Posledné dni
Definícia: Biblia používa výraz „posledné dni“ na záverečné časové obdobie vedúce k božsky ustanovenému vykonaniu rozsudku, ktoré označuje koniec systému vecí. Židovský systém s jeho uctievaním vybudovaným okolo chrámu v Jeruzaleme prežíval svoje posledné dni v období, ktoré vyvrcholilo zničením chrámu v roku 70 n. l. Vtedajšie udalosti boli predobrazom toho, čo sa má stať v oveľa intenzívnejšej miere a v celosvetovom rozsahu v čase, keď budú všetky národy stáť pred vykonaním rozsudku, ktorý vyniesol Boh. Súčasný zlý systém vecí, ktorý má celosvetový rozsah, vstúpil do svojich posledných dní v roku 1914.
Čo naznačuje, že dnes žijeme v „posledných dňoch“?
Biblia opisuje udalosti a pomery, ktoré označujú toto významné časové obdobie. „Znamenie“ je zložené, tvorí ho mnoho dokladov; preto si jeho splnenie vyžaduje, aby všetky črty znamenia boli jasne viditeľné v jednom historickom období. Jednotlivé črty znamenia sú zaznamenané v Matúšovi v 24. a 25. kapitole, v Markovi v 13. kapitole a v Lukášovi v 21. kapitole; ďalšie podrobnosti sú v 2. Timotejovi 3:1–5, v 2. Petra 3:3, 4 a v Zjavení 6:1–8. Budeme uvažovať o niektorých význačných častiach znamenia a uvedieme k nim aj príklady.
„Povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu“ (Mat. 24:7)
Vojny ničia život na zemi už tisíce rokov. Viedli sa medzinárodné vojny i vojny vnútri národov. Ale v roku 1914 sa začala prvá svetová vojna. Nebol to len konflikt medzi dvoma armádami na bojovom poli. Po prvý raz boli do vojny zapojené všetky veľmoci. Na podporu vojnového úsilia boli mobilizované celé národy — vrátane civilného obyvateľstva. Odhaduje sa, že do konca vojny bolo do nej zapojených 93 percent svetového obyvateľstva. (Pokiaľ ide o historický význam roku 1914, pozri strany 263, 264.)
Ako bolo predpovedané v Zjavení 6:4, ,zo zeme bol vzatý pokoj‘. A tak svet je od roku 1914 stále rozbúrený. V rokoch 1939 až 1945 prebiehala druhá svetová vojna. Podľa Gena La Rocqua, admirála vo výslužbe, prebiehalo od roku 1945 do roku 1982 ďalších 270 vojen. V tomto storočí zahynulo vo vojnách vyše 100 miliónov ľudí. A podľa publikácie World Military and Social Expenditures (Svetové vojenské a sociálne výdavky), vydanie z roku 1982, sa v tom roku zúčastnilo na vojenskej činnosti, či už priamo alebo nepriamo, 100 miliónov ľudí.
Treba ešte niečo viac, aby sa splnila táto črta proroctva? Desaťtisíce rozmiestnených nukleárnych zbraní sú pripravené na okamžité použitie. Poprední vedci hovoria, že keby národy použili čo len zlomok svojich jadrových arzenálov, civilizácia a možno aj celý ľudský rod by boli zničené. Ale biblické proroctvá nepoukazujú na takýto koniec.
„Bude nedostatok potravín... na jednom mieste za druhým“ (Mat. 24:7)
V histórii ľudia už veľakrát trpeli hladom. Do akej miery bolo hladom postihnuté 20. storočie? Svetová vojna viedla k rozsiahlemu hladomoru v Európe i v Ázii. Afriku postihovalo sucho, výsledkom čoho bol veľký nedostatok potravín. Podľa odhadu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo koncom roku 1980 hladovalo 450 miliónov ľudí a takmer miliarda ľudí nemala dostatok jedla. Každý rok asi 40 miliónov z nich — v niektorých rokoch až 50 miliónov — na nedostatok potravy aj zomiera.
Je na tomto nedostatku potravín niečo zvláštne? Zjavenie 6:6 naznačilo, že už malé množstvo základných plodín ako pšenica či jačmeň sa bude predávať za dennú mzdu (denár; pozri Matúša 20:2), a vystríha pred príliš rýchlym spotrebovaním olivového oleja a vína. Vtedy sa na Strednom východe všetky tieto veci považovali za základné potraviny; bola to teda predpoveď o kritickom nedostatku potravín. Táto situácia už nie je len miestna, ale celosvetová. V roku 1981 The New York Times uviedli: „Zvýšenie životnej úrovne a rastúce požiadavky na potraviny na celom svete vyvíjajú tlak na ceny potravín, takže pre chudobnejšie krajiny je ťažšie dovážať potrebné potraviny.“ V mnohých krajinách nedokázala produkcia potravín ani pomocou modernej vedy udržať krok s rastom počtu obyvateľov. Novodobí odborníci na výživu nevidia nijaké reálne riešenie tohto problému.
„Budú veľké zemetrasenia“ (Luk. 21:11)
Je pravda, že aj v minulých storočiach boli veľké zemetrasenia; okrem toho, vedci dnes pomocou svojich citlivých zariadení zaznamenávajú viac než milión otrasov ročne. Ale ľudia nepotrebujú žiadne špeciálne prístroje na to, aby vedeli, kedy je veľké zemetrasenie.
Bol od roku 1914 zaznamenaný významný počet väčších zemetrasení? Z údajov poskytnutých Národným strediskom geofyzikálnych údajov v Boulderi (Colorado) a pomocou mnohých štandardných encyklopedických diel bola v roku 1984 vytvorená tabuľka, do ktorej boli zahrnuté len zemetrasenia so silou najmenej 7,5 stupňa Richterovej stupnice alebo tie, ktoré viedli k materiálnej škode v hodnote najmenej päť miliónov amerických dolárov alebo si vyžiadali najmenej 100 obetí na ľudských životoch. Bolo vypočítané, že v priebehu 2000 rokov pred rokom 1914 bolo takýchto zemetrasení 856. Tá istá tabuľka ukázala, že len za 69 rokov od roku 1914 bolo takých otrasov 605. To znamená, že v porovnaní s uplynulými 2000 rokmi bol od roku 1914 ročný priemer zemetrasení 20-krát vyšší.
„Na jednom mieste za druhým morové nákazy“ (Luk. 21:11)
Na konci prvej svetovej vojny vyčíňala na zemi španielska chrípka, ktorá si vyžiadala vyše 20 miliónov životov, a to rýchlosťou, aká nemá v dejinách chorôb obdobu. Navzdory pokroku lekárskej vedy si každý rok vyberá vysokú daň rakovina, srdcové choroby, početné pohlavne prenášané choroby, roztrúsená skleróza, malária, riečna slepota a Chagasova choroba.
,Vzrastajúca nezákonnosť spojená s ochladnutím lásky mnohých‘ (Mat. 24:11, 12)
Jeden popredný kriminológ hovorí: „To, čo vám udrie do očí, keď sledujete zločinnosť vo svetovom meradle, je prenikavý a neprestajný rast zločinnosti všade na svete. Existujúce výnimky vynikajú v nádhernej ojedinelosti a možno ich čoskoro pohltí stúpajúci príliv.“ (The Growth of Crime [Rast zločinnosti], New York 1977, Sir Leon Radzinowicz a Joan Kingová, s. 4, 5) Vzrast zločinnosti je skutočný, nie je to len vec dôkladnejšieho zaznamenávania. Je pravda, že aj v minulých generáciách boli zločinci, ale nikdy predtým nebola zločinnosť taká všadeprítomná ako teraz. Starší ľudia to vedia z vlastnej skúsenosti.
K nezákonnosti, o ktorej hovorí proroctvo, patrí aj opovrhovanie známymi Božími zákonmi a tiež to, že človek stavia v živote do centra pozornosti seba namiesto Boha. Následkom tohto postoja závratne stúpa počet rozvodov, všeobecne sa prijíma mimomanželský sex a homosexualita a každý rok je vykonaných desiatky miliónov potratov. Taká nezákonnosť je spojená (v Matúšovi 24:11, 12) s vplyvom falošných prorokov, tých, ktorí Božie Slovo odsúvajú nabok v záujme svojho vlastného učenia. Poslúchanie ich filozofií namiesto Biblie prispieva k svetu bez lásky. (1. Jána 4:8) Prečítaj si, ako to opisuje 2. Timotejovi 3:1–5.
„Budú hrozné úkazy“ (Luk. 21:11)
„Skutočnosťou je, že najsilnejšou emóciou, ktorá dnes ovláda náš život, je strach,“ napísal U.S. News & World Report. (11. októbra 1965, s. 144) „Nikdy predtým neprežívalo ľudstvo toľko strachu ako teraz,“ uviedol nemecký časopis Hörzu. — Č. 25, 20. júna 1980, s. 22.
K tejto celosvetovej atmosfére strachu prispieva veľa faktorov: násilné zločiny, nezamestnanosť, hospodárska nestabilita vyplývajúca z toho, že mnohé národy sú beznádejne zadlžené, celosvetové znečisťovanie životného prostredia, nedostatok silných a láskyplných rodinných zväzkov a zdrvujúci pocit, že ľudstvu bezprostredne hrozí nukleárne zničenie.
,Kristovi praví nasledovníci budú predmetom nenávisti všetkých národov pre jeho meno‘ (Mat. 24:9)
Nie je to prenasledovanie pre miešanie sa do politiky, ale ,pre meno Ježiša Krista‘, lebo jeho nasledovníci sa ho pridržiavajú ako Jehovovho mesiášskeho Kráľa, poslúchajú Krista viac ako ktoréhokoľvek pozemského vládcu, lojálne sa pridržiavajú jeho Kráľovstva a nezaplietajú sa do záležitostí ľudských vlád. Novodobá história svedčí o tom, že takúto skúsenosť majú Jehovovi svedkovia vo všetkých častiach zeme.
„Toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo“ (Mat. 24:14)
Posolstvo, ktoré sa má zvestovať, sa týka toho, že Božie Kráľovstvo v rukách Ježiša Krista začalo vládnuť v nebesiach, že čoskoro ukončí celý zlý systém vecí, že pod jeho vládou bude ľudstvo privedené k dokonalosti a zem sa stane rajom. Toto dobré posolstvo sa dnes káže vo vyše 200 krajinách a na súostroviach až do najvzdialenejších končín zeme. Jehovovi svedkovia každoročne venujú tejto činnosti stámilióny hodín a opakovane navštevujú ľudí z domu do domu, aby pokiaľ možno každý dostal príležitosť počuť toto posolstvo.
O čom svedčia všetky tieto udalosti „posledných dní“?
Luk. 21:31, 32: „Keď uvidíte, že sa to deje, vedzte, že je Božie kráľovstvo blízko [teda čas, keď toto kráľovstvo zničí súčasný zlý svet a plne sa ujme pozemských záležitostí]. Pravdivo vám hovorím: Toto pokolenie sa určite nepominie, kým sa to všetko nestane.“ (Toto znamenie je zjavné od roku 1914, takže zostávajúci čas musí byť veľmi krátky. Svetové pomery tomu naozaj nasvedčujú.)
Prečo Jehovovi svedkovia hovoria, že „posledné dni“ sa začali práve v roku 1914?
Rok 1914 bol vyznačený biblickým proroctvom. Podrobné informácie o chronológii pozri na stranách 60–62 pod nadpisom „Datovanie“. Správnosť tohto dátumu je zrejmá aj z toho, že predpovedané svetové pomery, ktoré mali označovať toto časové obdobie, sa začali od roku 1914 spĺňať presne tak, ako to bolo predpovedané. Skutočnosti, ktoré tu boli uvedené, to dokazujú.
Ako sa na rok 1914 pozerajú svetskí historici?
„Keď sa z pohľadu súčasnosti pozeráme späť, jasne dnes vidíme, že vypuknutie prvej svetovej vojny vyústilo v dvadsiatom storočí do ,času ťažkostí‘ — ako to pôsobivo vyjadril britský historik Arnold Toynbee — do času, z ktorého naša civilizácia rozhodne ešte nevyviazla. Všetky kŕče uplynulého polstoročia majú priamo alebo nepriamo pôvod v roku 1914.“ — The Fall of the Dynasties: The Collapse of the Old Order (Pád dynastií: Zrútenie starého poriadku), New York 1963, Edmond Taylor, s. 16.
„Ľudia generácie druhej svetovej vojny, mojej generácie, budú tento konflikt vždy považovať za veľký novodobý zvrat... Tento márnivý pocit hrdosti, že sme sa osobne stretli s históriou, by nám mal byť dopriaty. Ale mali by sme vedieť, že zo spoločenského hľadiska je oveľa závažnejšia zmena spojená s prvou svetovou vojnou. Práve vtedy sa politické a spoločenské systémy, ktoré boli budované stáročia, rozpadli — niektoré v priebehu niekoľkých týždňov. A ďalšie boli natrvalo zmenené. Práve v prvej svetovej vojne zanikli odveké istoty... Druhá svetová vojna pokračovala v tejto zmene, zväčšila ju a potvrdila. Zo spoločenského hľadiska bola druhá svetová vojna posledným bojom prvej svetovej vojny.“ — The Age of Uncertainty (Vek neistoty), Boston 1977, John K. Galbraith, s. 133.
„Uplynulo už pol storočia, a predsa stopa, ktorú tragédia Veľkej vojny [prvej svetovej vojny, ktorá sa začala v roku 1914] zanechala na tele a duši národov, nevymizla... Fyzický a mravný rozsah tohto súženia bol taký, že nič nezostalo rovnaké ako predtým. Spoločnosť ako celok: vládne systémy, štátne hranice, zákony, ozbrojené sily, medzinárodné vzťahy, ale aj ideológie, rodinný život, majetky, postavenia, osobné vzťahy — všetko sa od základu zmenilo... Ľudstvo úplne stratilo rovnováhu a dodnes ju nenašlo.“ — Z prejavu generála Charlesa de Gaulla v roku 1968 (Le Monde, 12. nov. 1968, s. 9).
Bude na zemi vôbec niekto nažive, keď sa skončí súčasný svetový systém?
Rozhodne áno. Koniec súčasného celosvetového systému nebude výsledkom bezhlavého zabíjania v nukleárnej vojne, ale nastane vo veľkom súžení, ktoré zahŕňa ,vojnu veľkého dňa Boha, Všemohúceho‘. (Zjav. 16:14, 16) Táto vojna nezničí zem ani nevyhubí celé ľudstvo.
Mat. 24:21, 22: „Vtedy bude veľké súženie, aké nebolo od začiatku sveta až dosiaľ, áno, aké nikdy viac nebude. Naozaj, keby neboli tie dni skrátené, nezachránilo by sa žiadne telo; ale kvôli vyvoleným budú tie dni skrátené.“ (Takže nejaké „telo“, niekto z ľudstva, prežije.)
Prísl. 2:21, 22: „Priami, tí budú bývať na zemi, a bezúhonní budú na nej ponechaní. Zlí, tí budú zo zeme odrezaní; a zradní, tí budú z nej vytrhnutí.“
Žalm 37:29, 34: „Spravodliví budú vlastniť zem a budú na nej bývať navždy. Dúfaj v Jehovu a zachovávaj jeho cestu, a on ťa vyvýši, aby si zaujal do vlastníctva zem. Keď budú odrezaní zlí, uvidíš to.“
Prečo Boh necháva uplynúť toľko času, kým zničí zlých?
2. Petra 3:9: „Jehova nie je pomalý v svojich sľuboch, ako to niektorí považujú za pomalosť; ale je k vám trpezlivý, lebo si nepraje, aby bol niekto zničený, ale si praje, aby všetci dospeli k pokániu.“
Mar. 13:10: „Najprv sa vo všetkých národoch musí zvestovať dobré posolstvo.“
Mat. 25:31, 32, 46: „Keď príde Syn človeka [Ježiš Kristus] v svojej sláve a všetci anjeli s ním, vtedy sa posadí na svoj slávny trón. A budú pred ním zhromaždené všetky národy a oddelí ľudí jedných od druhých, tak ako pastier oddeľuje ovce od capov. Títo [ktorí neuznávajú Kristových duchovných bratov ako predstaviteľov samého Kráľa] odídu do večného odrezania, ale spravodliví do večného života.“
Pozri aj strany 297, 298 a 416–418.
Ak niekto povie:
,Dnes nie sú pomery o nič horšie; vždy boli vojny, hlad, zemetrasenia, zločiny‘
Mohol by si odpovedať: ,Chápem, prečo takto uvažujete. Narodili sme sa do sveta, kde sú tieto veci na dennom poriadku. Ale historici vysvetľujú, že 20. storočie je v niečom celkom odlišné. (Prečítaj citáty na stranách 263, 264.)‘
Alebo by si mohol povedať: ,To, o čo tu ide, nie sú len vojny, hlad, zemetrasenia a zločinnosť. Všimli ste si, že znamenie, ktoré dal Ježiš, je zložené?‘ Potom môžeš dodať: ,Ježiš nepovedal, že hociktorá udalosť sama osebe dokáže, že žijeme v „posledných dňoch“. Ale keď je pozorovateľné celé znamenie, to už je závažné — a najmä keď sa prejavuje v celosvetovom meradle a začína sa rokom, ktorý vyznačila biblická chronológia.‘ (Pozri strany 258–262, tiež strany 60–62.)
,Ako viete, že nejaká budúca generácia nebude tomuto proroctvu zodpovedať ešte lepšie ako táto?‘
Mohol by si odpovedať: ,To je zaujímavá otázka a odpoveď zdôrazňuje skutočnosť, že naozaj žijeme v „posledných dňoch“. Ako? Nuž, súčasťou znamenia, ktoré dal Ježiš, je aj vojna medzi národmi a kráľovstvami. Ale čo by sa dnes stalo, keby sme na splnenie znamenia museli čakať až do vypuknutia ďalšej totálnej vojny medzi superveľmocami? Takú vojnu by sotva niekto prežil. Takže Božie predsavzatie, podľa ktorého tu majú byť prežijúci, naznačuje, že sme dnes veľmi blízko konca tohto starého systému.‘
Alebo by si mohol povedať: ,Zistiť, ktoré svetové udalosti zodpovedajú tomuto proroctvu, je ako zistiť, ktorému človeku patrí určitý odtlačok prsta. Rovnaký odtlačok nebude mať nikto iný. Tak aj súhrn udalostí, ktoré sa začali v roku 1914, sa nebude opakovať v nijakej budúcej generácii.‘ Potom môžeš dodať: 1. ,Všetko, z čoho sa skladá toto znamenie, sa dá jasne pozorovať.‘ 2. ,Určite nechceme byť ako ľudia v Noachových dňoch. (Mat. 24:37–39)‘
,Toho konca sa my nedožijeme‘
Mohol by si odpovedať: ,Ale veríte predsa, že Boh raz zasiahne, však?‘ Potom môžeš dodať: 1. ,Jediný spôsob, ako by sme sa mohli dozvedieť, kedy to bude, je ten, že by nám túto informáciu poskytol Boh. No Ježiš jasne povedal, že žiaden človek nepozná ten deň ani hodinu, ale podrobne opísal, čo sa bude diať počas generácie, keď sa to stane.‘ 2. ,Sú tu opísané udalosti, ktoré sú vám osobne známe. (Ak je to možné, podrobne rozober znamenie a použi pritom fakty uvedené na predchádzajúcich stranách.)‘
,Nestarám sa o také veci; žijem pre tento deň‘
Mohol by si odpovedať: ,Určite je dobré nerobiť si prílišné starosti o budúcnosť. Ale my všetci sa snažíme plánovať si život tak, aby sme chránili seba i našich milovaných. Realistické plánovanie je praktické. Biblia ukazuje, že pred nami sú úžasné veci a že by sme urobili múdro, keby sme plánovali tak, aby sme z týchto vecí mohli mať úžitok. (Prísl. 1:33; 2. Petra 3:13)‘
,Nezaoberám sa príliš týmito zlými pomermi; rád sa pozerám na budúcnosť optimisticky‘
Mohol by si odpovedať: ,Je zaujímavé, že podľa toho, čo povedal Ježiš, majú jeho nasledovníci v našej dobe dobrý dôvod byť optimistickí. (Luk. 21:31)‘ Potom môžeš dodať: ,Ale všimnite si, že Ježiš im nepovedal, aby zatvárali oči pred tým, čo sa deje vo svete, a boli šťastní. Hovorí, že ich optimizmus bude dobre podložený; budú optimistickí, lebo budú rozumieť významu svetových udalostí a budú vedieť, aký bude výsledok.‘