33. kapitola
Naďalej zostávajú bdelí
„JEŽIŠ jasne vyhlásil, že sa žiadny človek nedozvie o ,tom dni‘ alebo o ,tej hodine‘, keď prikáže Otec svojmu Synovi, aby ,prišiel‘ proti Satanovmu zlému svetu, a preto sa môžu niektorí pýtať: ,Prečo je také naliehavé žiť v očakávaní konca?‘ Je to naliehavé, lebo Ježiš pripojil tieto slová: ,Vyzerajte, bdejte... zostaňte... ostražití.‘ (Mar. 13:32–35)“ — Strážna veža č. 12, 1985.
Jehovovi svedkovia sú ostražití už desaťročia. Aký je dôvod ich ostražitosti? Očakávajú Ježišov príchod v kráľovskej moci, aby vykonal rozsudok nad Satanovým zlým systémom vecí a aby na celú zem rozšíril dobrodenia svojej kráľovskej vlády! (Mat. 6:9, 10; 24:30; Luk. 21:28; 2. Tes. 1:7–10) Títo bdelí ľudia vedia, že od roku 1914 možno vidieť „znamenie“ Ježišovej prítomnosti a že súčasný systém vecí vstúpil v tom roku do svojich posledných dní. — Mat. 24:3–25:46.
Ale Ježiš ako Vykonávateľ rozsudku a Vysloboditeľ dosiaľ ešte neprišiel. Teda ako sa Jehovovi svedkovia pozerajú na svoju súčasnú situáciu?
Sú si ‚plne istí‘ svojím porozumením
Ako celosvetový zbor majú ,plnú istotu svojho porozumenia‘. (Kol. 2:2) Nemyslia si, že rozumejú každému detailu Jehovových predsavzatí. Stále skúmajú Písma s otvorenou mysľou a stále sa učia. Ale to, čo sa učia, nemení ich pohľad na základné pravdy Božieho Slova. Týmito základnými pravdami sú si ,plne istí‘; uznávajú a prijímajú ich už mnoho desaťročí. To, čo sa učia, však neustále zlepšuje ich porozumenie toho, ako určité biblické texty zapadajú do celkového vzoru biblickej pravdy a ako môžu plnšie uplatniť rady Božieho Slova vo svojom živote.
Jehovovi svedkovia majú „plnú istotu“, aj pokiaľ ide o Božie sľuby. Majú absolútnu dôveru, že žiaden z jeho sľubov nezlyhá ani v najmenšom detaile a že všetky sa splnia v Božom ustanovenom čase. Spĺňanie biblických proroctiev, ktoré už vidia a zažívajú, im dáva úplnú istotu, že súčasný svet je vo svojom „čase konca“ a že Boží sľub spravodlivého nového sveta sa čoskoro stane skutočnosťou. — Dan. 12:4, 9; Zjav. 21:1–5.
Teda čo by mali robiť? „Stále pozorujte a bdejte,“ prikázal Ježiš, „lebo neviete, kedy nastane ustanovený čas. Preto bdejte... aby vás [Pán] nenašiel spať, keď náhle príde. Čo však hovorím vám, hovorím všetkým: Bdejte!“ (Mar. 13:33, 35–37) Jehovovi svedkovia si veľmi dobre uvedomujú, aké je dôležité, aby zostali bdelí.
Niekedy síce prejavili v súvislosti so spĺňaním určitých proroctiev prílišnú horlivosť, no skutočnosťou zostáva, že od prvej svetovej vojny sa hromadia doklady o tom, že sme v závere systému vecí. Určite je oveľa lepšie dychtivo túžiť — hoci aj príliš — po tom, aby sa uskutočnila Božia vôľa, ako duchovne zaspať splnenie Božích predsavzatí! — Porovnaj Lukáša 19:11; Skutky 1:6; 1. Tesaloničanom 5:1, 2, 6.
Čo znamená stále bdieť?
Stále bdieť — ako?
Bdelí kresťania nečakajú so založenými rukami. Práve naopak! Musia si zachovávať dobrý duchovný stav, aby sa Ježiš dokázal aj ako ich Vysloboditeľ, keď príde ako Vykonávateľ rozsudku. (Luk. 21:28) „Dávajte si však pozor na seba,“ varoval Ježiš, „aby vaše srdce nebolo nikdy preťažené prejedaním a prílišným pitím a úzkostlivými životnými starosťami, a náhle, v jednom okamihu, by na vás prišiel ten deň ako osídlo... Zostaňte bdelí.“ (Luk. 21:34–36) Bdelí kresťania si teda predovšetkým musia ,dávať pozor na seba‘, aby každý deň žili tak, ako má žiť kresťan. Musia byť bdelí a uvedomovať si svoje kresťanské zodpovednosti a vyhýbať sa nekresťanskému správaniu typickému pre svet, ktorý „leží v moci toho zlého“. (1. Jána 5:19; Rim. 13:11–14) Keď príde Kristus, musia byť pripravení.
Kto naozaj zostáva bdelý a v dobrom duchovnom stave? Historické fakty predložené v predchádzajúcich kapitolách tejto publikácie ukazujú, že sú to Jehovovi svedkovia. Je zrejmé, že berú vážne zodpovednosti, ktoré súvisia s kresťanským životom. Napríklad v čase vojny sú ochotní riskovať väzenie a smrť, lebo si uvedomujú záväzok nebyť časťou sveta a prejavovať obetavú lásku voči sebe navzájom. (Ján 13:34, 35; 17:14, 16) Na ľudí, ktorí ich pozorujú v ich sálach Kráľovstva, na ich veľkých zjazdoch alebo aj v ich svetskej práci, pôsobí ich „znamenité správanie“. (1. Petra 2:12) V tomto svete, ktorý ,stratil celý mravný zmysel‘, sú známi tým, že žijú poctivým, morálne čistým životom. — Ef. 4:19–24; 5:3–5.
Udržať si bdelosť však znamená viac ako len ,dávať si pozor na seba‘. Strážca musí oznamovať druhým to, čo vidí. Bdelí kresťania, ktorí v tomto čase konca jasne vidia znamenie Kristovej prítomnosti, musia druhým hlásať „dobré posolstvo o Kráľovstve“ a musia ich varovať, že čoskoro príde Kristus a vykoná rozsudok nad týmto zlým systémom vecí. (Mat. 24:14, 30, 44) Tak pomáhajú druhým, aby mali možnosť byť ,vyslobodení‘. — Luk. 21:28.
Kto sa ukázal ako bdelý tým, že dáva zaznieť tejto výstrahe? Jehovovi svedkovia sú na celom svete známi svojou horlivosťou v oznamovaní Božieho mena a Kráľovstva. Kázanie neprenechávajú vybranej triede duchovenstva. Uvedomujú si, že zodpovednosť kázať majú všetci veriaci. Považujú to za základnú súčasť svojho uctievania. (Rim. 10:9, 10; 1. Kor. 9:16) K akým výsledkom to vedie?
Teraz tvoria rastúci zbor miliónov aktívnych členov vo viac ako 220 krajinách po celej zemi. (Iz. 60:22; porovnaj Skutky 2:47; 6:7; 16:5.) Niektoré z najmocnejších vlád v dejinách ľudstva zakazovali ich dielo, dokonca ich chytali a väznili. Ale Jehovovi svedkovia ďalej hlásajú Božie Kráľovstvo! Sú odhodlaní konať rovnako ako apoštoli; keď im bolo nariadené prestať kázať, vyhlásili: „My však nemôžeme prestať hovoriť o tom, čo sme videli a počuli.“ „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ — Sk. 4:18–20; 5:27–29.
„Stále ho očakávaj“
Situácia Jehovových svedkov dnes je podobná situácii judejských kresťanov v prvom storočí. Ježiš im dal znamenie, podľa ktorého mali spoznať, kedy je čas utiecť z Jeruzalema, a uniknúť tak zničeniu. Ježiš povedal: ,Keď uvidíte Jeruzalem obklopený utáborenými vojskami, utečte.‘ (Luk. 21:20–23) Len o niečo vyše 30 rokov, v roku 66 n. l., bol Jeruzalem obkolesený rímskymi vojskami. Keď rímske vojská náhle bez akejkoľvek zjavnej príčiny odtiahli, judejskí kresťania poslúchli Ježišove pokyny a utiekli — nielen z Jeruzalema, ale z celej Judey — do mesta v Perei zvanom Pella.
Tam v bezpečí čakali. Rok 67 n. l. prišiel i odišiel. Potom uplynul rok 68 a nadišiel rok 69. A Jeruzalem bol stále slobodný. Mali by sa vrátiť? Napokon, Ježiš nepovedal, ako dlho majú čakať. Ale ak sa nejakí kresťania vrátili, bol to veľmi zlý krok, lebo v roku 70 n. l. sa rímske vojská vrátili v takom počte, že to pôsobilo ako záplava, ktorú nemožno zastaviť, a tentoraz už neodtiahli. Naopak, zničili mesto a zabili vyše milióna ľudí. Akí šťastní museli byť tí judejskí kresťania v Pelle, že stále čakali, kým neprišiel Jehovov ustanovený čas na vykonanie rozsudku!
Podobne je to aj s tými, ktorí zostávajú bdelí dnes. Plne si uvedomujú, že čím hlbšie sa ponárame do tohto času konca, tým náročnejšie bude zotrvávať v očakávaní Ježišovho príchodu. Ale nestrácajú vieru v Ježišove slová: „Pravdivo vám hovorím, že sa toto pokolenie určite nepominie, kým sa to všetko nestane.“ (Mat. 24:34) Výraz „to všetko“ sa vzťahuje na rôzne črty zloženého „znamenia“. Toto znamenie je viditeľné od roku 1914 a vyvrcholí vo „veľkom súžení“. (Mat. 24:21) Koniec nemôže byť ďaleko.
Jehovovi svedkovia sú pevne odhodlaní zostať zatiaľ bdelí s úplnou vierou, že Boh vo svoj stanovený čas splní všetky svoje sľuby! Berú si k srdcu Jehovove slová adresované prorokovi Habakukovi. Hoci sa v druhej polovici siedmeho storočia pred n. l. zdalo, že Jehova toleruje v judskom kráľovstve zlo, tomuto prorokovi Jehova povedal: „Zapíš videnie [o skončení stavu útlaku] a jasne ho predlož na tabuľkách, aby ten, kto z neho bude nahlas čítať, mohol čítať plynule. Lebo videnie je ešte na ustanovený čas a ťažko oddychujúc speje ku koncu a nepovie lož. Aj keby sa [zdanlivo] zdržalo, stále ho očakávaj; lebo sa celkom určite splní. Neoneskorí sa.“ (Hab. 1:2, 3; 2:2, 3) Podobne aj Jehovovi svedkovia dôverujú v Jehovovu spravodlivosť a právo, a to im pomáha zachovať si rovnováhu a čakať na Jehovov „ustanovený čas“.
F. W. Franz, ktorý bol pokrstený v roku 1913, dobre vyjadril pocity Jehovových svedkov. V roku 1991 ako prezident spoločnosti Watch Tower povedal:
„Naša nádej je niečo isté a splní sa každému zostávajúcemu zo 144 000 členov malého stáda v miere presahujúcej všetko, čo si len vieme predstaviť. My z ostatku, ktorí sme žili v roku 1914, keď sme očakávali, že všetci pôjdeme do neba, sme si neprestali uvedomovať hodnotu tejto nádeje. Ale stojíme za ňou rovnako pevne ako v minulosti a ceníme si ju tým viac, čím dlhšie na ňu čakáme. Je to niečo hodné čakania, aj keby si to vyžadovalo milión rokov. Cením si našu nádej viac ako kedykoľvek predtým a nikdy nechcem stratiť ocenenie pre ňu. Nádej malého stáda poskytuje tiež uistenie, že očakávanie veľkého zástupu iných oviec nemôže v žiadnom prípade zlyhať a bude splnené nad naše najžiarivejšie predstavy. Preto pevne vytrvávame až do tejto hodiny a budeme pevne vytrvávať, až kým Boh skutočne dokáže, že je verný svojim ‚drahocenným a preveľkým sľubom‘.“ — 2. Petra 1:4; 4. Mojž. 23:19; Rim. 5:5.
Rýchlo sa blíži čas, keď sa Kristova prítomnosť v moci Kráľovstva jasne zjaví celému ľudstvu. Potom tí, čo sú bdelí, ,prijmú splnenie sľubu‘. (Hebr. 10:36) Ich očakávania budú splnené dokonca ,nad každú predstavu‘. Akí budú šťastní a vďační, že v záverečných dňoch tohto zlého systému vecí boli tými, ktorí stále zostávali bdelí, tými, ktorí horlivo hlásali Božie Kráľovstvo!
[Zvýraznený text na strane 713]
Majú úplnú istotu, že súčasný svet je vo svojom „čase konca“
[Zvýraznený text na strane 714]
Dávajú si pozor, aby každý deň žili tak, ako má žiť kresťan
[Zvýraznený text na strane 715]
Kto sa ukázal ako bdelý tým, že dáva zaznieť výstrahe?
[Zvýraznený text na strane 716]
„Cením si našu nádej viac ako kedykoľvek predtým a nikdy nechcem stratiť ocenenie pre ňu — F. W. Franz
[Rámček/obrázok na strane 717]
Správy o celosvetovom vydávaní svedectva
Rok Krajiny
1920 ...... 46
1925 ...... 83
1930 ...... 87
1935 ..... 115
1940 ..... 112
1945 ..... 107
1950 ..... 147
1955 ..... 164
1960 ..... 187
1965 ..... 201
1970 ..... 208
1975 ..... 212
1980 ..... 217
1985 ..... 222
1992 ..... 229
Celkový počet krajín
Počet krajín je uvedený podľa toho, ako bol svet rozdelený začiatkom 90. rokov 20. storočia, nie podľa politického rozdelenia, ktoré prevládalo napríklad v čase, keď bývalé veľké ríše ovládali územie, ktoré je teraz rozdelené na viacero nezávislých štátov.
Rok Zbory
1940 ...... 5 130
1945 ...... 7 218
1950 ..... 13 238
1955 ..... 16 044
1960 ..... 21 008
1965 ..... 24 158
1970 ..... 26 524
1975 ..... 38 256
1980 ..... 43 181
1985 ..... 49 716
1992 ..... 69 558
Celkový počet zborov
Pred rokom 1938 sa neuchovávala dôsledná správa o celkovom počte zborov na svete.
Rok Zvest.
1935 ...... 56 153
1940 ...... 96 418
1945 ..... 156 299
1950 ..... 373 430
1955 ..... 642 929
1960 ..... 916 332
1965 ... 1 109 806
1970 ... 1 483 430
1975 ... 2 179 256
1980 ... 2 272 278
1985 ... 3 024 131
1992 ... 4 472 787
Celkový počet zvestovateľov Kráľovstva
Spôsob sčítavania zvestovateľov prechádzal v priebehu 20. rokov a začiatkom 30. rokov viacerými zmenami. Zborové správy sa Spoločnosti posielali každý týždeň, nie iba raz za mesiac. (Mesačné správy sa začali zostavovať až od októbra 1932.) Aby bol niekto počítaný ako pracovník triedy (zborový zvestovateľ), musel podľa „Bulletinu“ z 1. januára 1929 venovať zvestovateľskej službe najmenej 3 hodiny týždenne (alebo 12 hodín mesačne). „Vysunuté hliadky“ (zvestovatelia v izolovaných oblastiach) mali venovať vydávaniu svedectva najmenej dve hodiny týždenne.
Rok Priekop.
1920 ......... 480
1925 ....... 1 435
1930 ....... 2 897
1935 ....... 4 655
1940 ....... 5 251
1945 ....... 6 721
1950 ...... 14 093
1955 ...... 17 011
1960 ...... 30 584
1965 ...... 47 853
1970 ...... 88 871
1975 ..... 130 225
1980 ..... 137 861
1985 ..... 322 821
1992 ..... 605 610
Priekopníci
V počte, ktorý je tu uvedený, sú zahrnutí pravidelní priekopníci, pomocní priekopníci, zvláštni priekopníci, misionári, krajskí dozorcovia a oblastní dozorcovia. Priekopníci boli predtým známi ako kolportéri a pomocní priekopníci ako pomocní kolportéri. Údaje za jednotlivé roky väčšinou predstavujú mesačný priemer.
Rok Bibl. št.
1945 ....... 104 814
1950 ....... 234 952
1955 ....... 337 456
1960 ....... 646 108
1965 ....... 770 595
1970 ..... 1 146 378
1975 ..... 1 411 256
1980 ..... 1 371 584
1985 ..... 2 379 146
1992 ..... 4 278 127
Domáce biblické štúdiá
V 30. rokoch sa viedlo niekoľko štúdií s jednotlivcami, no dôraz sa kládol na to, aby sa ľudia naučili sami študovať, a tiež na organizovanie takých štúdií, na ktorých by sa mohli zúčastňovať ďalší záujemcovia z tej oblasti. Neskôr, keď jednotlivci prejavovali úprimný záujem, štúdium sa s nimi viedlo dovtedy, kým neboli pokrstení. Ešte neskôr bolo odporúčané pokračovať v štúdiu, kým dotyčný človek nedostane dostatočnú pomoc na to, aby sa stal zrelým kresťanom.
Roky Hodiny
1930–1935 ....... 42 205 307
1936–1940 ....... 63 026 188
1941–1945 ...... 149 043 097
1946–1950 ...... 240 385 017
1951–1955 ...... 370 550 156
1956–1960 ...... 555 859 540
1961–1965 ...... 760 049 417
1966–1970 .... 1 070 677 035
1971–1975 .... 1 637 744 774
1976–1980 .... 1 646 356 541
1981–1985 .... 2 276 287 442
1986–1992 .... 5 912 814 412
Celkový počet hodín
Do konca 20. rokov sa nerobil celkový záznam o čase. Spôsob počítania hodín prešiel viacerými zmenami: Začiatkom 30. rokov sa počítal len čas venovaný vydávaniu svedectva z domu do domu — nie čas strávený na opätovných návštevách. Hoci je uvedená správa naozaj pôsobivá, je to v skutočnosti len približný údaj o obrovskom množstve času, ktorý Jehovovi svedkovia venovali dielu hlásania o Božom Kráľovstve.
Roky Rozšír. lit.
1920–1925 ....... 38 757 639
1926–1930 ....... 64 878 399
1931–1935 ...... 144 073 004
1936–1940 ...... 164 788 909
1941–1945 ...... 178 265 670
1946–1950 ...... 160 027 404
1951–1955 ...... 237 151 701
1956–1960 ...... 493 202 895
1961–1965 ...... 681 903 850
1966–1970 ...... 935 106 627
1971–1975 .... 1 407 578 681
1976–1980 .... 1 380 850 717
1981–1985 .... 1 504 980 839
1986–1992 .... 2 715 998 934
Rozšírená literatúra
Údaje za roky pred rokom 1940 okrem niekoľkých výnimiek nezahŕňajú rozširované časopisy, hoci boli rozšírené milióny výtlačkov. V údajoch od roku 1940 sú zahrnuté knihy, brožúrky, brožúry a časopisy, ale nie sú v nich zachytené stámilióny traktátov, ktoré sa tiež používali na podnietenie záujmu o posolstvo o Kráľovstve. Celkový počet 10 107 565 269 publikácií rozšírených od roku 1920 do roku 1992 vo viac ako 290 jazykoch je dokladom toho, aké mimoriadne svedectvo sa vydalo na celom svete.
Rok Prít. Symb. prij.
1935 ...... 63 146 ... 52 465
1940 ...... 96 989 ... 27 711
1945 ..... 186 247 ... 22 328
1950 ..... 511 203 ... 22 723
1955 ..... 878 303 ... 16 815
1960 ... 1 519 821 ... 13 911
1965 ... 1 933 089 ... 11 550
1970 ... 3 226 168 ... 10 526
1975 ... 4 925 643 ... 10 550
1980 ... 5 726 656 .... 9 564
1985 ... 7 792 109 .... 9 051
1992 .. 11 431 171 .... 8 683
Prítomní na Pamätnej slávnosti a tí, ktorí prijímali symboly
Dostupné údaje o počte prítomných na Pamätnej slávnosti pred rokom 1932 sú často neúplné. Niekedy boli do celkového uverejneného počtu zahrnuté len skupiny 15, 20, 30 alebo viacerých ľudí. Je zaujímavé, že vo väčšine rokov, z ktorých sú k dispozícii nejaké údaje, aspoň niektorí z prítomných symboly neprijímali. V roku 1933 ich bolo asi 3000.