Radostní ‚činitelia slova‘

„Prijmite s miernosťou vštepovanie slova, ktoré môže zachrániť vaše duše. A staňte sa tými, ktorí uplatňujú slovo, a nie iba poslucháčmi.“ — JAKUB 1:21, 22.

 1. Ako sa máme pozerať na náš text na rok 1996?

„STAŇTE SA TÝMI, KTORÍ UPLATŇUJÚ SLOVO.“ Tento jednoduchý výrok obsahuje mocné posolstvo. Pochádza z „Jakubovho listu“ v Biblii a bude vystavený v sálach Kráľovstva ako ročný text Jehovových svedkov v roku 1996.

 2, 3. Prečo bolo vhodné, aby Jakub napísal list, ktorý niesol jeho meno?

² Jakub, nevlastný brat Pána Ježiša, bol popredným členom raného kresťanského zboru. Pri jednej príležitosti po Ježišovom vzkriesení sa náš Pán zjavil osobne Jakubovi a potom všetkým apoštolom. (1. Korinťanom 15:7) Neskôr, keď bol apoštol Peter zázračne oslobodený z väzenia, povedal zhromaždenej skupine kresťanov: „Oznámte to Jakubovi a bratom.“ (Skutky 12:17) Zdá sa, že Jakub, aj keď sám nebol apoštolom, predsedal zhromaždeniu vedúceho zboru v Jeruzaleme, keď apoštoli a starší rozhodli, že kresťania obrátení z pohanov nemusia byť obrezaní. Jakub celú záležitosť zhrnul, a rozhodnutie potvrdené svätým duchom bolo poslané všetkým zborom. — Skutky 15:1–29.

³ Je zrejmé, že Jakubova zrelá argumentácia mala veľkú váhu. Pokorne však uznal, že on sám je iba „otrok Boha a Pána Ježiša Krista“. (Jakub 1:1) Jeho inšpirovaný list obsahuje hojnosť zdravých rád a povzbudenia pre kresťanov dnes. Bol dokončený asi štyri roky pred prvým rímskym útokom na Jeruzalem, ktorý viedol generál Cestius Gallus, po tom, čo dobré posolstvo už bolo vo veľkom rozsahu zvestované „v celom stvorení, ktoré je pod nebom“. (Kolosanom 1:23) Boli to kritické časy a Jehovovi služobníci si plne uvedomovali, že nad židovským národom bude čoskoro vykonaný Boží rozsudok.

 4. Čo naznačuje, že raní kresťania veľmi dôverovali Božiemu Slovu?

⁴ Vtedajší kresťania už mali celé Hebrejské Písma a veľkú časť Gréckych Písiem. Ako to naznačujú ich početné odkazy na skoršie spisy, kresťanskí pisatelia Biblie mali zrejme veľkú dôveru v Božie Slovo. Aj my dnes potrebujeme usilovne študovať Božie Slovo a uplatňovať ho v našom živote. Aby sme vytrvali, potrebujeme duchovnú silu a odvahu, ktorú poskytujú Sväté Písma. — Žalm 119:97; 1. Timotejovi 4:13.

 5. Prečo dnes potrebujeme mimoriadne vedenie a kde ho môžeme nájsť?

⁵ Dnes ľudstvo stojí na pokraji ‚veľkého súženia, aké nebolo od začiatku sveta až dosiaľ, áno, aké nikdy viac nebude‘. (Matúš 24:21) Naše prežitie závisí od toho, či máme božské vedenie. Ako ho môžeme nájsť? Tak, že otvoríme svoje srdce učeniu Božieho Slova inšpirovaného duchom. To nás bude viesť, aby sme sa ‚stali tými, ktorí uplatňujú slovo‘, ako lojálni Jehovovi služobníci v skoršej dobe. Musíme usilovne čítať a študovať Božie Slovo a používať ho na Jehovovu chválu. — 2. Timotejovi 2:15; 3:16, 17.

Vytrvalosť s radosťou

 6. Prečo by sme mali mať radosť, keď sa stretávame so skúškami?

⁶ V úvode svojho listu sa Jakub zmieňuje o radosti, druhom ovocí Božieho ducha. Píše: „Považujte to len za radosť, moji bratia, keď sa stretávate s rôznymi skúškami, lebo istotne viete, že tá vyskúšaná akosť vašej viery spôsobuje vytrvalosť. Ale nech vytrvalosť dokončí svoje dielo, aby ste boli úplní a zdraví v každom ohľade a aby vám nič nechýbalo.“ (Jakub 1:2–4; Galaťanom 5:22, 23) Ako je možné hovoriť, že je to ‚len radosť‘ stretávať sa s mnohými skúškami? Nuž, i Ježiš povedal vo svojej Kázni na vrchu: „Šťastní ste, keď vás hania a prenasledujú a luhajúc hovoria proti vám všetko zlé kvôli mne. Plesajte a poskakujte radosťou, pretože je veľká vaša odmena v nebesiach.“ (Matúš 5:11, 12) Keď vidíme, ako Jehova žehná naše úsilie o cieľ večného života, prináša nám to radostné uspokojenie. — Ján 17:3; 2. Timotejovi 4:7, 8; Hebrejom 11:8–10, 26, 35.

 7. a) Akú pomoc môžeme dostať, aby sme vytrvali? b) Akú odmenu môžeme dostať, podobne ako Jób?

⁷ Sám Ježiš vytrval „pre radosť, ktorá mu bola predložená“. (Hebrejom 12:1, 2) Aj my môžeme vytrvať, keď hľadíme uprene na Ježišov príklad odvahy! Ako sa Jakub zmieňuje na konci svojho listu, Jehova bohato odmeňuje tých, čo si zachovávajú rýdzosť. „Hľa, vyhlasujeme za šťastných tých, ktorí vytrvali,“ hovorí Jakub. „Počuli ste o Jóbovej vytrvalosti a videli ste, aký výsledok spôsobil Jehova, že Jehova je veľmi nežný v náklonnosti a milosrdný.“ (Jakub 5:11) Spomeň si, ako bola Jóbova rýdzosť odmenená, keď opäť nadobudol dobré zdravie a potešenie z plného, šťastného života so svojimi milovanými. Vytrvalosť v rýdzosti ti môže priniesť podobnú radosť v sľúbenom raji v Božom novom svete, ako vyvrcholenie radosti, ktorú máš zo služby Jehovovi už teraz.

Hľadanie múdrosti

 8. Ako môžeme nájsť pravú, praktickú múdrosť a akú úlohu v tom hrá modlitba?

⁸ Naše usilovné štúdium Božieho Slova spolu s jeho praktickým uplatnením povedie k zbožnej múdrosti a umožní nám vytrvať v skúškach uprostred skazenosti Satanovho zomierajúceho systému. Ako sa môžeme uistiť, že môžeme nájsť takúto múdrosť? Jakub nám hovorí: „Ak niekomu z vás chýba múdrosť, nech stále žiada Boha, lebo dáva všetkým štedro a bez výčitiek; a bude mu daná. Nech však stále žiada vo viere a vôbec nepochybuje, lebo ten, kto pochybuje, je ako morská vlna, ktorú ženie vietor a zmieta sem a tam.“ (Jakub 1:5, 6) Mali by sme sa vrúcne modliť, s neotrasiteľnou dôverou, že Jehova vypočuje naše prosebné žiadosti a že na ne odpovie vo svojom čase a svojím spôsobom.

 9. Ako Jakub opisuje zbožnú múdrosť a jej uplatnenie?

⁹ Zbožná múdrosť je darom od Jehovu. Jakub pri opise týchto darov hovorí: „Všetko dobré, čo dostaneme, a každý dokonalý dar je zhora, lebo zostupuje od Otca nebeských svetiel, a u neho niet zmeny z otáčania sa tieňa.“ Neskôr vo svojom liste Jakub vysvetľuje, k čomu vedie získavanie pravej múdrosti: „Kto je múdry a má porozumenie medzi vami? Nech dokáže svojím znamenitým správaním svoje skutky s miernosťou, ktorá patrí k múdrosti... Múdrosť zhora je predovšetkým cudná, potom pokojná, rozumná, pripravená poslúchať, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nerobí stranícke rozdiely, nie je pokrytecká.“ — Jakub 1:17; 3:13–17.

10. Aký kontrast je medzi falošným a pravým náboženstvom?

¹⁰ Vo svetovej ríši falošného náboženstva, či už v ‚kresťanských‘ alebo iných krajinách, je často zvykom, že veriaci zaspievajú niekoľko piesní, počúvajú opakované modlitby a azda si vypočujú aj nejakú reč. Nezaznie nijaké povzbudenie, aby sa hlásalo posolstvo nádeje, lebo väčšina náboženstiev nevidí jasnú vyhliadku do budúcnosti. O slávnej nádeji na Božie mesiášske Kráľovstvo sa buď nikdy nehovorí, alebo sa táto nádej chápe úplne nesprávne. Jehova prorocky hovorí o prívržencoch takzvaného kresťanstva: „Môj ľud urobil dve zlé veci: Opustili dokonca mňa, prameň živej vody, aby si vysekali cisterny, puknuté cisterny, ktoré nemôžu udržať vodu.“ (Jeremiáš 2:13) Nemajú vody pravdy. Chýba im nebeská múdrosť.

11, 12. a) Ako by nás božská múdrosť mala podnecovať? b) Pred čím nás božská múdrosť varuje?

¹¹ Aké rozdielne je to dnes medzi Jehovovými svedkami! S dynamickou energiou od Boha zaplavujú zem dobrým posolstvom o jeho prichádzajúcom Kráľovstve. Múdrosť, o ktorej hovoria, je pevne založená na Božom Slove. (Porovnaj Príslovia 1:20; Izaiáša 40:29–31.) Naozaj prakticky využívajú pravé poznanie a porozumenie na hlásanie veľkolepého predsavzatia nášho Boha a Stvoriteľa. Našou túžbou by malo byť, aby všetci v zbore „boli naplnení presným poznaním Božej vôle v celej múdrosti a duchovnej rozlišovacej schopnosti“. (Kolosanom 1:9) S týmto základom budú mladí i starí podnecovaní vždy ‚byť takými, čo uplatňujú slovo‘.

¹² „Múdrosť zhora“ nás varuje pred hriechmi, ktoré by mohli viesť k božskému odsúdeniu. Jakub hovorí: „To vedzte, moji milovaní bratia: Každý človek má byť rýchly v počúvaní, pomalý v reči, pomalý v hneve; lebo hnev muža nepôsobí Božiu spravodlivosť.“ Áno, musíme byť rýchli, horliví v počúvaní božských rád a v ich uplatňovaní. Musíme sa však chrániť pred zneužívaním toho ‚malého údu‘, jazyka. Vychvaľovaním sa, nemúdrym táraním alebo svojhlavou rečou môže jazyk obrazne zapáliť „veľký les“. Preto je potrebné, aby sme pestovali dobré spôsoby a sebaovládanie vo všetkých našich vzťahoch. — Jakub 1:19, 20; 3:5.

13. Prečo je dôležité, aby sme prijímali „vštepovanie slova“?

¹³ „Preto,“ hovorí Jakub, „odložte všetku nečistotu a to, čo je navyše, mravné zlo, a prijmite s miernosťou vštepovanie slova, ktoré môže zachrániť vaše duše.“ (Jakub 1:21) Tento chamtivý svet so svojím okázalým hmotárskym štýlom typu ‚najprv ja‘ a so svojou nízkou morálkou čoskoro pominie. „Ale ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky.“ (1. Jána 2:15–17) Aké je preto dôležité, aby sme prijímali „vštepovanie slova“! Múdrosť z Božieho Slova je v ostrom protiklade so zlom tohto zomierajúceho sveta. My nechceme nič z toho zla. (1. Petra 2:1, 2) Je potrebné, aby sme si do srdca vštepili lásku k pravde a silnú vieru, aby sme boli rozhodnutí nikdy sa neodkloniť od Jehovových spravodlivých ciest. Ale stačí počúvať Božie Slovo?

Staňme sa „tými, ktorí uplatňujú Slovo“

14. Ako sa môžeme stať „poslucháčmi“ a zároveň „tými, ktorí uplatňujú“ Slovo?

¹⁴ V Jakubovi 1:22 čítame: „Staňte sa tými, ktorí uplatňujú slovo, a nie iba poslucháčmi, ktorí sa klamú falošným uvažovaním.“ „Staňte sa tými, ktorí uplatňujú slovo!“ Táto téma je jasne vyzdvihnutá v Jakubovom liste. Musíme počúvať a potom konať „práve tak“! (1. Mojžišova 6:22) Mnohí ľudia dnes tvrdia, že stačí vypočuť si kázeň alebo príležitostne sa zúčastniť nejakého formálneho uctievania, a tým to pre nich končí. Možno si myslia, že stačí, ak žijú ‚dobrým životom‘ podľa svojich noriem. Ale Ježiš Kristus vyhlásil: „Ak chce ísť niekto za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj mučenícky kôl a ustavične ma nasleduje.“ (Matúš 16:24) Obetavá činnosť a vytrvalosť v nasledovaní Ježišovho vzoru konania Božej vôle sa jednoznačne vyžaduje od pravých kresťanov. Pre nich je Božia vôľa dnes taká istá, aká bola v prvom storočí, keď vzkriesený Ježiš dal príkaz: „Preto choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov.“ (Matúš 28:19) Ako si počínaš v tomto ohľade?

15. a) Aké znázornenie Jakub používa, keď ukazuje, ako sa môžeme stať šťastnými ako ‚tí, ktorí uplatňujú slovo‘? b) Prečo nestačí iba formálne uctievanie?

¹⁵ Ak stále skúmavo hľadíme do Božieho Slova, môže nám ako zrkadlo odrážať, akými sme ľuďmi. Jakub hovorí: „Kto sa... zahľadí do dokonalého zákona, ktorý patrí k slobode, a kto na ňom trvá, ten bude šťastný, keď to bude robiť, lebo sa nestal zábudlivým poslucháčom, ale činiteľom skutku.“ (Jakub 1:23–25) Áno, bude šťastným človekom, ktorý ‚uplatňuje slovo‘. Okrem toho je dôležité byť „činiteľom“ v každej oblasti nášho kresťanského života. Nikdy by sme sa nemali klamať uvažovaním, že stačí iba formálne uctievanie. Jakub nám radí, aby sme dodržiavali aj tie stránky pravého uctievania, ktoré možno zanedbávajú i niektorí horliví kresťania. Píše: „Spôsob uctievania, ktorý je čistý a nepoškvrnený zo stanoviska nášho Boha a Otca, je takýto: starať sa o siroty a vdovy v ich súžení a zachovávať sa bez poškvrny od sveta.“ — Jakub 1:27.

16. Ako sa Abrahám stal „Jehovovým priateľom“ a ako môžeme my získať Jehovovo priateľstvo?

¹⁶ Nestačí len hovoriť ‚ja verím v Boha‘ a myslieť si, že to stačí. Jakub 2:19 k tomu poznamenáva: „Ty predsa veríš, že je jeden Boh. Konáš veľmi dobre. Ale aj démoni veria a trasú sa.“ Jakub zdôrazňuje, že „viera, ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva“, a poukazuje na Abraháma slovami: „Jeho viera pôsobila spolu s jeho skutkami a jeho vieru zdokonalili jeho skutky.“ (Jakub 2:17, 20–22) K Abrahámovým skutkom patrilo poskytovanie pomoci príbuzným, prejavovanie pohostinnosti, pripravenosť obetovať Izáka a ‚verejné oznamovanie‘ neotrasiteľnej viery v Boží sľub ‚mesta, ktoré má skutočné základy‘, budúceho mesiášskeho Kráľovstva. (1. Mojžišova 14:16; 18:1–5; 22:1–18; Hebrejom 11:8–10, 13, 14; 13:2) Abrahám bol vhodne „nazvaný ‚Jehovov priateľ‘“. (Jakub 2:23) Aj my môžeme byť pokladaní za Jehovových priateľov, keď aktívne hlásame našu vieru a nádej v jeho prichádzajúce Kráľovstvo spravodlivosti.

17. a) Prečo bola Rachab ‚vyhlásená za spravodlivú‘ a ako bola odmenená? b) Aký dlhý zoznam tých, ktorí ‚sa stali tými, čo uplatňujú slovo‘, uvádza Biblia? c) Ako bol odmenený Jób a prečo?

¹⁷ Tí, ktorí sa ‚stávajú tými, ktorí uplatňujú slovo‘, sú rozhodne ‚vyhlásení za spravodlivých skutkami, a nie samotnou vierou‘. (Jakub 2:24) Rachab pripojila skutky k svojej viere v „slovo“, ktoré počula o Jehovových mocných skutkoch. Ukryla izraelských vyzvedačov a pomohla im uniknúť, a potom zhromaždila domácnosť svojho otca na záchranu. Ako sa bude radovať pri vzkriesení, keď sa dozvie, že jej viera podložená skutkami viedla k tomu, že sa stala predkom Mesiáša! (Jozua 2:11; 6:25; Matúš 1:5) Jedenásta kapitola Hebrejom uvádza dlhý zoznam ďalších, ktorí ‚sa stali tými, čo uplatňujú slovo‘ pri prejavovaní svojej viery a ktorí budú bohato odmenení. Nesmieme zabudnúť ani na Jóba, ktorý v ťažkej skúške povedal: „Nech je naďalej požehnané Jehovovo meno.“ Ako sme už spomenuli, jeho viera a skutky viedli k veľkolepej odmene. (Jób 1:21; 31:6; 42:10; Jakub 5:11) Podobne ak dnes prejavujeme vytrvalosť ako ‚tí, čo uplatňujú Slovo‘, prinesie nám to Jehovovo schválenie.

18, 19. Ako sa bratia, ktorí boli dlho utláčaní, ‚stali tými, ktorí uplatňujú slovo‘, a aké požehnanie priniesla ich činnosť?

¹⁸ Medzi tými, ktorí počas rokov toho veľa vytrpeli, sú naši bratia vo východnej Európe. Teraz, po zrušení mnohých obmedzení, sa naozaj ‚stali tými, ktorí uplatňujú slovo‘ vo svojich nových podmienkach. Zo susedných krajín sa prisťahovali misionári a priekopníci, aby pomohli pri vyučovaní a organizovaní. Fínska odbočka a ďalšie blízke odbočky spoločnosti Watch Tower poslali skúsených staviteľov a štedré celosvetové bratstvo financovalo výstavbu kancelárií nových odbočiek a sál Kráľovstva. — Porovnaj 2. Korinťanom 8:14, 15.

¹⁹ Ako len títo dlho utláčaní bratia horlivo reagovali vo zvestovateľskej službe! ‚Tvrdo pracujú a namáhajú sa‘, aby takpovediac dohonili to, čo nemohli urobiť „v obťažnom období“. (1. Timotejovi 4:10; 2. Timotejovi 4:2) Napríklad v Albánsku, kde bol útlak veľmi krutý, bola v apríli celá zásoba Posolstva o Kráľovstve s názvom „Prečo je náš život plný problémov?“ rozšírená už za tri dni. Bola to ďalšia nádherná udalosť po Slávnosti na pamiatku Ježišovej smrti, ktorú navštívilo 3491 osôb — oveľa viac, než je počet 538 činných zvestovateľov.

20. Čo naznačuje počet prítomných na Pamätnej slávnosti v posledných rokoch a ako možno ešte mnohým pomôcť?

²⁰ Aj ďalšie krajiny významne prispeli k účasti na Pamätnej slávnosti, ktorá v posledných rokoch vzrástla na hodne vyše 10 000 000. Na mnohých miestach sa z nových, ktorých viera bola posilnená návštevou a pozorovaním priebehu Pamätnej slávnosti, ‚stávajú tí, ktorí uplatňujú slovo‘. Môžeme povzbudiť viacerých nových spoločníkov, aby sa usilovali o túto výsadu?

21. O čo by sme sa mali snažiť v súlade s naším ročným textom a s akým cieľom?

²¹ Podobne ako horliví kresťania v prvom storočí a odvtedy mnohí ďalší, buďme rozhodnutí usilovne sa ‚snažiť o cieľ‘ večného života, či už v nebeskom Kráľovstve alebo v jeho pozemskej ríši. (Filipanom 3:12–14) Dosiahnuť tento cieľ stojí za akúkoľvek námahu. Teraz nie je čas na to, aby sme sa opäť stali iba poslucháčmi, ale je ten najnaliehavejší čas, aby sme ‚boli silní a pracovali‘. (Haggeus 2:4; Hebrejom 6:11, 12) Keď sme ‚prijali s miernosťou vštepovanie slova‘, staňme sa ‚radostnými činiteľmi slova‘ teraz i po celú nastávajúcu večnosť.

Ako by si odpovedal?

◻ Ako môžeme vytrvať s radosťou?

◻ Čo je „múdrosť zhora“ a ako sa o ňu môžeme usilovať?

◻ Prečo sa musíme ‚stať tými, ktorí uplatňujú slovo, a nie iba poslucháčmi‘?

◻ Aké správy o činnosti by nás mali podnecovať k tomu, aby sme boli „tými, ktorí uplatňujú slovo“?

[Obrázok na strane 17]

Kiež aj my otvoríme svoje srdce božskému vyučovaniu

[Obrázok na strane 18]

Jóbova rýdzosť bola odmenená tak, že opäť mohol žiť plným, šťastným životom so svojimi milovanými