Kapitola 8
Úsilie o víťazstvo
SMYRNA
1. a) Ktorý zbor dostáva ďalej posolstvo od osláveného Ježiša? b) Čo pripomína Ježiš kresťanom v tomto zbore, keď sám seba nazýva „Prvý a Posledný“?
ZO STAROVEKÉHO Efezu je dnes hŕba rozvalín. Ale miesto, ktorému bolo určené Ježišovo druhé posolstvo, je stále ešte rušným mestom. Asi 60 kilometrov na sever od zboreniska Efezu je turecké mesto Izmir, kde je aj dnes horlivý zbor Jehovových svedkov. Tu bola v prvom storočí Smyrna. Teraz si všimnime ďalšie Ježišove slová: „A anjelovi zboru v Smyrne napíš: Tak hovorí ten ‚Prvý a Posledný‘, ktorý bol mŕtvy a opäť ožil.“ (Zjavenie 2:8) Týmto výrokom pripomína Ježiš kresťanom v Smyrne, že z tých, ktorí si zachovali rýdzosť, je on prvým a posledným, koho priamo Jehova vzkriesil k nesmrteľnému duchovnému životu. Všetkých ostatných pomazaných kresťanov vzkriesil Ježiš. Preto je Ježiš naozaj spôsobilý dať radu svojim bratom, ktorí dúfajú, že sa s ním budú podieľať na nesmrteľnom nebeskom živote.
2. Prečo sú pre kresťanov v Smyrne útechou slová toho, „ktorý bol mŕtvy a opäť ožil“?
2 Ježiš bol príkladom vytrvalosti v čase prenasledovania pre spravodlivosť a dostal náležitú odmenu. Bol verný až do smrti, a potom vzkriesený, a to je základ nádeje pre všetkých kresťanov. (Skutky 17:31) Ježiš „bol mŕtvy a opäť ožil“, a to je dôkazom, že nič z toho, čo niekto vytrpí za pravdu, nie je márne. Ježišovo vzkriesenie je zdrojom opravdivého povzbudenia pre všetkých kresťanov, najmä vtedy, keď majú trpieť za svoju vieru. Si v takejto situácii? Potom ťa môžu povzbudiť i ďalšie Ježišove slová adresované zboru v Smyrne:
3. a) Aké povzbudenie dal Ježiš kresťanom v Smyrne? b) Prečo Ježiš povedal, že kresťania v Smyrne sú ‚bohatí‘, hoci boli chudobní?
3 „Poznám tvoje súženie a chudobu — ale si bohatý — a rúhanie tých, ktorí o sebe hovoria, že sú Židia, a predsa nimi nie sú, ale sú synagógou Satana.“ (Zjavenie 2:9) Ježiš svojim bratom v Smyrne nič nevytýka, iba ich vrele chváli. Pre svoju vieru vytrpeli mnoho súženia. Po hmotnej stránke sú chudobní, pravdepodobne v dôsledku svojej vernosti. (Hebrejom 10:34) No hlavné je, že sa zaujímajú o duchovné veci a ukladajú si poklady v nebi, ako radil Ježiš. (Matúš 6:19, 20) Preto ich hlavný pastier považuje za „bohatých“. — Porovnaj s Jakubom 2:5.
4. Kto kruto prenasledoval kresťanov v Smyrne a ako sa Ježiš díval na takýchto odporcov?
4 Ježiš menovite zdôrazňuje, že kresťania v Smyrne znášali veľký odpor zo strany telesných Židov. V raných dobách v tomto náboženstve mnohí rázne odporovali rozširovaniu kresťanstva. (Skutky 13:44, 45; 14:19) Teraz, iba niekoľko desaťročí po páde Jeruzalema, prejavujú Židia v Smyrne toho istého satanského ducha. Nemôžeme sa diviť, že ich Ježiš považuje za „synagógu Satana“.a
5. Aké skúšky čakali kresťanov zo Smyrny?
5 Kresťania v Smyrne, ktorí museli čeliť takej nenávisti, dostávajú od Ježiša útechu: „Neboj sa toho, čo máš vytrpieť. Hľa, Diabol uvrhne niektorých z vás do väzenia, aby ste boli dôkladne vyskúšaní a aby ste mali súženie desať dní. Dokáž sa verný až do smrti a ja ti dám korunu života.“ (Zjavenie 2:10) Ježiš tu trikrát používa grécke množné číslo v zámene „vy“, a tak ukazuje, že sa tieto slová týkajú celého zboru. Ježiš nemôže sľúbiť, že sa skúšky kresťanov v Smyrne čoskoro skončia. Niektorí z nich budú ďalej prenasledovaní a väznení. Budú mať súženie desať dní. Číslo desať symbolizuje pozemskú úplnosť alebo celistvosť. Aj tí, ktorí sú duchovne bohatí a zachovávajú si rýdzosť, budú prechádzať dôkladnými skúškami, pokým sú v tele.
6. a) Prečo sa nemali kresťania zo Smyrny báť? b) Ako Ježiš uzavrel svoje posolstvo pre kresťanov v Smyrne?
6 Kresťania v Smyrne sa však nemusia báť a nemajú robiť žiadne kompromisy. Ak zostanú verní až do konca, je pre nich ako odmena pripravená „koruna života“, v ich prípade nesmrteľný život v nebesiach. (1. Korinťanom 9:25; 2. Timotejovi 4:6–8) Apoštol Pavol považoval túto vzácnu cenu za hodnú akejkoľvek obete, i obete pozemského života. (Filipanom 3:8) Verní v Smyrne zrejme pociťovali to isté. Preto Ježiš uzatvára svoje posolstvo slovami: „Kto má uši, nech počúva, čo hovorí duch zborom: Kto zvíťazí, tomu určite neuškodí druhá smrť.“ (Zjavenie 2:11) Tí, ktorí zvíťazia, majú uistenie, že získajú nesmrteľný nebeský život, ktorého sa nemôže dotknúť smrť. — 1. Korinťanom 15:53, 54.
„Súženie desať dní“
7, 8. Ako bol kresťanský zbor v roku 1918 ‚dôkladne vyskúšaný‘, podobne ako zbor v Smyrne?
7 Podobne ako kresťania v Smyrne sú dnes členovia Jánovej triedy a ich druhovia stále ‚dôkladne skúšaní‘. Ich vernosť v skúškach je znamením, že sú Božím ľudom. (Marek 13:9, 10) Krátko nato, ako sa začal Pánov deň, Ježišove slová adresované kresťanom v Smyrne priniesli skutočnú útechu malej medzinárodnej skupine Jehovovho ľudu. (Zjavenie 1:10) Táto skupina už od roku 1879 objavovala v Božom slove duchovné bohatstvo, o ktoré sa štedro delila s inými. Ale počas prvej svetovej vojny sa stretla s prudkou nenávisťou a odporom, čiastočne preto, že nepodľahla vojnovej horúčke, a čiastočne preto, že nebojácne odhaľovala omyly kresťanstva. Prenasledovanie, ktoré ju postihlo na podnet niektorých vodcov kresťanstva, vyvrcholilo v roku 1918 a bolo možné porovnať ho s tým, čo vytrpeli kresťania v Smyrne od tamojšej židovskej obce.
8 Vlna prenasledovania v Spojených štátoch amerických vyvrcholila 22. júna 1918, keď bol uväznený nový prezident Spoločnosti Strážna veža Joseph F. Rutherford a sedem jeho druhov. Väčšinou boli odsúdení na 20 rokov väzenia. O deväť mesiacov neskôr boli prepustení na záruku. 14. mája 1919 zrušil odvolací súd s konečnou platnosťou nepravdivé obžaloby, ktoré boli proti nim vznesené. Bolo preukázaných 130 omylov pri vyšetrovaní. Rímskokatolícky sudca Manton, rytier rádu Sv. Juraja Veľkého, ktorý v roku 1918 odmietol ich prepustenie na záruku, bol neskôr, v roku 1939, sám odsúdený na 2 roky väzenia a bola mu uložená pokuta 10 000 dolárov za šesť prípadov, v ktorých vyžadoval a prijímal úplatky.
9. Ako v nacistickom Nemecku zaobchádzal Hitler s Jehovovými svedkami a ako na to reagovalo duchovenstvo?
9 V čase nacistickej nadvlády v Nemecku Hitler úplne zakázal zvestovateľskú činnosť Jehovových svedkov. Po celé roky boli tisíce svedkov v krutých podmienkach držané v koncentračných táboroch. Mnohí zomreli. Stovky mladých mužov, ktorí odmietli bojovať v Hitlerovej armáde, boli popravené. Duchovenstvo takýto postup podporovalo, ako dokazujú slová istého katolíckeho kňaza, uverejnené v novinách The German z 29. mája 1938. Kňaz okrem iného povedal: „Teraz existuje jedna krajina na zemi, kde sú takzvaní... bádatelia Biblie [Jehovovi svedkovia] zakázaní. Je to Nemecko!... Keď prišiel k moci Adolf Hitler a rímskokatolícky episkopát opakoval svoju žiadosť, Hitler povedal: ‚Títo takzvaní Vážni bádatelia Biblie [Jehovovi svedkovia] spôsobujú len ťažkosti... považujem ich za podvodníkov; nestrpím, aby boli nemeckí katolíci takýmto spôsobom špinení tým americkým sudcom Rutherfordom; rozpúšťam [Jehovových svedkov] v Nemecku.‘“ Kňaz k tomu dodáva: „Bravo!“
10. a) Akému prenasledovaniu čelia Jehovovi svedkovia v priebehu Pánovho dňa? b) K čomu to často viedlo, keď kresťania bojovali na súde za náboženskú slobodu?
10 Pánov deň pokračoval, a had a jeho semeno nikdy neprestali bojovať proti pomazaným kresťanom a ich druhom. Mnohí boli uväznení a zlomyseľne prenasledovaní. (Zjavenie 12:17) Títo nepriatelia i naďalej ‚prostredníctvom rozhodnutí vytvárajú ťažkosti‘, ale Jehovov ľud neochvejne tvrdí: „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ (Žalm 94:20; Skutky 5:29) V roku 1954 bolo v časopise Strážna veža oznámené: „V priebehu uplynulých štyridsiatich rokov vyše sedemdesiat krajín vydalo občas obmedzujúce nariadenia a prenasledovalo Jehovových svedkov.“ Keď bolo možné bojovať za náboženskú slobodu pred súdmi, títo kresťania to robili a v celom rade krajín dosahovali značné víťazstvá. Len na Najvyššom súde Spojených štátov amerických dosiahli Jehovovi svedkovia 50 víťazstiev.
11. Ktoré Ježišovo proroctvo o znamení jeho prítomnosti sa spĺňa na Jehovových svedkoch počas Pánovho dňa?
11 Žiadna iná skupina neposlúcha tak svedomite Ježišov príkaz splácať cézarove veci cézarovi. (Lukáš 20:25; Rimanom 13:1, 7) A predsa členovia žiadnej inej skupiny neboli v toľkých krajinách väznení pod takým množstvom rôznych vlád, v Severnej i Južnej Amerike, v Európe, v Afrike i v Ázii, a deje sa to až dodnes. Ježišovo veľké proroctvo o znamení jeho prítomnosti obsahovalo tieto slová: „Potom vás vydajú súženiu a budú vás zabíjať a budete predmetom nenávisti všetkých národov pre moje meno.“ (Matúš 24:3, 9) To sa v Pánovom dni nepochybne spĺňa na kresťanských Jehovových svedkoch.
12. Ako vyzbrojovala Jánova trieda Boží ľud proti prenasledovaniu?
12 Aby bol Boží ľud posilnený proti súženiu, Jánova trieda mu neustále pripomínala obsah Ježišových slov určených kresťanom v Smyrne. Napríklad, keď sa začalo nacistické prenasledovanie, vyšli v rokoch 1933 a 1934 v Strážnej veži články ako „Nebojte sa!“, kde boli rozoberané slová z Matúša 10:26–33, „Ohnivá pec“, založený na Danielovi 3:17, 18, a „Ústa leva“, s východiskovým textom z Daniela 6:22. V osemdesiatych rokoch zažili Jehovovi svedkovia kruté prenasledovanie vo vyše 40 krajinách. Strážna veža posilňovala v tom čase Boží ľud napríklad článkami „Šťastní aj napriek ťažkostiam“ a „Kresťania vytrvalo čelia ťažkostiam“.b
13. Prečo sa kresťanskí Jehovovi svedkovia neboja prenasledovania, podobne ako sa nebáli kresťania zo Smyrny?
13 Kresťanskí Jehovovi svedkovia počas symbolických desiatich dní naozaj trpia telesné prenasledovanie a iné skúšky. Neboja sa, ako sa nebáli vtedy kresťania v Smyrne, a nemusí sa báť ani nikto z nás, i keď sa ťažkosti na zemi zväčšujú. Sme pripravení vydržať utrpenie a s radosťou zniesť i „plienenie svojho majetku“. (Hebrejom 10:32–34) Ak budeme študovať Božie slovo a stotožníme sa s ním, budeme dobre vyzbrojení, aby sme mohli obstáť pevní vo viere. Môžeš si byť istý, že ťa v tvojej rýdzosti Jehova môže a chce chrániť. „Uvrhnite naňho všetku svoju úzkostlivú starosť, lebo sa o vás stará.“ — 1. Petra 5:6–11.
[Poznámky pod čiarou]
a Asi 60 rokov po smrti Jána bol v Smyrne upálený 86-ročný Polykarpos, pretože nechcel odvolať svoju vieru v Ježiša. V diele Mučeníctvo Polykarpovo, o ktorom sa tvrdí, že vzniklo súčasne s touto udalosťou, sa hovorí, že keď sa zbieralo drevo na hranicu, „pomáhali pri tom Židia mimoriadne horlivo, ako majú vo zvyku“ — i keď sa poprava konala „vo veľký sabatný deň“.
b Pozri Strážnu vežu z 1. novembra 1933, z 1. a 15. októbra a z 1. a 15. decembra 1934, angl. (č. 4, 1934 a č. 1 a 3, 1935, české vydanie); z 1. mája 1983, angl. (č. 20, 1983, slov.)
[Rámček/obrázok na strane 39]
Už asi 50 rokov poskytujú historici svedectvo o rýdzosti nemeckých Jehovových svedkov v období nacistického režimu. V knihe Matky vo vlasti (angl., vydanej v roku 1986) od historičky Claudie Koonzovej, sa hovorí: „Prevažná väčšina Nemcov, ktorí neprijímali nacizmus, našla nejaký spôsob existencie v režime, ktorým pohŕdala... Na druhom konci štatistického a ideologického spektra bolo 20 000 Jehovových svedkov, ktorí prakticky do jedného jednoznačne odmietli prejavovať akúkoľvek formu poslušnosti nacistickému štátu... Najsúdržnejšia skupina odporujúcich bola udržiavaná náboženstvom. Jehovovi svedkovia už od začiatku nespolupracovali so žiadnou zložkou nacistického štátu. I potom, keď gestapo v roku 1933 zničilo ich národné ústredie a v roku 1935 sektu zakázalo, odmietali dokonca i hovoriť ‚Heil Hitler‘. Asi polovica Jehovových svedkov (väčšinou muži) bola poslaná do koncentračných táborov, tisíc ich bolo popravených a ďalších tisíc ich v rokoch 1933 až 1945 zomrelo... Katolíci i protestanti počuli, ako ich ich duchovenstvo nabáda, aby spolupracovali s Hitlerom. Ak odmietali, robili to proti príkazom štátu i cirkvi.“