Čo od nás vyžaduje zbožná podriadenosť

„Podriaďte sa teda Bohu.“ — JAKUB 4:7.

 1. Čo možno povedať o tom, aký je Boh, ktorého uctievame?

AKÝM obdivuhodným Bohom je Jehova! Nemá sebe rovného, je neporovnateľný, jedinečný v toľkých ohľadoch! Je Najvyšším, Univerzálnym Zvrchovaným Panovníkom, ktorému patrí všetka skutočná právomoc. On je od večnosti na večnosť a je taký slávny, že žiaden človek ho nemôže vidieť, a pritom zostať žiť. (2. Mojžišova 33:20; Rimanom 16:26) Jehova je nekonečný v moci a v múdrosti, je absolútne dokonalý v práve a je dokonalým zosobnením lásky. On je naším Stvoriteľom, naším Sudcom, naším Zákonodarcom a naším Kráľom. Všetko dobré, čo dostávame, a každý dokonalý dar je od neho. — Žalm 100:3; Izaiáš 33:22; Jakub 1:17.

 2. Čo patrí k zbožnej podriadenosti?

² Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti nemožno pochybovať o tom, že sme povinní podriaďovať sa Jehovovi. Ale čo z toho pre nás vyplýva? Niekoľko vecí. Keďže nemôžeme vidieť Jehovu Boha osobne, k podriadenosti voči nemu patrí to, že dbáme na hlas školeného svedomia, spolupracujeme s Božou pozemskou organizáciou, uznávame svetské vrchnosti a v rodinnom kruhu rešpektujeme zásadu vedenia hlavou.

Udržiavať si dobré svedomie

 3. Aký druh zákazu musíme poslúchať, aby sme si udržali dobré svedomie?

³ Aby sme si udržali dobré svedomie, musíme poslúchať nevynútiteľné — to znamená zákony či zásady, ktorých poslúchanie ľudia nemôžu vynucovať. Napríklad desiate prikázanie z Desatora namierené proti žiadostivosti nebolo možné vynútiť ľudskými vrchnosťami. Mimochodom, svedčí to o božskom pôvode Desatora, pretože žiaden ľudský zákonodarný orgán by nebol vytvoril zákon, ktorého dodržiavanie by nemohlo byť vynucované sankciami, ak by bol porušovaný. Týmto zákonom dal Jehova Boh každému Izraelitovi zodpovednosť byť sám sebe policajtom — ak chcel mať dobré svedomie. (2. Mojžišova 20:17) Podobne medzi skutkami tela, pre ktoré by človek nezdedil Božie Kráľovstvo, sú „žiarlivosť“ a „závisť“ — reakcie, za ktoré ľudskí sudcovia nemôžu stíhať sankciami. (Galaťanom 5:19–21) Ak si však chceme udržať dobré svedomie, musíme sa takým reakciám vyhnúť.

 4. Podľa akých biblických zásad musíme žiť, aby sme si udržali dobré svedomie?

⁴ Áno, musíme žiť podľa biblických zásad. Také zásady možno zhrnúť do dvoch prikázaní, ktoré Ježiš Kristus vyslovil v odpovedi na otázku, ktoré prikázanie mojžišovského zákonníka je najväčšie. „Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou... Budeš milovať svojho blížneho ako sám seba.“ (Matúš 22:36–40) Ježiš objasňuje, čo je obsiahnuté v druhom z týchto prikázaní, slovami zaznamenanými v Matúšovi 7:12: „Teda všetko, čo chcete, aby vám ľudia robili, musíte takisto robiť im; to je skutočne význam Zákona a Prorokov.“

 5. Ako si môžeme udržať dobrý vzťah k Jehovovi Bohu?

⁵ Musíme robiť to, o čom vieme, že je správne, a vystríhať sa takého konania, o ktorom vieme, že je nesprávne, bez ohľadu na to, či si to iní všímajú alebo nie. Platí to aj vtedy, keby sme mohli vyviaznuť bez trestu, či už za to, že nerobíme to, čo by sme mali robiť, alebo za to, že robíme niečo, čo by sme nemali robiť. Znamená to udržiavať si dobrý vzťah k nášmu nebeskému Otcovi a mať na mysli varovanie, ktoré apoštol Pavol vyjadruje v Hebrejom 4:13: „Niet stvorenia, ktoré by nebolo zjavné jeho zraku, ale všetko je obnažené a odhalené očiam toho, ktorému máme skladať účty.“ Vytrvávanie v konaní toho, čo je správne, nám pomôže zápasiť s rafinovanými úskokmi Diabla, odolávať tlakom sveta a bojovať so zdedeným sklonom k sebectvu. — Porovnaj Efezanom 6:11.

Podriadenosť Božej organizácii

 6. Aké oznamovacie prostriedky používal Jehova v predkresťanskej dobe?

⁶ Jehova Boh nenechal výlučne na nás, aby každý osobne rozhodoval o tom, ako máme vo svojom živote uplatňovať biblické zásady. Od začiatku ľudských dejín Boh používal ľudí ako oznamovací prostriedok. Tak bol Adam Božím hovorcom pre Evu. Príkaz o zakázanom ovocí bol Adamovi daný skôr, ako bola Eva stvorená, takže Adam určite informoval Evu o tom, aká je pre ňu Božia vôľa. (1. Mojžišova 2:16–23) Noach bol Božím prorokom pre svoju rodinu a pre svet pred potopou. (1. Mojžišova 6:13; 2. Petra 2:5) Abrahám bol Božím hovorcom pre svoju rodinu. (1. Mojžišova 18:19) Božím prorokom a oznamovacím prostriedkom pre izraelský národ bol Mojžiš. (2. Mojžišova 3:15, 16; 19:3, 7) Po ňom, až po Jána Krstiteľa, používal Boh mnoho prorokov, kňazov a kráľov, aby svojmu ľudu oznámil svoju vôľu.

 7, 8. a) Koho Boh používal ako hovorcov, keď prišiel Mesiáš? b) Čo vyžaduje zbožná podriadenosť od Jehovových svedkov dnes?

⁷ Keď prišiel Mesiáš, Ježiš Kristus, Boh použil jeho a jeho blízkych apoštolov a učeníkov, aby slúžili ako Jeho hovorcovia. Neskôr mali verní pomazaní nasledovníci Ježiša Krista slúžiť ako „verný a rozvážny otrok“ pri oznamovaní Jehovovmu ľudu, ako má vo svojom živote uplatňovať biblické zásady. Zbožná podriadenosť znamenala uznávať tento nástroj, ktorý používal Jehova Boh. — Matúš 24:45–47; Efezanom 4:11–14.

⁸ Skutočnosti ukazujú, že dnes je „verný a rozvážny otrok“ spojený s Jehovovými svedkami a reprezentuje ho vedúci zbor týchto svedkov. Tento zbor menuje dozorcov v rôznych postaveniach — ako sú starší a cestujúci zástupcovia —, aby riadili prácu na miestnej úrovni. Zbožná podriadenosť vyžaduje od každého oddaného svedka, aby sa týmto dozorcom podriaďoval v súlade s Hebrejom 13:17: „Poslúchajte tých, ktorí sa medzi vami ujímajú vedenia, a podriaďujte sa im, lebo oni stále bdejú nad vašimi dušami ako takí, ktorí budú skladať účty, aby to robili s radosťou, a nie so vzdychaním, lebo by vám to bolo na škodu.“

Podriaďovať sa disciplíne

 9. Čo často patrí k zbožnej podriadenosti?

⁹ Zbožná podriadenosť je často vecou toho, že sa nechávame disciplinovať tými, ktorí slúžia ako dozorcovia. Ak sa vždy dostatočne nedisciplinujeme my sami, možno nás musia disciplinovať a dať nám radu tí, ktorí majú skúsenosti a autoritu, napríklad naši zboroví starší. Podriaďovať sa takejto disciplíne je cestou múdrosti. — Príslovia 12:15; 19:20.

10. Čo je povinnosťou tých, ktorí disciplinujú iných?

¹⁰ Je pochopiteľné, že starší, ktorí disciplinujú iných, musia byť sami príkladom zbožnej podriadenosti. Ako? Podľa Galaťanom 6:1 nielenže by mali vedieť dávať rady znamenitým spôsobom, ale mali by byť aj príkladom: „Bratia, aj keď človek urobí dajaký chybný krok, skôr ako si to uvedomí, usilujte sa vy, čo ste duchovne spôsobilí, obnoviť takého človeka v duchu miernosti, zatiaľ čo sám na seba dávaš pozor, aby si tiež nebol pokúšaný.“ Inými slovami, rada staršieho musí byť v zhode s jeho príkladom. To je v súlade s napomenutím v 2. Timotejovi 2:24, 25 a v Títovi 1:9. Áno, tí, čo karhajú alebo naprávajú, musia byť veľmi opatrní, aby nikdy neboli drsní. Vždy by mali byť mierni, láskaví, a pritom sa pevne držať zásad zapísaných v Božom Slove. Mali by byť nestrannými poslucháčmi, občerstvujúcimi tých, ktorí sa lopotia a sú preťažení. — Porovnaj Matúša 11:28–30.

Podriadenosť nadriadeným vrchnostiam

11. Čo sa vyžaduje od kresťanov v ich vzťahu k svetským vrchnostiam?

¹¹ Zbožná podriadenosť od nás vyžaduje aj to, aby sme poslúchali svetské vrchnosti. Rimanom 13:1 nám radí: „Každá duša nech je podriadená nadriadeným vrchnostiam, lebo niet žiadnej vrchnosti okrem od Boha; jestvujúce vrchnosti umiestnil do ich relatívnych postavení Boh.“ Tieto slová od nás okrem iného vyžadujú, aby sme poslúchali dopravné predpisy a boli svedomití v platení daní a poplatkov, ako na to upozorňuje apoštol Pavol v Rimanom 13:7.

12. V akom zmysle je naša podriadenosť cézarovi relatívna?

¹² Je však nepochybné, že táto podriadenosť cézarovi musí byť relatívna. Musíme mať vždy na pamäti zásadu, ktorú stanovil Ježiš a ktorá je zaznamenaná v Matúšovi 22:21: „Splácajte teda cézarove veci cézarovi, ale Božie veci Bohu.“ Poznámka pod čiarou k Rimanom 13:1 v jednom preklade Biblie (Oxford NIV [New International Version] Scofield Study Bible) uvádza: „Neznamená to, že človek má poslúchať nariadenia, ktoré sú nemravné či nekresťanské. V takých prípadoch je jeho povinnosťou viac poslúchať Boha ako ľudí (Sk. 5:29; porov. Dan. 3:16–18; 6:10 a nasl.).“

Zbožná podriadenosť v rodinnom kruhu

13. Čo vyžaduje zbožná podriadenosť v rodinnom kruhu od jeho členov?

¹³ V rodinnom kruhu slúži ako hlava manžel a otec. To si vyžaduje, aby manželky dbali na radu danú v Efezanom 5:22, 23: „Manželky nech sa podriaďujú svojim manželom ako Pánovi, lebo manžel je hlavou svojej manželky, ako je aj Kristus hlavou zboru.“a Čo sa týka detí, tie si nevytvárajú vlastné pravidlá, ale sú povinné zbožne sa podriaďovať otcovi aj matke, ako vysvetľuje Pavol v Efezanom 6:1–3: „Deti, poslúchajte svojich rodičov v spojení s Pánom, lebo je to spravodlivé: ‚Cti svojho otca a svoju matku‘, čo je prvé prikázanie so sľubom: ‚Aby sa ti dobre darilo a aby si zotrval dlhý čas na zemi.‘“

14. Čo vyžaduje zbožná podriadenosť od hlavy rodiny?

¹⁴ Pravdaže, pre manželky a deti je ľahšie prejavovať takúto zbožnú podriadenosť vtedy, keď manželia a otcovia sami prejavujú zbožnú podriadenosť. Robia to tým, že vedenie hlavou uplatňujú v zhode s biblickými zásadami, napríklad s tými, ktoré sú zaznamenané v Efezanom 5:28, 29 a 6:4: „Takisto majú manželia milovať svoje manželky ako vlastné telá. Kto miluje svoju manželku, miluje seba, lebo nikto nikdy nemal v nenávisti svoje telo; ale živí ho a starostlivo opatruje, podobne ako aj Kristus zbor.“ „Otcovia, nedráždite svoje deti, ale ich vychovávajte v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní.“

Pomoc v prejavovaní zbožnej podriadenosti

15. Aké ovocie ducha nám pomôže prejavovať zbožnú podriadenosť?

¹⁵ Čo nám pomôže, aby sme v týchto rôznych oblastiach prejavovali zbožnú podriadenosť? Po prvé, je to nesebecká láska — láska k Jehovovi Bohu a k tým, ktorých nad nami ustanovil. V 1. Jána 5:3 sa hovorí: „V tom spočíva láska k Bohu, že zachovávame jeho prikázania; a jeho prikázania nie sú bremenom.“ To isté vysvetlil Ježiš v Jánovi 14:15: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania.“ Láska — prvé ovocie ducha — nám istotne pomôže oceniť si všetko, čo pre nás Jehova urobil, a tak nám pomôže prejavovať zbožnú podriadenosť. — Galaťanom 5:22.

16. Akou pomocou v prejavovaní zbožnej podriadenosti je zbožná bázeň?

¹⁶ Po druhé, je to zbožná bázeň. Bázeň pred tým, aby sme sa neznepáčili Jehovovi Bohu, nám pomôže, lebo takáto bázeň „znamená nenávidieť zlé“. (Príslovia 8:13) Bázeň pred tým, aby sme sa neznepáčili Jehovovi, nám nepochybne zabráni robiť kompromisy zo strachu z človeka. Pomôže nám tiež poslúchať Božie pokyny bez ohľadu na to, aké ťažkosti musíme prekonať. Okrem toho nás bude chrániť pred tým, že by sme sa poddávali pokušeniam či sklonom ku konaniu zla. Písma ukazujú, že to bola bázeň pred Jehovom, ktorá umožnila Abrahámovi pokúsiť sa obetovať svojho milovaného syna Izáka, a bola to bázeň pred tým, aby sa neznepáčil Jehovovi, ktorá umožnila Jozefovi úspešne odolať nemravným návrhom Putifárovej manželky. — 1. Mojžišova 22:12; 39:9.

17. Akú úlohu v našom prejavovaní zbožnej podriadenosti má viera?

¹⁷ Treťou pomocou je viera v Jehovu Boha. Viera nám umožní dbať na radu v Prísloviach 3:5, 6: „Dôveruj Jehovovi celým svojím srdcom a neopieraj sa o svoje vlastné porozumenie. Všímaj si ho na všetkých svojich cestách a on sám urovná tvoje chodníky.“ Viera nám pomôže najmä vtedy, keď sa nám zdá, že trpíme nespravodlivo, alebo keď cítime, že sme diskriminovaní pre rasu či národnosť alebo pre nejaký osobný spor. Niektorí môžu mať tiež pocit, že boli nespravodlivo prehliadnutí, keď neboli odporučení slúžiť ako starší či služobní pomocníci. Ak máme vieru, budeme čakať na Jehovu, aby urovnal záležitosti vo svojom ustanovenom čase. Medzitým možno musíme rozvíjať trpezlivú vytrvalosť. — Plač Jeremiáša 3:26.

18. Čo je štvrtou pomocou v našom prejavovaní zbožnej podriadenosti?

¹⁸ Štvrtou pomocou je pokora. Pokorný človek nemá problém s prejavovaním zbožnej podriadenosti, lebo ‚s pokorou mysle považuje ostatných za vyšších od seba‘. Pokorný človek je ochotný správať sa ako „menší“. (Filipanom 2:2–4; Lukáš 9:48) Pyšný človek však podriadenosť neznáša a rozčuľuje ho. Hovorí sa, že taký človek by sa dal radšej zničiť chválou, ako zachrániť kritikou.

19. Aký výborný príklad pokory dal bývalý prezident Spoločnosti Strážna veža?

¹⁹ Výborný príklad pokory a zbožnej podriadenosti dal Joseph Rutherford, druhý prezident Biblickej a traktátnej spoločnosti Strážna veža. Keď Hitler zakázal dielo Jehovových svedkov v Nemecku, tamojší bratia mu napísali a pýtali sa ho, čo by mali robiť vzhľadom na zákaz zhromaždení a kazateľskej činnosti. Brat Rutherford sa o tom zmienil rodine bétel a otvorene pripustil, že nevie, čo má nemeckým bratom povedať, najmä pre tie kruté sankcie, ktoré sú na nich uvalené. Povedal, že ak niekto vie, čo im treba povedať, rád by to počul. Aký pokorný duch!b

Úžitok z prejavovania zbožnej podriadenosti

20. Aké požehnania vyplývajú z prejavovania zbožnej podriadenosti?

²⁰ Niekto by sa mohol opýtať: Aký je úžitok z prejavovania zbožnej podriadenosti? Naozaj veľký. Unikáme úzkosti a frustrácii, ktoré prežívajú tí, čo konajú nezávisle. Tešíme sa z dobrého vzťahu k Jehovovi Bohu. Máme to najlepšie spoločenstvo s našimi kresťanskými bratmi. A tým, že sa správame v súlade so zákonom, vyhýbame sa zbytočným nepríjemnostiam so svetskými vrchnosťami. Tešíme sa tiež zo šťastného rodinného života ako manželia a manželky, ako rodičia a deti. Okrem toho, zachovávaním zbožnej podriadenosti konáme v súlade s radou v Prísloviach 27:11: „Buď múdry, syn môj, a rozradostňuj moje srdce, aby som mohol dať odpoveď tomu, ktorý sa mi vysmieva.“

[Poznámky pod čiarou]

Otázky na opakovanie

◻ Ktorých ľudí Boh používal ako oznamovací prostriedok a akú povinnosť mali jeho služobníci voči nim?

◻ V akých rôznych vzťahoch sa uplatňuje zbožná podriadenosť?

◻ Aké vlastnosti nám pomôžu prejavovať zbožnú podriadenosť?

◻ Aké požehnania vyplývajú zo zbožnej podriadenosti?

[Obrázok na strane 16]

Boh použil usporiadanie jeruzalemského chrámu na oznamovanie svojej vôle svojmu ľudu

[Obrázky na strane 18]

Oblasti, v ktorých môžeme prejavovať zbožnú podriadenosť