Ale ak ťa neposlúchne, vezmi so sebou ešte jedného alebo dvoch, aby každá vec bola potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov.

Ale prvý krok nemusel byť postačujúci. O tom, čo robiť v takejto situácii, Ježiš povedal: „Vezmi so sebou ešte jedného alebo dvoch.“ Bolo dobré, ak to mohli byť priami svedkovia. Možno tí, ktorých vzal so sebou, počuli dotyčného, ako toho druhého ohováral, alebo boli svedkami písomnej dohody, ktorá je teraz predmetom sporu. Na druhej strane by sa tí, ktorých vzal so sebou, mohli stať svedkami, keď určité činitele, napríklad písomné alebo ústne svedectvá, začínajú viesť k objasneniu príčiny problému. O tomto probléme by opäť mal vedieť čo najmenší počet — ‚jeden alebo dvaja‘. Tým sa predíde zhoršeniu stavu v prípade, že išlo len o nedorozumenie.

Aké pohnútky by mal mať ten, proti komu bol spáchaný priestupok? Mal by sa snažiť pokoriť spolukresťana a mal by ho chcieť ponížiť? Vzhľadom na Ježišovu radu by sa kresťania nemali ponáhľať odsúdiť svojich bratov. Ak si priestupník uzná chybu, ospravedlní sa a snaží sa dať veci do poriadku, ten, proti komu bol spáchaný hriech, ‚získal svojho brata‘. — Matúš 18:15.

Možnosť vylúčenia nekajúcneho previnilca ukazuje, že Matúš 18:15–17 sa netýka menších nezhôd. Ježiš hovoril o vážnych priestupkoch, i keď takého druhu, ktoré mohli byť urovnané len medzi tými dvoma osobami, ktorých sa problém týkal. Priestupkom mohlo byť napríklad ohováranie, ktoré vážne poškodilo povesť obete. Alebo sa to mohlo týkať finančných záležitostí, pretože nasledujúce verše obsahujú Ježišovo znázornenie o nemilosrdnom otrokovi, ktorému bol odpustený veľký dlh. (Matúš 18:23 až 35) Pôžička nesplatená v stanovenom čase by mohla byť len prechodnou ťažkosťou, ktorá by sa dala ľahko vyriešiť medzi dvoma osobami. Ale mohla by sa stať vážnym hriechom, a to krádežou, keby ten, kto si požičal, tvrdošijne odmietal splatiť to, čo dlhuje.