Ježišov príchod, alebo Ježišova prítomnosť?
„Čo bude znamením tvojej prítomnosti a záveru systému vecí?“ — MATÚŠ 24:3.
1. Akú úlohu mali otázky v Ježišovej službe?
JEŽIŠ obratne používal otázky, čo jeho poslucháčov viedlo k premýšľaniu a aj k zvažovaniu vecí z nových hľadísk. (Marek 12:35–37; Lukáš 6:9; 9:20; 20:3, 4) Môžeme byť vďační i za to, že Ježiš odpovedal na otázky. Jeho odpovede osvetľujú skutočnosti, ktoré by sme inak nepoznali alebo nechápali. — Marek 7:17–23; 9:11–13; 10:10–12; 12:18–27.
2. Na akú otázku by sme teraz mali zamerať svoju pozornosť?
2 V Matúšovi 24:3 nachádzame jednu z najdôležitejších otázok, akú kedy Ježiš zodpovedal. Krátko pred koncom svojho pozemského života Ježiš upozornil, že jeruzalemský chrám bude zničený, čím bude vyznačený koniec židovského systému. Matúšova správa dodáva: „Keď sedel na Olivovom vrchu, pristúpili k nemu učeníci osamote hovoriac: ‚Povedz nám, kedy to bude a čo bude znamením tvojej prítomnosti [„tvojho príchodu“, Preklad podľa Novej Vulgáty] a záveru systému vecí?‘“ — Matúš 24:3.
3. 4. Aký významný rozdiel je v tom, ako rôzne Biblie prekladajú kľúčové slovo v Matúšovi 24:3?
3 Milióny čitateľov Biblie sa pýtajú: ‚Prečo dali učeníci túto otázku a ako by ma mala ovplyvniť Ježišova odpoveď?‘ Ježiš vo svojej odpovedi hovoril o objavení sa listov ukazujúcich, že „je blízko“ leto. (Matúš 24:32, 33) Preto mnohé cirkvi učia, že apoštoli žiadali znamenie Ježišovho „príchodu“, znamenie dokazujúce, že jeho návrat je bezprostredne blízko. Veria, že „príchod“ bude momentom, keď vezme kresťanov do neba a potom spôsobí koniec sveta. Veríš, že je to tak?
4 Niektoré preklady Biblie, vrátane Prekladu nového sveta Svätých Písiem, uvádzajú namiesto slova „príchod“ slovo „prítomnosť“. Je možné, že to, na čo sa učeníci pýtali a na čo Ježiš odpovedal, sa odlišuje od toho, čo učia cirkvi? Na čo sa v skutočnosti pýtali? A akú odpoveď dal Ježiš?
Na čo sa pýtali?
5. 6. K akému záveru môžeme dospieť v súvislosti s tým, čo mali apoštoli na mysli, keď položili otázku, ktorú čítame v Matúšovi 24:3?
5 Vzhľadom na to, čo Ježiš povedal o chráme, mali učeníci pravdepodobne na mysli židovské usporiadanie, keď sa pýtali na ‚znamenie jeho prítomnosti [alebo „príchodu“] a záveru systému vecí [doslovne „veku“]‘. — Porovnaj „svet“ v 1. Korinťanom 10:11, Evanjelický preklad, a v Galaťanom 1:4, King James Version).
6 Apoštoli vtedy chápali Ježišovo učenie iba v obmedzenej miere. Ešte predtým si predstavovali, že „sa Božie kráľovstvo ukáže okamžite“. (Lukáš 19:11; Matúš 16:21–23; Marek 10:35–40) A dokonca aj po rozhovore na Olivovom vrchu, ale predtým než boli pomazaní svätým duchom, sa pýtali, či Ježiš v tom čase obnoví Izraelu Kráľovstvo. — Skutky 1:6.
7. Prečo asi sa apoštoli pýtali Ježiša na jeho budúcu úlohu?
7 Vedeli však, že odíde, lebo krátko predtým povedal: „Ešte chvíľku bude svetlo medzi vami. Choďte, dokiaľ máte svetlo.“ (Ján 12:35; Lukáš 19:12–27) Mohli si teda naozaj klásť otázku: ‚Ak sa Ježiš chystá odísť, ako rozpoznáme jeho návrat?‘ Keď sa objavil ako Mesiáš, väčšina ľudí ho nespoznala. A ešte po viac než roku pretrvávali otázky o tom, či splní všetko, čo má Mesiáš urobiť. (Matúš 11:2, 3) Apoštoli teda mali dôvod pýtať sa na budúcnosť. Ale opäť si položme otázku: Pýtali sa na znamenie toho, že čoskoro príde, alebo na niečo iné?
8. Akým jazykom sa apoštoli pravdepodobne rozprávali s Ježišom?
8 Predstav si, že by si bol vtákom počúvajúcim rozhovor na Olivovom vrchu. (Porovnaj Kazateľa 10:20.) Pravdepodobne by si počul Ježiša a apoštolov, ako sa rozprávajú po hebrejsky. (Marek 14:70; Ján 5:2; 19:17, 20; Skutky 21:40) Ale pravdepodobne ovládali aj grécky jazyk.
Čo napísal Matúš po grécky
9. Na čom je založená väčšina súčasných prekladov Matúša?
9 Pramene siahajúce až do druhého storočia n. l. ukazujú, že Matúš napísal svoje Evanjelium najprv po hebrejsky. Neskôr ho zjavne napísal po grécky. Mnohé rukopisy v gréčtine sa zachovali až do našej doby a poslúžili ako podklad prekladu jeho Evanjelia do dnešných jazykov. Čo napísal Matúš po grécky o rozhovore na Olivovom vrchu? Čo napísal o „príchode“ alebo o „prítomnosti“ — teda o tom, na čo sa učeníci pýtali a k čomu sa Ježiš vyjadril?
10. a) Ktoré grécke slovo s významom „prísť“ Matúš často používal a aké významy môže mať? b) Ktoré ďalšie grécke slovo nás zaujíma?
10 V prvých 23 kapitolách Matúša nachádzame viac než 80-krát bežné grécke sloveso s významom „prísť“ — erchomai, ktoré často obsahuje myšlienku približovania sa alebo blíženia sa, ako napríklad v Jánovi 1:47: „Ježiš videl Natanaela prichádzať k nemu.“ Sloveso erchomai môže v závislosti od kontextu znamenať „prísť“, „ísť“, „dostať sa“, „dôjsť“ alebo „byť na ceste“. (Matúš 2:8, 11; 8:28; Ján 4:25, 27, 45; 20:4, 8; Skutky 8:40; 13:51) Ale v Matúšovi 24:3, 27, 37, 39 použil Matúš iné slovo — podstatné meno, ktoré sa nikde inde v evanjeliách nenachádza: parousia. Keďže Boh inšpiroval napísanie Biblie, prečo podnietil Matúša, aby si v týchto veršoch zvolil toto grécke slovo, keď písal svoje Evanjelium po grécky? Čo toto slovo znamená a prečo by sme to mali chcieť vedieť?
11. a) Aký je význam slova parousia? b) Ako potvrdzujú príklady z Josephových spisov naše chápanie parousie? (Pozri poznámku pod čiarou.)
11 Slovo parousia výstižne označuje „prítomnosť“. Vinov Expository Dictionary of New Testament Words (Výkladový slovník novozákonných slov) uvádza: „PAROUSIA... dosl[ovne] prítomnosť, para [čiže] s a ousia [čiže] bytie (od eimi, byť), znamená aj príchod, aj následnú prítomnosť. Napríklad v jednom papyrusovom liste istá dáma hovorí o nutnosti svojej parousie na istom mieste, aby dohliadla na záležitosti súvisiace s jej majetkom.“ Ďalšie lexikóny vysvetľujú, že parousia znamená ‚návštevu vládcu‘. Nie je to teda len moment príchodu, ale je to prítomnosť, ktorá od príchodu pokračuje ďalej. Je zaujímavé, že takto používal slovo parousia aj židovský historik Josephus, ktorý bol súčasníkom apoštolov.a
12. Ako nám samotná Biblia pomáha potvrdiť správny význam parousie?
12 Staroveká literatúra jasne potvrdzuje význam „prítomnosť“, ale kresťanov zaujíma najmä to, ako výraz parousia používa Božie Slovo. Odpoveď je rovnaká — ako prítomnosť. Vidíme to z príkladov v Pavlových listoch. Napríklad Filipanom napísal: „Ako ste boli vždy poslušní, nielen počas mojej prítomnosti, ale tiež omnoho ochotnejšie počas mojej neprítomnosti, stále pracujte na svojej záchrane.“ Hovoril aj o prebývaní s nimi, aby sa mohli radovať „preto, že [je] opäť prítomný [parousia] medzi [nimi]“. (Filipanom 1:25, 26; 2:12) Ďalšie preklady uvádzajú: „moje opätovné bytie s vami“ (Weymouth; New International Version); „keď opäť budem s vami“ (Jerusalem Bible; New English Bible); „keď ma opäť budete mať medzi sebou“. (Twentieth Century New Testament) V 2. Korinťanom 10:10, 11 uviedol Pavol do protikladu svoju „osobnú prítomnosť“ s tým, že je „neprítomný“. Z týchto príkladov je jasné, že nehovoril o svojom priblížení sa alebo o príchode, ale že použil parousiu v zmysle byť prítomný.b (Porovnaj 1. Korinťanom 16:17.) Ako je to však so zmienkami o Ježišovej parousii? Znamenajú tieto zmienky jeho „príchod“, alebo poukazujú na dlhšiu prítomnosť?
13. 14. a) Prečo musíme urobiť záver, že parousia trvá istý čas? b) Čo treba povedať o dĺžke Ježišovej parousie?
13 V Pavlových dňoch sa kresťania pomazaní duchom zaujímali o Ježišovu parousiu. Ale Pavol ich vystríhal, aby sa nedali ‚otriasť, a tým odviesť od rozumného zmýšľania‘. Najprv sa musí objaviť „človek nezákonnosti“; ukázalo sa, že je to duchovenstvo kresťanstva. Pavol napísal, že „prítomnosť toho nezákonného je podľa Satanovho pôsobenia s každým mocným skutkom a lživými znameniami“. (2. Tesaloničanom 2:2, 3, 9) Je jasné, že parousia čiže prítomnosť „človeka nezákonnosti“ nebola iba chvíľkovým príchodom; mala trvať istý čas, počas ktorého mali vzniknúť lživé znamenia. Prečo je to dôležité?
14 Pouvažuj o verši, ktorý je tesne pred tým: „Bude zjavený ten nezákonný, ktorého Pán Ježiš odstráni duchom svojich úst a zničí zjavením svojej prítomnosti.“ Práve tak ako prítomnosť „človeka nezákonnosti“ bude trvať isté časové obdobie, aj Ježišova prítomnosť bude trvať nejaký čas a vyvrcholí zničením toho nezákonného „syna zničenia“. — 2. Tesaloničanom 2:8.
Aspekty hebrejského jazyka
15. 16. a) Aké slovo je použité v mnohých prekladoch Matúša do hebrejčiny? b) Ako sa slovo bóʼ používa v Písmach?
15 Ako už bolo uvedené, Matúš zjavne napísal svoje Evanjelium najprv v hebrejskom jazyku. Aké hebrejské slovo teda použil v Matúšovi 24:3, 27, 37, 39? V prekladoch Matúša do modernej hebrejčiny je forma slovesa bóʼ, a to aj v otázke apoštolov, aj v Ježišovej odpovedi. To by mohlo viesť k takémuto zneniu: „Čo bude znamením tvojho [bóʼ] a záveru systému vecí?“ a „Ako boli Noachove dni, práve taký bude aj [bóʼ] Syna človeka.“ Čo znamená bóʼ?
16 I keď hebrejské sloveso bóʼ má rôzne významy, v základnom význame znamená „prísť“. Theological Dictionary of the Old Testament (Teologický slovník Starého Zákona) uvádza: ‚S 2532 výskytmi je bóʼ jedným z najčastejšie používaných slovies v Hebrejských Písmach a je na čele slovies vyjadrujúcich pohyb.‘ (1. Mojžišova 7:1, 13; 2. Mojžišova 12:25; 28:35; 2. Samuelova 19:30; 2. Kráľov 10:21; Žalm 65:2; Izaiáš 1:23; Ezechiel 11:16; Daniel 9:13; Ámos 8:11) Ak by Ježiš a apoštoli boli použili slovo s takým rozsahom významov, zmysel by mohol byť diskutabilný. Použili však toto slovo?
17. a) Prečo súčasné hebrejské preklady Matúša nemusia ukazovať, čo Ježiš a apoštoli vlastne povedali? b) Kde ešte môžeme nájsť vodidlo k tomu, aké slovo mohol použiť Ježiš a apoštoli, a z akého ďalšieho dôvodu nás to zaujíma? (Pozri poznámku pod čiarou.)
17 Pamätaj na to, že Biblie v modernej hebrejčine sú preklady, ktoré nemusia podávať presne to, čo po hebrejsky napísal Matúš. Faktom je, že Ježiš mohol použiť iné slovo než bóʼ — také slovo, ktoré zodpovedalo zmyslu parousia. Vidíme to z knihy Hebrew Gospel of Matthew (Hebrejské evanjelium Matúša) od profesora Georgea Howarda, vydanej v roku 1995. Táto kniha sa zamerala na polemické pojednanie proti kresťanstvu, ktoré v 14. storočí napísal židovský lekár Šem-Tob ben Izák Ibn Šaprut. V tomto dokumente bol hebrejský text Matúšovho evanjelia. Jestvujú doklady o tom, že tento text Matúša nebol preložený z latinčiny či gréčtiny v dobe Šem-Toba, ale bol veľmi starý a pôvodne zostavený v hebrejčine.c Môže nás teda priviesť bližšie k tomu, čo bolo povedané na Olivovom vrchu.
18. Aké zaujímavé hebrejské slovo používa Šem-Tob a čo znamená?
18 V Šem-Tobovom texte Matúša nie je v Matúšovi 24:3, 27, 39 použité sloveso bóʼ. Namiesto neho je tam použité príbuzné podstatné meno biʼá. Toto podstatné meno je v Hebrejských Písmach iba v Ezechielovi 8:5, kde znamená „vstupná cesta“ alebo vchod. Biʼá tam nevyjadruje dej príchodu, ale vzťahuje sa na začiatok budovy; keď je niekto vo vchode alebo na prahu, je v budove. Okrem toho nebiblické náboženské dokumenty medzi zvitkami od Mŕtveho mora často používajú biʼá v súvislosti s nástupom alebo začiatkom kňazskej služby. (Pozri 1. Paralipomenon 24:3–19; Lukáša 1:5, 8, 23.) A preklad starosýrskej (alebo aramejskej) Pešity do hebrejčiny, vydaný v roku 1986, používa výraz biʼá v Matúšovi 24:3, 27, 37, 39. Existujú teda doklady o tom, že v staroveku mohlo mať podstatné meno biʼá trochu iný význam ako sloveso bóʼ používané v Biblii. Prečo je to pre nás zaujímavé?
19. Ak Ježiš a apoštoli použili slovo biʼá, k akému záveru by sme mohli prísť?
19 Apoštoli vo svojej otázke a Ježiš vo svojej odpovedi možno použili podstatné meno biʼá. I keby apoštoli boli mali na mysli iba Ježišov budúci príchod, Kristus mohol použiť výraz biʼá tak, že doň zahrnul viac než to, čo mali na mysli oni. Ježiš mohol poukazovať na svoj príchod, ktorým sa začne jeho nový úrad; jeho príchod mal byť začiatkom jeho novej úlohy. To by zodpovedalo zmyslu výrazu parousia, ktorý Matúš potom použil. Takéto použitie výrazu biʼá by pochopiteľne podporovalo to, čo Jehovovi svedkovia už dlho učia — že zložené „znamenie“, ktoré dal Ježiš, má ukazovať, že je prítomný.
Očakávanie vyvrcholenia jeho prítomnosti
20. 21. Čo sa môžeme naučiť z Ježišovej poznámky o Noachových dňoch?
20 Naše štúdium Ježišovej prítomnosti by malo priamo ovplyvňovať náš život a naše očakávania. Ježiš nabádal svojich nasledovníkov, aby zostali bdelí. Dal znamenie, aby mohla byť jeho prítomnosť rozpoznaná, i keď väčšina ľudí si ho nebude všímať: „Ako boli Noachove dni, práve taká bude aj prítomnosť Syna človeka. Lebo akí boli v tých dňoch pred potopou, keď jedli a pili, muži sa ženili a ženy sa vydávali, až do dňa, keď Noach vstúpil do korábu; a nevšimli si, kým neprišla potopa a všetkých ich nezmietla, taká bude prítomnosť Syna človeka.“ — Matúš 24:37–39.
21 Za dní Noacha sa väčšina ľudí tej generácie venovala iba svojim bežným záležitostiam. Ježiš predpovedal, že takisto to bude za „prítomnosti Syna človeka“. Ľudia okolo Noacha mali možno pocit, že sa nič nestane. Ale vieme, že sa to skončilo inak. Tie dni, ktoré trvali istý čas, smerovali k vyvrcholeniu — ‚prišla potopa a všetkých ich zmietla‘. Lukáš podáva podobnú správu, v ktorej Ježiš prirovnal „Noachove dni“ k „dňom Syna človeka“. Ježiš pripomínal: „Takisto to bude v ten deň, keď sa má zjaviť Syn človeka.“ — Lukáš 17:26–30.
22. Prečo by sme sa mali mimoriadne zaujímať o Ježišovo proroctvo v 24. kapitole Matúša?
22 Toto všetko má pre nás zvláštny význam, pretože žijeme v čase, keď rozpoznávame udalosti, ktoré Ježiš predpovedal — vojny, zemetrasenia, morové nákazy, nedostatok potravín a prenasledovanie jeho učeníkov. (Matúš 24:7–9; Lukáš 21:10–12) Tieto veci sú viditeľné od začiatku konfliktu, ktorý znamenal obrat v dejinách a ktorý bol príznačne pomenovaný ako prvá svetová vojna, i keď väčšina ľudí ich považuje za normálnu súčasť dejín. Praví kresťania však chápu význam týchto závažných udalostí, práve tak ako bdelí ľudia chápu, že keď figovník vyháňa listy, je blízko leto. Ježiš radil: „Podobne aj vy, keď uvidíte, že sa to deje, vedzte, že je Božie kráľovstvo blízko.“ — Lukáš 21:31.
23. Pre koho majú Ježišove slová v 24. kapitole Matúša zvláštny význam a prečo?
23 Ježiš adresoval veľkú časť svojej odpovede na Olivovom vrchu svojim nasledovníkom. Oni boli tými, ktorí sa mali zúčastniť diela zachraňujúceho životy — diela kázania dobrého posolstva po celej zemi predtým, než príde koniec. Oni mali byť tými, ktorí budú môcť rozpoznať „ohavnosť pôsobiacu spustošenie... [ako] stojí na svätom mieste“. Oni mali byť tými, ktorí zareagujú tak, že „utečú“ pred veľkým súžením. A oni mali byť tými, ktorých mimoriadne ovplyvnia slová povedané ďalej: „Keby neboli tie dni skrátené, nezachránilo by sa žiadne telo; ale kvôli vyvoleným budú tie dni skrátené.“ (Matúš 24:9, 14–22) Čo však tieto slová vedúce k zamysleniu znamenajú a prečo možno povedať, že nám poskytujú základ na to, aby sme teraz boli vo väčšej miere šťastní a mali viac dôvery a horlivosti? Nasledujúce štúdium Matúša 24:22 nám na to odpovie.
[Poznámky pod čiarou]
a Príklady z diel Josepha: Blýskanie a hrmenie na vrchu Sinaj „ohlasovalo, že Boh tam je prítomný [parousia]“. Zázračný prejav vo svätostánku „poukazoval na Božiu prítomnosť [parousia]“. Tým, že Boh ukázal Elizeovmu služobníkovi dvojkolesové vozy, „zjavil svojmu služobníkovi svoju moc a prítomnosť [parousia]“. Keď sa rímsky úradník Petronius snažil upokojiť Židov, Josephus tvrdil, že ‚Boh ukázal Petroniovi svoju prítomnosť [parousia]‘ tak, že zoslal dážď. Josephus nepoužíval parousiu na vyjadrenie iba priblíženia sa či momentu príchodu. Znamenala pokračujúcu, hoci aj neviditeľnú prítomnosť. (2. Mojžišova 20:18–21; 25:22; 3. Mojžišova 16:2; 2. Kráľov 6:15–17) — Porovnaj Antiquities of the Jews (Židovský starovek), kniha 3, 5. kapitola, 2. odsek [80]; 8. kapitola, 5. odsek [202]; kniha 9, 4. kapitola, 3. odsek [55]; kniha 18, 8. kapitola, 6. odsek [284].
b V diele A Critical Lexicon and Concordance to the English and Greek New Testament (Kritický lexikón a konkordancia k anglickému a gréckemu Novému Zákonu) E. W. Bullinger poukazuje na to, že parousia znamená ‚bytie alebo stanie sa prítomným, teda prítomnosť, príchod; príchod, ktorý zahŕňa myšlienku trvalého prebývania pokračujúceho od príchodu‘.
c Jedným dokladom je skutočnosť, že je tam 19-krát hebrejský výraz „Meno“ v úplnej alebo v skrátenej podobe. Profesor Howard píše: „Uvádzanie božského mena v kresťanskom dokumente citovanom židovským polemikom je pozoruhodné. Keby to bol hebrejský preklad gréckeho alebo latinského kresťanského dokumentu, očakávalo by sa, že v texte bude adonai [Pán], a nie symbol pre nevyslovované božské meno JHVH... To, že by sám pridal toto nevyslovované meno, by bolo nevysvetliteľné. Doklady zreteľne poukazujú na to, že Šem-Tob dostal text Matúša, v ktorom božské meno už bolo, a pravdepodobne ho radšej zachoval, než aby riskoval mať vinu za jeho odstránenie.“ Preklad nového sveta Svätých Písiem — s odkazmi používa Šem-Tobovho Matúša (J2) na podporu použitia Božieho mena v Kresťanských gréckych Písmach.
Ako by si odpovedal?
◻ Prečo je dôležité vidieť rozdiel v tom, ako rôzne Biblie prekladajú Matúša 24:3?
◻ Aký je význam slova parousia a prečo nás to zaujíma?
◻ Aká podobnosť by mohla byť medzi Matúšom 24:3 v gréčtine a v hebrejčine?
◻ Aký činiteľ súvisiaci s časom potrebujeme poznať na pochopenie 24. kapitoly Matúša?
[Obrázok na strane 10]
Olivový vrch, ktorý poskytuje výhľad na Jeruzalem