Slobodný stav — dvere k činnosti bez rozptyľovania
„[To] znamená byť stále v Pánových službách bez rozptyľovania.“ — 1. KORINŤANOM 7:35.
1. Aké znepokojivé správy o kresťanoch v Korinte sa dostali k Pavlovi?
APOŠTOL Pavol mal starosť o svojich kresťanských bratov v gréckom Korinte. Asi päť rokov predtým zriadil zbor v tomto prosperujúcom meste, ktoré bolo známe svojou nemravnosťou. Teraz však, okolo roku 55 n. l., keď bol v Efeze v Malej Ázii, dostal z Korintu znepokojivé správy o rozdeleniach spôsobených nasledovaním ľudí a o tolerovaní vážneho prípadu nemravnosti. Okrem toho Pavol dostal od korintských kresťanov list, v ktorom ho žiadali o radu v otázkach pohlavného života, slobodného stavu, manželstva, rozluky a opätovného uzavretia manželstva.
2. Ako kresťanov v Korinte zjavne ovplyvňovala nemravnosť, ktorá bola v tom meste veľmi rozšírená?
2 Zdalo sa, že hrubá nemravnosť, ktorá bola v Korinte veľmi rozšírená, dvojakým spôsobom ovplyvňovala miestny zbor. Niektorí kresťania sa poddávali ovzdušiu mravnej neviazanosti a tolerovali nemravnosť. (1. Korinťanom 5:1; 6:15–17) Iní zjavne reagovali na všadeprítomné zmyselné rozkoše v meste tak, že zašli do extrému, keď odporúčali úplnú pohlavnú zdržanlivosť aj ľuďom v manželstve. — 1. Korinťanom 7:5.
3. Akými záležitosťami sa Pavol najprv zaoberal vo svojom prvom liste Korinťanom?
3 Pavol sa v dlhom liste, ktorý napísal Korinťanom, najprv zaoberal problémom nejednoty. (1. Korinťanom, kapitoly 1–4) Nabádal ich, aby sa vyhýbali nasledovaniu ľudí, čo môže viesť iba k škodlivým rozkolom. Mali byť zjednotení ako Boží „spolupracovníci“. Potom im dal konkrétne pokyny, ako majú udržiavať zbor mravne čistý. (kapitoly 5, 6) A ďalej sa zameral na ich list.
Odporúčanie slobodného stavu
4. Čo mal Pavol na mysli, keď povedal, že „je dobre pre človeka, aby sa nedotýkal ženy“?
4 Začal takto: „Čo sa týka vecí, o ktorých ste písali, je dobre pre človeka, aby sa nedotýkal ženy.“ (1. Korinťanom 7:1) Výraz ‚nedotýkať sa ženy‘ tu znamená vyhýbať sa telesnému kontaktu so ženou pre pohlavné uspokojenie. Keďže Pavol odsúdil smilstvo už predtým, teraz poukazuje na pohlavné vzťahy v manželskom usporiadaní. Teda Pavol tu odporúča slobodný stav. (1. Korinťanom 6:9, 16, 18; porovnaj 1. Mojžišovu 20:6; Príslovia 6:29.) Trochu ďalej napísal: „Ale slobodným a vdovám hovorím: Je pre nich dobre, aby zostali tak, ako som ja.“ (1. Korinťanom 7:8) Pavol bol neženatý, možno vdovec. — 1. Korinťanom 9:5.
5. 6. a) Prečo je jasné, že Pavol neodporúčal kláštorný spôsob života? b) Prečo Pavol odporúčal slobodný stav?
5 Kresťania v Korinte pravdepodobne prišli do styku s gréckou filozofiou, ktorej určité školy vychvaľovali extrémny asketizmus čiže sebazapieranie. Nemohlo byť práve to príčinou, prečo sa Korinťania pýtali Pavla, či je „dobre“, aby sa kresťania úplne vyhýbali pohlavnému styku? Pavlova odpoveď neodzrkadľovala grécku filozofiu. (Kolosanom 2:8) Na rozdiel od katolíckych teológov nikde neodporúčal asketický život v celibáte v kláštore, ako keby slobodní ľudia boli mimoriadne svätí a mohli prispievať k svojej záchrane svojím spôsobom života a modlitbami.
6 Pavol odporúčal slobodný stav „s ohľadom na našu núdzu“. (1. Korinťanom 7:26) Možno tým mienil ťažké časy, ktoré zažívali kresťania a ktoré manželstvo mohlo ešte sťažiť. (1. Korinťanom 7:28) Jeho rada slobodným kresťanom znela: „Je pre nich dobre, aby zostali tak, ako som ja.“ Vdovcom povedal: „Si voľný od manželky? Prestaň hľadať manželku.“ A o kresťanskej vdove napísal: „Podľa môjho názoru je šťastnejšia, ak zostane tak, ako je. Myslím si, že aj ja mám Božieho ducha.“ — 1. Korinťanom 7:8, 27, 40.
Žiadne nútenie zostať slobodný
7. 8. Čo ukazuje, že Pavol nenútil žiadneho kresťana, aby zostal slobodný?
7 Pavla nepochybne viedol Jehovov svätý duch, keď dal túto radu. V celom jeho výklade o slobodnom stave a o manželstve vidno vyrovnanosť a zdržanlivosť. Nerobí z toho otázku vernosti alebo nevernosti. Je to skôr otázka slobodnej voľby, pričom jazýček váh sa prikláňa k slobodnému stavu u tých, ktorí v tom stave dokážu zostať cudní.
8 Hneď po tom, čo Pavol povedal, že „je dobre pre človeka, aby sa nedotýkal ženy“, dodal: „Ale pretože je rozšírené smilstvo, nech má každý muž svoju vlastnú manželku a každá žena svojho vlastného manžela.“ (1. Korinťanom 7:1, 2) Keď poradil slobodným ľuďom a vdovám, aby „zostali tak, ako som ja“, rýchlo dodal: „Ale ak nemajú sebaovládanie, nech uzavrú manželstvo, lebo je lepšie uzavrieť manželstvo, ako horieť vášňou.“ (1. Korinťanom 7:8, 9) A jeho rada vdovcom znela: „Prestaň hľadať manželku. Ale aj keby si sa oženil, nezhrešíš.“ (1. Korinťanom 7:27, 28) Táto vyrovnaná rada odzrkadľuje slobodu voľby.
9. Ako sú manželstvo i slobodný stav podľa Ježiša a Pavla dary od Boha?
9 Pavol ukázal, že aj manželstvo, aj slobodný stav sú dary od Boha. „Želal by som si, aby boli všetci ľudia ako ja. Jednako, každý má svoj dar od Boha, jeden tak, druhý inak.“ (1. Korinťanom 7:7) Nepochybne mal na mysli to, čo povedal Ježiš. Keď Ježiš potvrdil, že manželstvo pochádza od Boha, ukázal, že dobrovoľný slobodný stav pre službu záujmom Kráľovstva je zvláštny dar: „Nie všetci prijmú to slovo, ale iba tí, ktorí majú ten dar. Sú totiž eunuchovia, ktorí sa tak narodili z lona svojej matky, sú eunuchovia, ktorých ľudia urobili eunuchmi, a sú eunuchovia, ktorí sa sami urobili eunuchmi pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže prijať, nech to prijme.“ — Matúš 19:4–6, 11, 12.
Vytvárať si priestor pre dar slobodného stavu
10. Ako človek môže „prijať“ dar slobodného stavu?
10 I keď Ježiš i Pavol hovorili o slobodnom stave ako o „dare“, ani jeden z nich nepovedal, že by to bol zázračný dar, ktorý majú iba niektorí. Ježiš povedal, že „nie všetci prijmú“ ten dar, a nabádal tých, ktorí to dokážu, aby ‚ho prijali‘, čo Ježiš a Pavol urobili. Pravda, Pavol napísal: „Je lepšie uzavrieť manželstvo, ako horieť vášňou,“ ale to hovoril o tých, čo „nemajú sebaovládanie“. (1. Korinťanom 7:9) V skorších spisoch Pavol ukázal, že kresťania sa môžu vyhnúť tomu, že by horeli vášňou. (Galaťanom 5:16, 22–24) Chodiť duchom znamená dať sa viesť Jehovovým duchom v každom kroku. Môžu to mladí kresťania robiť? Áno, ak sa budú pozorne riadiť Jehovovým Slovom. Žalmista napísal: „Ako očistí mladý muž [alebo mladá žena] svoj chodník? Tým, že zostáva na stráži podľa tvojho slova.“ — Žalm 119:9.
11. Čo znamená ‚chodiť v súlade s duchom‘?
11 K tomu patrí chrániť sa pred povoľnými myšlienkami, ktoré sa šíria prostredníctvom mnohých televíznych programov, filmov, článkov v časopisoch, kníh a textov piesní. Také myšlienky sú zamerané telesne. Mladý kresťan alebo mladá kresťanka, ktorí si chcú vytvoriť priestor pre slobodný stav, by nemali chodiť „v súlade s telom, ale v súlade s duchom. Lebo tí, ktorí sú v súlade s telom, zameriavajú svoju myseľ na veci tela, ale tí, ktorí sú v súlade s duchom, [zameriavajú svoju myseľ] na veci ducha.“ (Rimanom 8:4, 5) Veci ducha sú spravodlivé, cudné, hodné lásky, cnostné. Kresťania, mladí i starí, robia dobre, keď ‚o týchto veciach ďalej uvažujú‘. — Filipanom 4:8, 9.
12. Hlavne s čím súvisí vytváranie si priestoru pre dar slobodného stavu?
12 Vytvárať si priestor pre dar slobodného stavu je hlavne vecou zamerania svojho srdca na tento cieľ a modlitieb k Jehovovi o pomoc v tom, ako ho dosiahnuť. (Filipanom 4:6, 7) Pavol napísal: „Ak niekto stojí pevne v svojom srdci a necíti nutnosť, ale má moc nad svojou vôľou a urobil toto rozhodnutie v svojom srdci, aby si zachoval svoje panenstvo, urobí dobre. A tak aj ten, kto dáva svoje panenstvo do manželstva, robí dobre, ale ten, kto ho nedáva do manželstva, robí lepšie.“ — 1. Korinťanom 7:37, 38.
Slobodný stav s určitým zámerom
13. 14. a) Ako Pavol porovnal kresťanov, ktorí nie sú v manželstve, s kresťanmi, ktorí sú v manželstve? b) Iba akým spôsobom môže slobodný kresťan ‚robiť lepšie‘ ako tí, čo sú v manželstve?
13 Slobodný stav nie je sám osebe nejakou zásluhou. V akom zmysle teda môže byť „lepší“? Všetko to závisí od toho, ako človek využíva slobodu, ktorú slobodný stav poskytuje. Pavol napísal: „Lebo chcem, aby ste boli oslobodení od úzkostlivej starosti. Neženatý muž je úzkostlivý o Pánove veci, ako by získal Pánovo schválenie. Ale ženatý muž je úzkostlivý o veci sveta, ako by získal schválenie svojej manželky, a je rozdelený. Nevydatá žena a panna je úzkostlivá o Pánove veci, aby bola svätá v tele i v duchu. Avšak vydatá žena je úzkostlivá o veci sveta, ako by získala schválenie svojho manžela. Ale to vám hovorím pre vašu vlastnú výhodu, nie aby som na vás hodil slučku, ale aby som vás pohol k tomu, čo je vhodné, a k tomu, čo znamená byť stále v Pánových službách bez rozptyľovania.“ — 1. Korinťanom 7:32–35.
14 Slobodný kresťan, ktorý využíva svoj slobodný stav na sebecké ciele, nekoná „lepšie“ ako kresťania v manželstve. Nezostáva slobodný „pre Kráľovstvo“, ale z osobných dôvodov. (Matúš 19:12) Neženatý muž alebo nevydatá žena by mali byť ‚úzkostliví o Pánove veci‘, úzkostliví, aby ‚získali Pánovo schválenie‘, a mali by byť „v Pánových službách bez rozptyľovania“. To znamená venovať nerozdelenú pozornosť službe Jehovovi a Kristovi Ježišovi. Iba takým konaním neženatí muži a nevydaté ženy robia „lepšie“ ako kresťania v manželstve.
Činnosť bez rozptyľovania
15. Čo je podstatou Pavlovej argumentácie v 7. kapitole 1. Korinťanom?
15 Celá Pavlova argumentácia v tejto kapitole je nasledovná: I keď je manželstvo legitímna vec a za určitých okolností ho možno niektorým odporúčať, slobodný stav je nesporne výhodný pre kresťana alebo kresťanku, ktorí chcú slúžiť Jehovovi s minimálnym rozptyľovaním. Zatiaľ čo ľudia v manželstve sú „rozdelení“, kresťan, ktorý nie je v manželstve, má slobodu na to, aby zameriaval svoju pozornosť na „veci Pána“.
16. 17. Ako môže slobodný kresťan lepšie zameriavať pozornosť na „Pánove veci“?
16 Čo sú Pánove veci, ktorým slobodný kresťan môže slobodnejšie venovať pozornosť ako ľudia v manželstve? Ježiš v inej súvislosti hovoril o „Božích veciach“ — o veciach, ktoré kresťan nemôže dať cézarovi. (Matúš 22:21) Tieto veci sa v zásade týkajú kresťanovho života, uctievania a služby. — Matúš 4:10; Rimanom 14:8; 2. Korinťanom 2:17; 3:5, 6; 4:1.
17 Slobodní ľudia majú vo všeobecnosti väčšiu slobodu na to, aby venovali čas Jehovovej službe, čo môže byť užitočné pre ich duchovnosť a pre rozsah ich služby. Môžu venovať viac času osobnému štúdiu a rozjímaniu. Slobodní kresťania si často môžu ľahšie zaradiť do svojho časového rozvrhu čítanie Biblie ako tí, čo sú v manželstve. Môžu sa lepšie pripravovať na zhromaždenia a na zvestovateľskú službu. To všetko je pre ich „vlastnú výhodu“. — 1. Korinťanom 7:35.
18. Ako môžu mnohí slobodní bratia dať najavo, že chcú slúžiť Jehovovi „bez rozptyľovania“?
18 Mnohí slobodní bratia, ktorí už slúžia ako služobní pomocníci, môžu Jehovovi povedať: „Tu som! Pošli ma.“ (Izaiáš 6:8) Môžu si podať prihlášku do školy služobného vzdelávania, ktorá je vyhradená pre slobodných služobných pomocníkov a starších, ktorí si môžu dovoliť slúžiť tam, kde je to viac potrebné. Aj bratia, ktorí nemôžu odísť zo svojho zboru, sa môžu dať k dispozícii do služby svojim bratom ako služobní pomocníci alebo starší. — Filipanom 2:20–23.
19. Ako sú požehnané mnohé slobodné sestry a v akom smere môžu byť požehnaním pre zbor?
19 Slobodné sestry, ktoré nemajú ako hlavu človeka, s ktorým by sa radili a na ktorého by sa spoliehali, môžu byť vo väčšej miere naklonené ‚uvrhnúť svoje bremeno na Jehovu‘. (Žalm 55:22; 1. Korinťanom 11:3) To je mimoriadne dôležité u sestier, ktoré sú slobodné z lásky k Jehovovi. Ak by sa po čase vydali, bolo by to „iba v Pánovi“, čiže iba za niekoho, kto je oddaný Jehovovi. (1. Korinťanom 7:39) Starší sú vďační za to, že majú v zboroch nevydaté sestry; tieto sestry často navštevujú chorých a starých a pomáhajú im. Prináša to šťastie všetkým zúčastneným. — Skutky 20:35.
20. Ako mnohí kresťania dokazujú, že sú „stále v Pánových službách bez rozptyľovania“?
20 Mnohí mladí kresťania si zariadili svoje záležitosti tak, aby mohli byť „stále v Pánových službách bez rozptyľovania“. (1. Korinťanom 7:35) Slúžia Jehovovi ako priekopníci celým časom či ako misionári, alebo slúžia v niektorej odbočke spoločnosti Watch Tower. Aká šťastná skupina to je! A akým osviežením je ich prítomnosť! Veď sú v Jehovových a v Ježišových očiach „ako kvapôčky rosy“. — Žalm 110:3.
Žiaden sľub trvalého celibátu
21. a) Prečo je jasné, že Pavol nepovzbudzoval k zloženiu sľubu o celibáte? b) Na čo poukazoval, keď hovoril o ‚pominutí rozkvetu mladosti‘?
21 Podstatou Pavlovej rady je, že kresťania by urobili „dobre“, keby si vo svojom živote urobili priestor pre slobodný stav. (1. Korinťanom 7:1, 8, 26, 37) Pavol ich však nijako nevyzýva k zloženiu sľubu o celibáte. Naopak, napísal: „Ak si niekto myslí, že sa správa nevhodne k svojmu panenstvu, ak by sa malo stať, že sa pominie rozkvet mladosti, nech urobí, čo chce, nehreší. Nech uzavrie manželstvo.“ (1. Korinťanom 7:36) Grécke slovo (hyperakmos) preložené výrazom „pominie rozkvet mladosti“ doslovne znamená „za najvyšším bodom“ a vzťahuje sa na pominutie vrcholného vzplanutia pohlavnej túžby. Preto tí, čo zostali niekoľko rokov slobodní a neskôr cítia, že by mali vstúpiť do manželstva, majú úplnú slobodu v tom, aby vstúpili do manželstva so spoluveriacim. — 2. Korinťanom 6:14.
22. Prečo je z každého hľadiska výhodné, aby kresťan nevstupoval do manželstva príliš mladý?
22 Roky, ktoré mladý kresťan strávi službou Jehovovi bez rozptyľovania, sú múdrou investíciou. Umožnia mu nadobudnúť praktickú múdrosť, skúsenosti a porozumenie. (Príslovia 1:3, 4) Človek, ktorý zostal slobodný pre Kráľovstvo, má neskôr oveľa lepšie predpoklady prijať zodpovednosti manželského života a možno i rodičovstva, ak sa tak rozhodne.
23. Čo si možno myslia niektorí, čo uvažujú o manželstve, a aká otázka sa bude rozoberať v nasledujúcich článkoch?
23 Niektorí kresťania, ktorí strávili niekoľko rokov službou Jehovovi celým časom v slobodnom stave, si starostlivo vyberajú svojho budúceho manželského partnera s ohľadom na to, aby mohli pokračovať v nejakej forme služby celým časom. To je určite veľmi chvályhodné. Niektorí si možno v duchu spájajú vstup do manželstva s myšlienkou nedovoliť, aby manželstvo nejako spomalilo ich službu. Ale mal by kresťan v manželstve cítiť rovnakú slobodu na zameriavanie sa na službu Jehovovi, ako keď bol slobodný? Touto otázkou sa budú zaoberať nasledujúce články.
Na zopakovanie
◻ Prečo apoštol Pavol cítil, že musí napísať zboru v Korinte?
◻ Ako vieme, že Pavol neodporúčal kláštorný spôsob života?
◻ Ako si človek môže vytvoriť priestor pre slobodný stav?
◻ Ako môžu mať slobodné sestry úžitok zo svojho slobodného stavu?
◻ V akých smeroch môžu slobodní bratia využiť svoju slobodu na službu Jehovovi „bez rozptyľovania“?