Ako sa vyrovnávaš s pokrytectvom?
V GETSEMANSKEJ záhrade prikročil k Ježišovi Judáš Iškariotský a „veľmi nežne ho pobozkal“. Bol to bežný prejav vrúcnej náklonnosti. Ale Judáš sa pri tomto geste iba pretvaroval, aby Ježiša označil ľuďom, ktorí ho v tú noc prišli zatknúť. (Matúš 26:48, 49) Judáš bol pokrytcom — človekom, ktorý predstiera, že je niekým, kým nie je, niekým, kto svoje zlé pohnútky skrýva za masku úprimnosti. Grécke slovo prekladané ako „pokrytec“ znamená „ten, kto odpovedá“ a používa sa aj na označenie divadelného herca. Týmto slovom sa začal časom označovať niekto, kto hrá divadlo, aby ostatných oklamal.
Ako reaguješ na pokrytectvo? Rozhnevá ťa napríklad, keď vidíš, ako výrobcovia cigariet podporujú fajčenie napriek tomu, že lekári dokázali škodlivosť ich výrobkov? Pobúri ťa pokrytectvo opatrovateľov zaobchádzajúcich kruto s ľuďmi, ktorí im boli zverení do opatery? Raní ťa, keď sa ukáže, že priateľ, ktorého si považoval za pravého, je falošný? Ako na teba pôsobí náboženské pokrytectvo?
„Beda vám... pokrytci“
Zamysli sa nad náboženským ovzduším v čase, keď bol na zemi Ježiš. Znalci Písma a farizeji predstierali, že sú lojálnymi učiteľmi Božieho Zákona, ale v skutočnosti myseľ ľudí napĺňali ľudskými náukami, ktoré odvracali pozornosť od Boha. Úzkostlivo trvali na litere zákona, ale ignorovali základné zásady, v ktorých sa odrážala láska a súcit. Na verejnosti predstierali, že sú oddaní Bohu, ale v súkromí boli plní skazenosti. Ich skutky nikdy nezodpovedali ich slovám. Cieľom ich konania bolo, „aby ich ľudia videli“. Podobali sa „obieleným hrobom, ktoré sa síce zvonku zdajú krásne, ale vnútri sú plné kostí mŕtvych ľudí a nečistoty každého druhu“. Keď Ježiš odvážne odhaľoval ich pokrytectvo, opakovane im povedal: „Beda vám, znalci Písma a farizeji, pokrytci!“ — Matúš 23:5, 13–31.
Keby si bol žil v tých časoch, asi by si bol podobne ako ostatní úprimní ľudia znechutený takým náboženským pokrytectvom. (Rimanom 2:21–24; 2. Petra 2:1–3) No bol by si dovolil, aby ťa pokrytectvo znalcov Písma a farizejov roztrpčilo do tej miery, že by si zavrhol všetky náboženstvá vrátane toho, ktoré vyučoval a vykonával Ježiš Kristus a jeho učeníci? Nebolo by ti to na škodu?
Pokrytecké správanie ľudí v náboženstvách môže spôsobiť, že sa od náboženstva s nechuťou odvrátime. Ale taká reakcia by nám mohla tiež zabrániť vidieť úprimnosť pravých ctiteľov. Práve bariéry, ktoré sme si postavili na ochranu pred pokrytectvom, nás môžu odvrátiť od skutočných priateľov. Naša reakcia na pokrytectvo by teda mala byť rozumná a vyrovnaná.
„Majte oči otvorené“
Pokrytcov sa v prvom rade musíme naučiť rozpoznať. To nie je vždy jednoduché. Jedna rodina musela za to draho zaplatiť. Matka upadla do kómy. Keď za zanedbanie povinnej starostlivosti podávali členovia rodiny žalobu na nemocnicu, kde k tomu došlo, najali si právnika, ktorý bol zároveň kazateľom miestnej cirkvi. Hoci nemocnica v rámci urovnania sporu zaplatila 3,4 milióna amerických dolárov, tragédia rodiny sa ešte zhoršila. Matka zomrela v biede a na jej pohreb neboli peniaze. Prečo? Lebo väčšinu peňazí si prisvojil právnik. O tomto právnikovi sa v istom právnickom časopise písalo: „Ak kázal podľa toho, ako sa správal... jeho posolstvom mohlo byť: okrádajme sa.“ Ako sa môžeme chrániť pred takými ľuďmi?
Ježiš dal ľuďom svojich čias, ktorí sa stretávali s náboženským pokrytectvom, túto radu: „Majte oči otvorené.“ (Matúš 16:6; Lukáš 12:1) Áno, musíme byť obozretní. Ľudia sa môžu hlásiť k nanajvýš vznešeným cieľom a budiť dojem úprimnosti, ale v rozumnej miere musíme prejavovať obozretnosť a neprijímať ihneď každého iba na základe vonkajšieho zdania. Neskontrolovali by sme si starostlivo bankovky, keby sme vedeli, že v obehu sú falošné peniaze?
Pokrytci sa objavili aj v pravom kresťanskom zbore. Učeník Júda pred nimi varoval slovami: „To sú tie skaly skryté pod vodou na vašich hostinách lásky, kým s vami hodujú, pastieri, ktorí bez strachu pasú samých seba; oblaky bez vody hnané vetrom sem a tam; stromy v neskorej jeseni, ale bez ovocia.“ — Júda 12.
‚Mať oči otvorené‘ znamená nedať sa zviesť niekým, kto predstiera, že je láskavý, ale v skutočnosti je sebecký a propaguje názory, ktoré nie sú založené na Božom Slove. Taký človek môže podobne ako rozoklaná skala tesne pod hladinou pokojných vôd spôsobiť stroskotanie neopatrných ľudí. (1. Timotejovi 1:19) Pokrytec azda sľubuje veľa duchovného osvieženia, ale nakoniec sa ukáže, že je ‚oblakom bez vody‘, ktorý nič neprináša. Podvodník ako neplodný strom neprináša pravé kresťanské ovocie. (Matúš 7:15–20; Galaťanom 5:19–21) Áno, pred takými podvodníkmi musíme byť na stráži. No nesmieme byť podozrievaví k pohnútkam všetkých ľudí.
„Prestaňte súdiť“
Pre nedokonalých ľudí je veľmi ľahké poukazovať na chyby iných, a pritom vlastné prehliadať! Tento sklon nás však vystavuje nebezpečenstvu, že podľahneme pokrytectvu. Ježiš povedal: „Pokrytec! Vyber najprv trám z vlastného oka, a potom jasne uvidíš, ako vybrať slamku z oka svojho brata.“ Je dobré, keď sa riadime jeho radou: „Prestaňte súdiť, aby ste neboli súdení; lebo akým súdom súdite, takým budete súdení... Prečo sa teda pozeráš na slamku v oku svojho brata, ale nevšímaš si trám vo vlastnom oku?“ — Matúš 7:1–5.
Keď iní občas urobia niečo, čo sa javí ako pokrytecké, musíme byť opatrní, aby sme ich unáhlene neoznačili za pokrytcov. Napríklad apoštol Peter sa v Antiochii ‚stiahol a oddeľoval‘ od spoluveriacich spomedzi Nežidov, aby sa zapáčil návštevníkom z Jeruzalema, ktorí boli židovského pôvodu. Aj Barnabáš ‚bol s ním a ostatnými zvedený k ich pretvárke‘. Peter to urobil napriek tomu, že mal výsadu otvoriť Nežidom vstup do kresťanského zboru. (Galaťanom 2:11–14; Skutky 10:24–28, 34, 35) Ale táto chyba iste nezaraďuje Barnabáša a Petra do tej istej kategórie ako znalcov Písma a farizejov či Judáša Iškariotského.
„Vaša láska nech je bez pokrytectva“
„Keď druhým ľuďom robíte dobro,“ nabádal Ježiš, „nenajímajte si trubača, aby išiel pred vami, podobne ako tí herci v synagógach a na uliciach, ktorí dbajú o to, aby ich ľudia obdivovali.“ (Matúš 6:2, Phillips) Apoštol Pavol napísal: „Vaša láska nech je bez pokrytectva.“ (Rimanom 12:9) Mladého Timoteja povzbudil, aby mal ‚lásku z čistého srdca a z nepokryteckej viery‘. (1. Timotejovi 1:5) Ak je naša láska a viera pravá — nie poškvrnená sebectvom a klamom —, ostatní nám budú dôverovať. Pre ľudí v našom okolí budeme zdrojom skutočnej sily a povzbudenia. (Filipanom 2:4; 1. Jána 3:17, 18; 4:20, 21) A predovšetkým budeme mať Jehovovo schválenie.
Na druhej strane pokrytectvo napokon povedie tých, ktorí sa ho dopúšťajú, k smrti. Nakoniec bude verejne odhalené. Ježiš Kristus povedal: „Nič nie je zakryté, čo nebude odkryté, a nič nie je tajné, čo sa nestane známym.“ (Matúš 10:26; Lukáš 12:2) Múdry kráľ Šalamún vyhlásil: „Pravý Boh sám privedie dielo každého druhu na súd, pokiaľ ide o každú skrytú vec, či už je dobrá alebo zlá.“ — Kazateľ 12:14.
Prečo by sme mali medzičasom dovoliť, aby nás pokrytectvo iných ovplyvnilo do tej miery, že by sme sa obrali o pravú lásku skutočných priateľov? Obozretní môžeme byť aj bez toho, aby sme boli príliš podozrievaví. A rozhodne si udržiavajme lásku a vieru bez pokrytectva. — Jakub 3:17; 1. Petra 1:22.
[Obrázky na stranách 22, 23]
Bol by si dovolil, aby ťa pokrytectvo znalcov Písma a farizejov odvrátilo od Ježiša Krista a jeho učeníkov?