáš 3:21, 22.
5. Čo predstavoval doslovný chrámový oltár?
5 To, že Boh prijal Ježišovo telo ako budúcu obeť, znamenalo, že v duchovnom zmysle sa dostal do popredia oltár, ktorý bol väčší než oltár v jeruzalemskom chráme. Doslovný oltár, na ktorom sa predkladali zvieratá ako obete, bol predobrazom toho duchovného oltára, ktorý bol vlastne Božou „vôľou“ alebo usporiadaním na prijatie Ježišovho ľudského života ako obete. (Hebrejom 10:10) Preto apoštol Pavol mohol napísať spolukresťanom: „Máme oltár, z ktorého nemajú oprávnenie jesť tí, čo konajú svätú službu v stane [alebo chráme].“ (Hebrejom 13:10) Inak povedané, praví kresťania majú úžitok z lepšej obete poskytujúcej zmierenie za hriechy, ktorú väčšina židovských kňazov zavrhla.
6. a) Čo sa dostalo do popredia v čase Ježišovho krstu? b) Čo znamená titul Mesiáš čiže Kristus?
6 Pomazanie Ježiša svätým duchom znamenalo, že Boh má teraz vytvorené svoje úplné usporiadanie duchovného chrámu, v ktorom Ježiš slúži ako Veľkňaz. (Skutky 10:38; Hebrejom 5:5) Učeník Lukáš bol inšpirovaný, aby presne označil rok tejto významnej udalosti ako ‚pätnásty rok panovania cézara Tibéria‘. (Lukáš 3:1–3) Zodpovedá to roku 29 n. l. — presne 69 týždňov rokov čiže 483 rokov od času, keď dal kráľ Artaxerxes príkaz, aby boli znovu postavené múry Jeruzalema. (Nehemiáš 2:1, 5–8) Podľa proroctva sa v tom označenom roku mal objaviť „Vodca Mesiáš“. (Daniel 9:25) Mnohí Židia si to zjavne uvedomovali. Lukáš podáva správu, že „ľudia boli v očakávaní“ objavenia sa Mesiáša čiže Krista, čo sú tituly, ktoré pochádzajú z hebrejského a gréckeho slova s rovnakým významom — „pomazaný“. — Lukáš 3:15.
7. a) Kedy Boh pomazal „Svätú svätých“ a čo to znamenalo? b) Čo ešte sa udialo s Ježišom v čase jeho krstu?
7 V čase Ježišovho krstu bol Boží nebeský príbytok pomazaný alebo vyhradený ako „Svätá svätých“ v usporiadaní veľkého duchovného chrámu. (Daniel 9:24) Začal pôsobiť ‚pravý stan [alebo chrám], ktorý postavil Jehova, a nie človek‘. (Hebrejom 8:2) Okrem toho sa človek Ježiš Kristus svojím krstom vodou a svätým duchom narodil znova ako duchovný Boží Syn. (Porovnaj Jána 3:3.) Znamenalo to, že Boh v patričnom čase povolá svojho Syna späť k nebeskému životu, aby navždy slúžil po pravici svojho Otca ako Kráľ a Veľkňaz „podľa spôsobu Melchisedeka“. — Hebrejom 6:20; Žalm 110:1, 4.
Nebeská Najsvätejšia
8. Aké nové rysy nadobudol Boží trón v nebi?
8 V deň Ježišovho krstu nadobudol Boží nebeský trón nové rysy. Určenie dokonalej ľudskej obete na zmierenie za hriechy sveta zdôraznilo Božiu svätosť v protiklade s ľudskou hriešnosťou. Bolo tým zvýraznené aj Božie milosrdenstvo, keďže Boh prejavil ochotu byť upokojený čiže uzmierený. Boží trón v nebi sa preto stal podobným najvnútornejšiemu oddeleniu v chráme, kam veľkňaz raz za rok vstupoval so zvieracou krvou, aby obrazným spôsobom dosiahol zmierenie za hriech.
9. a) Čo predstavovala opona medzi Svätou a Najsvätejšou? b) Ako Ježiš vstúpil za oponu Božieho duchovného chrámu?
9 Opona, ktorá oddeľovala Svätú od Najsvätejšej, znázorňovala Ježišovo hmotné telo. (Hebrejom 10:19, 20) Ono bolo zábranou, ktorá bránila Ježišovi vstúpiť do blízkosti svojho Otca, keď bol človekom na zemi. (1. Korinťanom 15:50) V čase Ježišovej smrti „opona svätyne sa roztrhla na dvoje, zhora až dolu“. (Matúš 27:51) Tým bolo pozoruhodne ukázané, že zábrana, ktorá bránila Ježišovmu vstupu do neba, je už odstránená. O tri dni Jehova Boh vykonal vynikajúci zázrak. Vzkriesil Ježiša z mŕtvych, nie ako smrteľného človeka z mäsa a krvi, ale ako slávneho duchovného tvora, ktorý „zostáva navždy živý“. (Hebrejom 7:24) O štyridsať dní Ježiš vystúpil do neba a vošiel do skutočnej „Svätej svätých“, aby sa „za nás zjavil pred osobou Boha“. — Hebrejom 9:24.
10. a) Čo sa stalo po tom, čo Ježiš predložil svojmu nebeskému Otcovi hodnotu svojej obete? b) Čo znamenalo pomazanie svätým duchom pre Kristových učeníkov?
10 Prijal Boh hodnotu Ježišovej preliatej krvi ako zmierenie za hriechy sveta? Áno, prijal. Dôkaz toho sa objavil presne 50 dní po Ježišovom vzkriesení, v deň sviatku Letníc. Boží svätý duch bol vyliaty na 120 Ježišových učeníkov, ktorí boli spolu zhromaždení v Jeruzaleme. (Skutky 2:1, 4, 33) Boli pomazaní tak ako ich Veľkňaz, Ježiš Kristus, aby slúžili ako „sväté kňazstvo [a] prinášali duchovné obete“ v usporiadaní Božieho veľkého duchovného chrámu. (1. Petra 2:5) Okrem toho títo pomazaní vytvorili nový národ, Boží „svätý národ“ duchovného Izraela. Odvtedy sa všetky proroctvá o dobrých veciach súvisiacich s Izraelom, ako napríklad sľub o „novej zmluve“ zaznamenaný v Jeremiášovi 31:31, vzťahujú na pomazaný kresťanský zbor, skutočný „Boží Izrael“. — 1. Petra 2:9; Galaťanom 6:16.
Ďalšie rysy Božieho duchovného chrámu
11. 12. a) Čo predstavovalo kňazské nádvorie v prípade Ježiša a čo predstavovalo v prípade jeho pomazaných nasledovníkov? b) Čo predstavuje vodná nádrž a ako sa používa?
11 I keď Najsvätejšia znázorňovala ‚samotné nebo‘, kde tróni Boh, všetky ostatné rysy Božieho duchovného chrámu súvisia s vecami na zemi. (Hebrejom 9:24) V chráme v Jeruzaleme bolo vnútorné kňazské nádvorie, kde bol oltár na obetovanie a veľká nádrž s vodou, ktorú používali kňazi na očisťovanie sa pred konaním svätej služby. Čo tieto veci predstavujú v usporiadaní Božieho duchovného chrámu?
12 V prípade Ježiša Krista vnútorné kňazské nádvorie znázorňovalo jeho bezhriešny stav dokonalého ľudského Božieho Syna. Pomazaným nasledovníkom Krista je skrze prejavovanie viery v Ježišovu obeť pripísaná spravodlivosť. Boh s nimi preto právom môže zaobchádzať tak, ako keby boli bezhriešni. (Rimanom 5:1; 8:1, 33) Toto nádvorie teda znázorňuje aj pripísaný spravodlivý ľudský stav pred Bohom, z ktorého sa tešia jednotliví členovia svätého kňazstva. Pomazaní kresťania sú pritom však ešte stále nedokonalí a podliehajú dopúšťaniu sa hriechu. Vodná nádrž na nádvorí predstavuje Božie Slovo, ktoré používa Veľkňaz na pokračujúce očisťovanie svätého kňazstva. Tým, že sa podrobujú tomuto procesu očisťovania, dosiahli nádherný zjav, ktorý ctí Boha a priťahuje ľudí zvonku k jeho čistému uctievaniu. — Efezanom 5:25, 26; porovnaj Malachiáša 3:1–3.
Svätá
13. 14. a) Čo predstavuje chrámová Svätá v prípade Ježiša a jeho pomazaných nasledovníkov? b) Čo predstavuje zlatý svietnik?
13 Prvé oddelenie chrámu predstavuje stav nadradený tomu, ktorý zodpovedá nádvoriu. V prípade dokonalého človeka Ježiša Krista znázorňuje jeho znovuzrodenie ako duchovného Božieho Syna, ktorý sa má vrátiť do nebeského života. Po vyhlásení za spravodlivých na základe viery v Kristovu preliatu krv zažívajú aj jeho pomazaní nasledovníci toto zvláštne pôsobenie Božieho ducha. (Rimanom 8:14–17) Prostredníctvom „vody [čiže ich krstom] a ducha“ sa ‚narodili znovu‘ ako duchovní Boží synovia a majú nádej, že budú vzkriesení k nebeskému životu ako Boží synovia duchovnej podstaty, za predpokladu, že zostanú verní až do smrti. — Ján 3:5, 7; Zjavenie 2:10.
14 Kňazov slúžiacich v Svätej v pozemskom chráme nemohli vidieť tí, ktorí uctievali vonku. Podobne pomazaní kresťania zažívajú taký duchovný stav, aký väčšina tých, ktorí uctievajú Jehovu, nezažíva ani plne nechápe, keďže nádejou týchto ľudí je žiť navždy na rajskej zemi. Zlatý svietnik vo svätostánku predstavuje osvietený stav pomazaných kresťanov. Pôsobenie Božieho svätého ducha, tak ako olej v lampách, vrhá svetlo na Bibliu. Porozumenie, ktoré kresťania takto získavajú, si nenechávajú pre seba. Poslúchajú Ježiša, ktorý povedal: „Vy ste svetlom sveta... Nech svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše znamenité skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“ — Matúš 5:14, 16.
15. Čo predstavuje chlieb na stole chleba vystavenia?
15 Aby pomazaní kresťania zostali v tomto osvietenom stave, musia sa pravidelne sýtiť tým, čo predstavuje chlieb na stole chleba vystavenia. Ich prvoradým zdrojom duchovného pokrmu je Božie Slovo; snažia sa ho denne čítať a rozjímať o ňom. Okrem toho Ježiš sľúbil, že im bude poskytovať „pokrm v pravý čas“ prostredníctvom svojho „verného a rozvážneho otroka“. (Matúš 24:45) Týmto „otrokom“ je celý zbor pomazaných kresťanov na zemi v každom čase. Kristus používa tento pomazaný zbor na vydávanie informácií o spĺňaní biblických proroctiev a na podávanie aktuálnych pokynov o uplatňovaní biblických zásad v súčasnom každodennom živote. Preto pomazaní kresťania sa s ocenením sýtia zo všetkých týchto duchovných opatrení. Avšak výživa pre ich duchovný život nespočíva iba v prijímaní poznania o Bohu do mysle a do srdca. Ježiš povedal: „Mojím pokrmom je konať vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokončiť jeho dielo.“ (Ján 4:34) Podobne pomazaní kresťania zažívajú uspokojenie, keď sa denne snažia konať zjavenú Božiu vôľu.
16. Čo predstavuje služba pri oltári pre kadidlo?
16 Ráno i večer obetoval kňaz Bohu kadidlo na oltári pre kadidlo vo Svätej. V tom istom čase sa nekňazskí uctievatelia modlili k Bohu, pričom stáli na vonkajších nádvoriach jeho chrámu. (Lukáš 1:8–10) Biblia vysvetľuje, že „kadidlo znamená modlitby svätých“. (Zjavenie 5:8) „Kiež je moja modlitba pripravená ako kadidlo pred tebou,“ napísal žalmista Dávid. (Žalm 141:2) Aj pomazaní kresťania si veľmi cenia svoju výsadu približovať sa k Jehovovi v modlitbe prostredníctvom Ježiša Krista. Vrúcne modlitby, ktoré vychádzajú zo srdca, sú ako príjemne rozvoniavajúce kadidlo. Pomazaní kresťania chvália Boha aj ďalšími spôsobmi, používajúc svoje pery na vyučovanie iných. Ich vytrvalosť v ťažkostiach a ich rýdzosť v skúškach sú Bohu zvlášť príjemné. — 1. Petra 2:20, 21.
17. Čo patrilo k splneniu prorockého obrazu vytvoreného prvým vstupom veľkňaza do Najsvätejšej v Deň zmierenia?
17 V Deň zmierenia musel izraelský veľkňaz vojsť do Najsvätejšej a páliť kadidlo na zlatej kadidelnici, v ktorej boli horiace uhlíky. Muselo sa to urobiť predtým, ako tam priniesol krv obetí za hriech. Človek Ježiš naplnil tento prorocký obraz, keď si zachoval úplnú rýdzosť pred Jehovom Bohom, skôr než obetoval svoj život ako jednu trvalú obeť za naše hriechy. Tým ukázal, že dokonalý človek si môže zachovať rýdzosť pred Bohom bez ohľadu na to, aký tlak naňho Satan vyvíja. (Príslovia 27:11) Keď bol Ježiš podrobený skúške, modlil sa „so silnými výkrikmi a slzami... a pre svoju zbožnú bázeň bol priaznivo vypočutý“. (Hebrejom 5:7) Takýmto spôsobom oslavoval Jehovu ako spravodlivého a oprávneného Zvrchovaného Panovníka vesmíru. Boh odmenil Ježiša tak, že ho vzkriesil z mŕtvych k nesmrteľnému nebeskému životu. V tomto vysokom postavení sa Ježiš zameriava na to, čo bolo druhým dôvodom jeho príchodu na zem — aby zmieril kajúcnych ľudských hriešnikov s Bohom. — Hebrejom 4:14–16.
Väčšia sláva Božieho duchovného chrámu
18. Ako Jehova priniesol vynikajúcu slávu svojmu duchovnému chrámu?
18 „Väčšia bude sláva tohto neskoršieho domu ako sláva skoršieho,“ predpovedal Jehova. (Haggeus 2:9) Vzkriesením Ježiša ako nesmrteľného Kráľa a Veľkňaza priniesol Jehova vynikajúcu slávu svojmu duchovnému chrámu. Ježiš môže teraz priniesť „večnú záchranu všetkých, ktorí ho poslúchajú“. (Hebrejom 5:9) Prví, ktorí prejavili takú poslušnosť, boli 120 učeníci, ktorí na Letnice v roku 33 n. l. dostali svätého ducha. Kniha Zjavenie predpovedala, že týchto duchovných synov Izraela bude nakoniec 144 000. (Zjavenie 7:4) Mnohí z nich museli po smrti ležať v stave bez vedomia vo všeobecnom hrobe ľudstva a čakať na čas Ježišovej prítomnosti v kráľovskej moci. Prorocká chronológia v Danielovi 4:10–17, 20–27 poukazuje na rok 1914 ako na čas, keď Ježiš začína vládnuť uprostred svojich nepriateľov. (Žalm 110:2) Pomazaní kresťania desaťročia vopred dychtivo očakávali tento rok. Prvá svetová vojna a sprievodné ťažkosti postihujúce ľudstvo boli dôkazom, že Ježiš bol v roku 1914 naozaj dosadený na trón ako Kráľ. (Matúš 24:3, 7, 8) Krátko nato, keď prišiel čas, „aby sa súd začal od Božieho domu“, Ježiš splnil sľub daný jeho pomazaným nasledovníkom, ktorí spali v smrti: „Prídem opäť a prijmem vás k sebe.“ — 1. Petra 4:17; Ján 14:3.
19. Ako dosiahne ostatok zo 144 000 prístup do nebeskej Najsvätejšej?
19 Zatiaľ ešte všetkých 144 000 členov svätého kňazstva nebolo s konečnou platnosťou zapečatených a zhromaždených do ich nebeského domova. Ostatok z nich ešte stále žije na zemi v duchovnom stave znázornenom Svätou, oddelený od Božej svätej prítomnosti „oponou“ čiže zábranou ich hmotných tiel. Keď zomrú vo vernosti, budú okamžite vzkriesení ako nesmrteľní duchovní tvorovia a pripoja sa k tým zo 144 000, ktorí už sú v nebi. — 1. Korinťanom 15:51–53.
20. Akú veľmi dôležitú prácu konajú v tomto čase zostávajúci zo svätého kňazstva a s akými výsledkami?
20 Keďže s veľkým Veľkňazom slúži v nebi taký veľký počet kňazov, Boží duchovný chrám dostal ďalšiu slávu. Zostávajúci zo svätého kňazstva zatiaľ vykonávajú cennú prácu na zemi. Prostredníctvom ich kázania Boh ‚trasie všetkými národmi‘ výrokmi svojho súdu, ako je to predpovedané v Haggeovi 2:7. Zároveň sa na pozemské nádvoria Jehovovho chrámu zhromažďujú milióny uctievateľov, ktorí sú opísaní ako „žiadúce veci všetkých národov“. Ako títo ľudia zapadajú do Božieho usporiadania na uctievanie a akú budúcu slávu Božieho veľkého duchovného chrámu môžeme očakávať? Týmito otázkami sa bude zaoberať nasledujúci článok.
Otázky na opakovanie
◻ Aký vynikajúci príklad dal Ježiš v roku 29 n. l.?
◻ Aké usporiadanie začalo pôsobiť v roku 29 n. l.?
◻ Čo znázorňuje Svätá a Najsvätejšia?
◻ Ako je veľký duchovný chrám oslávený?
[Obrázok na strane 17]
Keď bol Ježiš pomazaný svätým duchom v roku 29 n. l., začal pôsobiť Boží veľký duchovný chrám