Duchovenstvo kresťanstva v našom dvadsiatom storočí bolo na základe svojho postavenia a zodpovednosti tým „prvým“, kto bol najatý na prácu v Božej symbolickej vinici. Oddaných zvestovateľov spojených s Biblickou a traktátnou spoločnosťou Strážna veža považovali za „posledných“, ktorí by mohli mať nejakú platnú úlohu v Božej službe.

Až na jeseň roku 29 n. l. poslal „hospodár“ Ježiša Krista, aby ich zhromaždil ako svojich učeníkov. Tak sa stali „poslednými“ robotníkmi na vinici, tými najatými o jedenástej hodine.

Pretože „tretia hodina“ je deviata hodina dopoludnia, pracovali tí, ktorí boli pozvaní o tretej hodine, len deväť hodín, tí o šiestej hodine, len šesť hodín, tí o deviatej hodine, len tri hodiny a tí, ktorí boli povolaní o jedenástej hodine, pracovali len jednu hodinu.