Zažili to súčasníci

11. Čo povedal Ježiš o ‚tomto pokolení‘?

¹¹ Mnoho Židov si myslelo, že ich systém uctievania, sústredený na chrám, bude trvať navždy. Ale Ježiš povedal: „Od figovníka sa naučte... toto: Len čo jeho vetvička zmäkne a vypučia na nej listy, spoznávate, že je blízko leto. Tak aj vy, keď to všetko uvidíte, vedzte, že on je blízko pri dverách. Pravdivo vám hovorím, že sa toto pokolenie určite nepominie, kým sa to všetko nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa v žiadnom prípade nepominú.“ — Matúš 24:32–35.

12, 13. Ako učeníci rozumeli Ježišovým slovám o ‚tomto pokolení‘?

¹² V rokoch, ktoré viedli k roku 66 n. l., kresťania videli, ako sa spĺňa mnoho počiatočných prvkov zloženého znamenia — vojny, hlad a tiež rozsiahle kázanie dobrého posolstva o Kráľovstve. (Skutky 11:28; Kolosanom 1:23) Kedy mal však prísť koniec? Čo tým Ježiš myslel, keď povedal: ‚Toto pokolenie [po grécky genea] sa nepominie‘? Ježiš často nazýval vtedajšiu spoločnosť spurných Židov vrátane náboženských vodcov ‚zlým a cudzoložným pokolením‘. (Matúš 11:16; 12:39, 45; 16:4; 17:17; 23:36) Teda keď Ježiš na Olivovom vrchu opäť hovoril o ‚tomto pokolení‘, očividne nemal na mysli židovský rod v celých dejinách; nemyslel tým ani svojich nasledovníkov, hoci boli ‚vyvoleným rodom‘. (1. Petra 2:9) ‚Týmto pokolením‘ Ježiš nemyslel ani nejaké časové obdobie.

¹³ Ježiš mal na mysli spurných Židov v tej dobe, ktorí mali byť svedkami splnenia jeho znamenia. Profesor Joel B. Green o ,tomto pokolení‘ v Lukášovi 21:32 hovorí: „V Treťom evanjeliu výraz ‚toto pokolenie‘ (a príbuzné výrazy) vždy označuje kategóriu ľudí, ktorí vzdorujú Božiemu predsavzatiu... [Vzťahuje sa] na ľudí, ktorí sa zatvrdilo obracajú chrbtom k Božiemu predsavzatiu.“b

14. Čo zažilo to „pokolenie“ a ako odlišne sa udalosti vyvíjali v prípade kresťanov?

¹⁴ Zlé pokolenie židovských odporcov, ktorí mohli vidieť spĺňanie znamenia, malo zažiť aj koniec. (Matúš 24:6, 13, 14) A aj zažilo! V roku 70 n. l. sa rímske vojsko vrátilo pod vedením Tita, syna cisára Vespaziána. Utrpenie Židov, ktorí boli opäť uzavretí v meste, nemožno slovami opísať.c Očitý svedok Josephus Flavius uvádza, že kým Rimania mesto zničili, zomrelo asi 1 100 000 Židov a asi 100 000 bolo vzatých do zajatia. Väčšina z nich čoskoro zomrela strašnou smrťou od hladu alebo v rímskych divadlách. Naozaj, súženie v rokoch 66 až 70 n. l. bolo najväčšie, aké kedy Jeruzalem a židovský systém zažili alebo zažijú. Celkom inak sa však udalosti vyvíjali v prípade kresťanov, ktorí dbali na Ježišovo prorocké varovanie a po odsune rímskych vojsk v roku 66 n. l. opustili Jeruzalem. Pomazaní kresťanskí ‚vyvolení‘ boli v roku 70 n. l. ‚zachránení‘ čiže boli v bezpečí. — Matúš 24:16, 22.