Pred čím musíme utiecť?

„Vy potomstvo vreteníc, kto vám ukázal, ako uniknúť prichádzajúcemu hnevu?“ — MAT. 3:7.

 1. Uveď niektoré biblické príklady, keď niekto utiekol.

ČO SA ti vybaví, keď počuješ slovo „utiecť“? Niektorí si predstavia atraktívneho mladého muža Jozefa, ako uteká pred Putifárovou manželkou, ktorá mu dávala nemravné návrhy. (1. Mojž. 39:7–12) Ďalší si pomyslia na kresťanov, ktorí v roku 66 n. l. utiekli z Jeruzalema, čím poslúchli Ježišovo varovanie: „Keď uvidíte Jeruzalem obklopený utáborenými vojskami, tak... nech potom tí, čo sú v Judei, utekajú na vrchy, a tí, čo sú v jeho strede, nech odídu.“ — Luk. 21:20, 21.

2, 3. a) Aký význam majú slová, ktorými Ján Krstiteľ odsúdil židovských náboženských vodcov? b) Ako Ježiš zosilnil Jánovo varovanie?

² V uvedených príkladoch išlo o doslovný útek. Ale dnes je naliehavo potrebné, aby praví kresťania, ktorí sú takmer v každej krajine na zemi, utiekli obrazne. O takomto úniku hovoril Ján Krstiteľ. Medzi ľuďmi, ktorí za ním prichádzali, boli aj samoľúbi židovskí náboženskí vodcovia, ktorí necítili potrebu robiť pokánie. Pohŕdali obyčajnými ľuďmi, ktorí sa na znak pokánia dávali pokrstiť. Ján týchto pokryteckých náboženských vodcov odvážne odhalil, keď povedal: „Vy potomstvo vreteníc, kto vám ukázal, ako uniknúť prichádzajúcemu hnevu? Tak teda prinášajte ovocie, ktoré zodpovedá pokániu.“ — Mat. 3:7, 8.

³ Ján nehovoril o doslovnom úteku. Varoval pred prichádzajúcim súdom, pred dňom hnevu; a náboženským vodcom tých čias oznámil, že ak chcú v ten deň uniknúť, musia prinášať ovocie, ktorým dokážu, že sa kajajú. Neskôr náboženských vodcov smelo odsúdil Ježiš, lebo ich vražedný postoj ukazoval, že ich skutočným otcom je Diabol. (Ján 8:44) Ježiš zosilnil Jánovo varovanie, keď ich tiež označil za „potomstvo vreteníc“ a keď sa ich opýtal: „Ako uniknete súdu gehenny?“ ​(Mat. 23:33) Čo mal na mysli, keď použil slovo „gehenna“?

 4. Čo mal Ježiš na mysli pod slovom „gehenna“?

⁴ Gehenna bolo údolie za hradbami Jeruzalema, kde sa spaľovali odpadky a mŕtve zvieratá. Ježiš použil gehennu ako symbol večnej smrti. (Pozri 27. stranu.) Tým, že sa židovských náboženských vodcov opýtal, ako uniknú súdu gehenny, ukázal, že ako trieda si zaslúžia večnú smrť. — Mat. 5:22, 29.

 5. Ako dejiny potvrdili opodstatnenosť Ježišovho a Jánovho varovania?

⁵ Židovskí náboženskí vodcovia znásobili svoje hriechy tým, že prenasledovali Ježiša a jeho nasledovníkov. Neskôr, tak ako varoval Ježiš i Ján, prišiel Boží deň hnevu. Vtedy sa ‚prichádzajúci hnev‘ sústredil na jednu oblasť — na Jeruzalem a Judeu —, takže bolo možné utiecť doslovne. Hnev sa prejavil tým, že v roku 70 n. l. rímske vojsko zničilo Jeruzalem a jeho chrám. To „súženie“ bolo väčšie než čokoľvek, čo dovtedy Jeruzalem zažil. Mnoho ľudí bolo zabitých alebo odvedených do zajatia. Táto udalosť poukazuje na väčšie zničenie, ktoré čaká mnohých ľudí vyhlasujúcich sa za kresťanov, ako aj členov iných náboženstiev. — Mat. 24:21.

Uniknúť pred prichádzajúcim hnevom

 6. Čo sa začalo objavovať v ranom kresťanskom zbore?

⁶ Niektorí raní kresťania sa stali odpadlíkmi a ďalší ich nasledovali. (Sk. 20:29, 30) Kým žili Ježišovi apoštoli, boli ‚prekážkou‘, ktorá bránila rozvoju odpadlíctva, ale po ich smrti vzniklo mnoho falošných kresťanských siekt. Dnes existuje v takzvanom kresťanstve stovky náboženstiev, ktoré si navzájom protirečia. Biblia poukázala na to, že vznikne trieda duchovenstva takzvaného kresťanstva, ktorú označila za ‚človeka nezákonnosti, syna skazy‘, „ktorého Pán Ježiš odstráni... a zničí zjavením svojej prítomnosti“. — 2. Tes. 2:3, 6–8.

 7. Prečo je výraz „človek nezákonnosti“ vhodný na označenie duchovenstva kresťanstva?

⁷ Duchovenstvo kresťanstva koná nezákonne tým, že milióny ľudí zvádza podporovaním náuk, sviatkov a správania, ktoré sú v rozpore s Bibliou. Tak ako náboženských vodcov, ktorých odsúdil Ježiš, aj dnešných členov triedy ‚syna skazy‘ čaká zničenie bez nádeje na vzkriesenie. (2. Tes. 1:6–9) Ale čo čaká ľudí, ktorých zviedlo duchovenstvo takzvaného kresťanstva a vodcovia ďalších falošných náboženstiev? Na túto otázku nám dá odpoveď úvaha o udalostiach, ktoré nastali po zničení Jeruzalema v roku 607 pred n. l.

„Utečte zo stredu Babylonu“

8, 9. a) Aké prorocké posolstvo mal Jeremiáš pre židovských zajatcov v Babylone? b) V akom zmysle bolo možné utiecť z Babylona po tom, čo ho Médi a Peržania dobyli?

⁸ Prorok Jeremiáš predpovedal zničenie Jeruzalema, ktoré sa udialo v roku 607 pred n. l. Povedal, že Boží ľud bude odvedený do zajatia, ale po ‚sedemdesiatich rokoch‘ sa vráti do svojej krajiny. (Jer. 29:4, 10) Pre Židov v babylonskom zajatí mal závažné posolstvo. Nemali sa znečistiť falošným náboženstvom praktizovaným v Babylone. Tak mohli byť pripravení na návrat do Jeruzalema a obnoviť čisté uctievanie, keď prišiel stanovený čas. Tento čas nastal krátko po tom, čo Médi a Peržania v roku 539 pred n. l. dobyli Babylon. Perzský kráľ Cýrus II. vydal nariadenie, ktoré Židom umožnilo vrátiť sa do Jeruzalema a obnoviť v ňom Jehovov chrám. — Ezdr. 1:1–4.

⁹ Tisíce Židov využilo túto príležitosť a vrátilo sa domov. (Ezdr. 2:64–67) Tak poslúchli Jeremiášovu prorockú výzvu utiecť, čo v ich prípade znamenalo premiestniť sa z jedného miesta na druhé. (Prečítajte Jeremiáša 51:6, 45, 50.) Okolnosti neumožnili všetkým Židom podniknúť náročnú cestu do Jeruzalema a Judska. Židia, ktorí zostali v Babylone, napríklad zostarnutý prorok Daniel, mohli mať Jehovovo požehnanie, ak celým srdcom podporovali uctievanie Jehovu s centrom v Jeruzaleme a ak zostávali oddelení od praktík falošného náboženstva v Babylone.

10. Za aké ‚ohavnosti zeme‘ nesie zodpovednosť „Veľký Babylon“?

¹⁰ Dnes sú miliardy ľudí v rôznych falošných náboženstvách, ktorých pôvod siaha až do starovekého Babylona. (1. Mojž. 11:6–9) Ako skupina sú všetky tieto náboženstvá nazvané „Veľký Babylon, matka smilníc a ohavností zeme“. (Zjav. 17:5) Falošné náboženstvo počas celých dejín podporuje politických vládcov tohto sveta. K ‚ohavnostiam zeme‘, za ktoré nesie zodpovednosť, patrí množstvo vojen, ktorých výsledkom boli stámilióny ‚zabitých na zemi‘. (Zjav. 18:24) Ďalšími ‚ohavnosťami zeme‘ sú pedofília a iné formy nemravnosti duchovných tolerované cirkevnými autoritami. Nie div, že Jehova zo zeme čoskoro odstráni všetky falošné náboženstvá! — Zjav. 18:8.

11. Akú povinnosť majú praví kresťania, kým nebude zničený Veľký Babylon?

¹¹ Praví kresťania to vedia a ich povinnosťou je varovať členov Veľkého Babylona. Jeden spôsob, ako to robia, je rozširovanie Biblie a biblickej literatúry od „verného a rozvážneho otroka“, ktorého Ježiš poveril, aby dával duchovný „pokrm v pravý čas“. (Mat. 24:45) Keď niektorí jednotlivci prejavia záujem o biblické posolstvo, zabezpečí sa im pomoc v podobe biblického štúdia. Dúfame, že pochopia, že je potrebné ‚utiecť zo stredu Babylonu‘, kým nie je neskoro. — Zjav. 18:4.

Utekajte pred modlárstvom

12. Ako sa Boh pozerá na uctievanie vyobrazení a modiel?

¹² Ďalšou ohavnou praktikou bežnou vo Veľkom Babylone je uctievanie rôznych vyobrazení a modiel. Boh ich nazýva „ohavnosti“ a „zahnojené modly“. (5. Mojž. 29:17) Všetci, ktorí sa chcú páčiť Jehovovi, sa musia vyhýbať modlárstvu v súlade s Božím vyhlásením: „Ja som Jehova. To je moje meno; a nikomu inému nedám svoju slávu ani svoju chválu rytinám.“ — Iz. 42:8.

13. Pred akými nenápadnými formami modlárstva musíme utiecť?

¹³ V Božom Slove sú odhalené aj nenápadné formy modlárstva. Za „modlárstvo“ je v ňom napríklad označená žiadostivosť. (Kol. 3:5) Prejavovať žiadostivosť znamená túžiť po niečom, čo je zakázané alebo čo patrí niekomu inému. (2. Mojž. 20:17) Anjel, ktorý sa stal Satanom Diablom, si rozvinul nesprávnu túžbu mať také postavenie, aké má Najvyšší, a byť uctievaný. (Luk. 4:5–7) Preto sa proti Bohu vzbúril a zviedol Evu, aby zatúžila po niečom, čo Boh zakázal. Aj Adam sa v určitom zmysle dopustil modlárstva, keď jeho túžba byť s manželkou prerástla do sebectva a dal jej prednosť pred poslušnosťou svojmu láskavému nebeskému Otcovi. Naproti tomu všetci, ktorí chcú uniknúť v deň Božieho hnevu, musia preukazovať Bohu výlučnú oddanosť a nepoddávať sa nijakému druhu žiadostivosti.

„Utekajte od smilstva“

14 – 16. a) Prečo je Jozef vynikajúcim príkladom v morálke? b) Čo by sme mali robiť, ak pocítime nečistú sexuálnu túžbu? c) Ako môžeme utiecť pred smilstvom?

¹⁴ Prečítajte 1. Korinťanom 6:18. Keď sa Putifárova manželka pokúšala zviesť Jozefa, on od nej utiekol v doslovnom zmysle. Aký vynikajúci príklad dal kresťanom, tak slobodným, ako aj tým v manželstve! Je zrejmé, že jeho svedomie formovali udalosti z minulosti, z ktorých pochopil, ako sa Boh pozerá na manželstvo. Ak chceme poslúchať príkaz „utekajte od smilstva“, budeme sa vyhýbať veciam, ktoré by v nás vyvolávali sexuálnu túžbu po niekom inom, ako je náš manželský partner. Písmo nás nabáda: „Umŕtvujte... svoje telesné údy... čo sa týka smilstva, nečistoty, pohlavných vášní, škodlivej žiadosti a žiadostivosti, čo je modlárstvo. Pre tieto veci prichádza Boží hnev.“ — Kol. 3:5, 6.

¹⁵ Všimnime si, že „prichádza Boží hnev“. Mnoho ľudí vo svete si rozvinulo nesprávne sexuálne túžby a poddáva sa im. Preto sa my kresťania musíme modliť k Bohu o pomoc a svätého ducha, aby nás nečisté sexuálne túžby neovládli. Keď budeme okrem toho študovať Božie Slovo, navštevovať zhromaždenia a hovoriť s našimi blížnymi o dobrom posolstve, pomôže nám to ‚chodiť stále duchom‘. Potom ‚nevykonáme nijakú telesnú žiadosť‘. — Gal. 5:16.

¹⁶ Pochopiteľne, keby sme pozerali pornografické materiály, ‚nechodili by sme duchom‘. Podobne každý kresťan sa musí vyhýbať čítaniu, pozeraniu a počúvaniu niečoho, čo by v ňom vyvolávalo sexuálne túžby. Je tiež nesprávne, aby sa Boží ‚svätí‘ zabávali na takých veciach alebo sa o nich rozprávali. (Ef. 5:3, 4) Tým nášmu láskavému Otcovi ukazujeme, že chceme uniknúť jeho prichádzajúcemu hnevu a žiť v jeho spravodlivom novom svete.

Utekajte pred ‚láskou k peniazom‘

17, 18. Prečo musíme utiecť pred ‚láskou k peniazom‘?

¹⁷ V prvom liste Timotejovi vyzdvihol Pavol niektoré zásady, ktorými sa mali riadiť otroci, ktorí boli kresťanmi. Totiž niektorí z nich možno očakávali hmotné výhody, keďže ich majitelia boli tiež kresťania. Ďalší možno chceli využívať sväté veci na nadobúdanie sebeckého zisku. Pavol vystríhal pred názorom, že „zbožná oddanosť je prostriedkom k zisku“. Koreňom tohto problému mohla byť „láska k peniazom“, ktorá môže ovplyvniť kohokoľvek, bohatého i chudobného. — 1. Tim. 6:1, 2, 5, 9, 10.

¹⁸ Vieš uviesť príklady ľudí, ktorí si narušili vzťah k Bohu, lebo mali ‚lásku k peniazom‘ alebo túžili po menej dôležitých veciach, ktoré je za ne možné kúpiť? (Joz. 7:11, 21; 2. Kráľ. 5:20, 25–27) Pavol Timoteja vyzval: „Ty však, ó, človek Boží, uteč od týchto vecí. Ale usiluj sa o spravodlivosť, zbožnú oddanosť, vieru, lásku, vytrvalosť, miernu povahu.“ ​(1. Tim. 6:11) Poslúchať túto radu je životne dôležité pre všetkých, ktorí chcú prežiť blížiaci sa deň hnevu.

„Utekaj pred žiadosťami, ktoré súvisia s mladosťou“

19. Čo potrebujú všetci mladí?

¹⁹ Prečítajte Príslovia 22:15. Pochabosť v srdci môže mladého človeka ľahko zviesť zo správnej cesty. Vyhnúť sa tomu pomôže uplatňovanie biblických zásad. Mnoho mladých kresťanov, ktorých rodičia nemajú rovnakú vieru ako oni, sa snaží vyhľadávať zásady z Biblie a uplatňovať ich. Alebo využívajú múdre rady duchovne zrelých členov zboru. Nech už získavajú biblické rady z akéhokoľvek zdroja, ich uplatňovanie môže viesť k šťastiu tak dnes, ako aj v budúcnosti. — Hebr. 12:8–11.

20. Čo mladým pomôže utiecť pred nesprávnymi túžbami?

²⁰ Prečítajte 2. Timotejovi 2:20–22. Mnoho mladých, ktorých srdce nie je formované biblickými zásadami, sa stáva obeťou takých nerozumných vecí, ako je súťaživosť, žiadostivosť, smilstvo, láska k peniazom a honba za pôžitkami. Tieto veci sú prejavom ‚žiadostí, ktoré súvisia s mladosťou‘, pred ktorými nás Písmo nabáda utekať. Keď chce mladý kresťan pred nimi ujsť, vyžaduje si to od neho, aby sa mal na pozore pred škodlivými vplyvmi, nehľadiac na to, kde sa vyskytnú. Zvlášť užitočná je Božia rada snažiť sa nadobúdať zbožné vlastnosti „spolu s tými, ktorí vzývajú Pána z čistého srdca“.

21. Aký nádherný sľub dal Ježiš svojim nasledovníkom podobným ovciam?

²¹ Či už sme mladí, alebo máme viac rokov, keď odmietame počúvať ľudí, ktorí nás chcú zviesť, dávame najavo, že chceme byť medzi Ježišovými nasledovníkmi podobnými ovciam, ktorí ‚utečú pred hlasom cudzích‘. (Ján 10:5) Ale ak chceme uniknúť v deň Jehovovho hnevu, nestačí len ujsť pred niektorými vecami. Musíme sa tiež usilovať osvojovať si určité dobré vlastnosti. V nasledujúcom článku budeme uvažovať o siedmich z nich. Máme opodstatnené dôvody venovať sa tomu ďalej, keďže Ježiš dal tento nádherný sľub: „Dávam [svojim ovciam] večný život a istotne nebudú zničené a nikto ich neuchváti z mojej ruky.“ — Ján 10:28.

Ako by si odpovedal?

• Akú výstrahu adresoval Ježiš náboženským vodcom?

• Prečo sú dnes milióny ľudí v nebezpečnej situácii?

• Pred akými nenápadnými formami modlárstva musíme utiecť?

[Obrázky na stranách 8, 9]

Čo sa ti vybaví, keď počuješ slovo „utiecť“?