Verný správca a jeho vedúci zbor
„Kto je skutočne verný správca, ten rozvážny, ktorého jeho pán ustanoví nad svojím služobníctvom, aby im dával ich vymeranú zásobu jedla v pravý čas?“ (LUK. 12:42)
1., 2. Akú dôležitú otázku položil Ježiš, keď hovoril o zloženom znamení posledných dní?
KEĎ Ježiš hovoril o zloženom znamení posledných dní, položil túto otázku: „Kto je teda ten verný a rozvážny otrok, ktorého jeho pán ustanovil nad svojou čeľaďou, aby im dával pokrm v pravý čas?“ Potom povedal, že tento otrok bude za svoju vernosť odmenený tým, že bude ustanovený nad celým majetkom svojho Pána. (Mat. 24:45–47)
2 Niekoľko mesiacov predtým položil Ježiš podobnú otázku. (Prečítajte Lukáša 12:42–44.) Tohto otroka nazval „správcom“ a „čeľaď“ nazval „služobníctvom“. Správca je hospodár dosadený nad ostatnými sluhami. Ale aj on je sluha. Kto je tento otrok alebo správca a ako poskytuje „pokrm v pravý čas“? Pre nás všetkých je životne dôležité poznať prostriedok, cez ktorý dostávame duchovný pokrm.
3. a) Ako sa komentátori takzvaného kresťanstva pokúšajú vysvetliť Ježišove slová o „otrokovi“? b) Kto je „správca“ alebo „otrok“ a koho predstavuje „služobníctvo“ alebo „čeľaď“?
3 Komentátori takzvaného kresťanstva často vysvetľujú tieto Ježišove slová tak, že ide o ľudí, ktorí medzi ľuďmi hlásiacimi sa ku kresťanstvu zastávajú zodpovedné postavenie. Ale Ježiš, „pán“ z podobenstva, nepovedal, že bude veľké množstvo otrokov rozptýlených v rôznych sektách kresťanstva. Miesto toho jasne povedal, že tu bude len jeden „správca“ alebo „otrok“, ktorého ustanoví nad celým svojím majetkom. Tak ako tento časopis viackrát objasnil, tento správca musí predstavovať „malé stádo“ pomazaných učeníkov ako skupinu. Práve o nich sa Ježiš zmieňoval, ako to vyplýva z kontextu Lukášovho evanjelia. (Luk. 12:32) „Služobníctvom“ alebo „čeľaďou“ sa myslí tá istá skupina, ale zdôrazňuje sa, že ide o jej jednotlivých členov. A tak vzniká zaujímavá otázka: Má každý jeden člen triedy otroka nejakú úlohu v poskytovaní duchovného pokrmu v pravý čas? Jasnú odpoveď nájdeme, keď podrobne preskúmame, čo sa o tom píše v Biblii.
Jehovov sluha v minulosti
4. Ako Jehova opísal staroveký izraelský národ a čo je dôležité všimnúť si v súvislosti s týmto národom?
4 Jehova o svojom ľude, starovekom izraelskom národe, hovoril ako o kolektívnom sluhovi. „‚Ste moji svedkovia [množné číslo],‘ je Jehovov výrok, ‚áno, môj sluha [jednotné číslo], ktorého som si vyvolil.‘“ (Iz. 43:10) Všetci príslušníci národa boli zahrnutí v tejto jednej triede sluhu. Je však dôležité všimnúť si, že vyučovanie národa mali na starosti len kňazi a nekňazskí Léviti. (2. Par. 35:3; Mal. 2:7)
5. Aká významná zmena mala podľa Ježiša nastať?
5 Bol izraelský národ otrokom, o ktorom hovoril Ježiš? Nie. Vieme to z toho, čo povedal Ježiš o Židoch svojich čias: „Božie kráľovstvo vám bude odňaté a bude dané národu, ktorý prináša jeho ovocie.“ (Mat. 21:43) Je zjavné, že mala nastať zmena. Jehova sa chystal použiť nový národ. Ale pokiaľ ide o duchovné poučovanie, činnosť otroka z Ježišovho podobenstva má podobné črty ako činnosť Božieho „sluhu“, telesného Izraela v staroveku.
Objavuje sa verný otrok
6. Aký nový národ začal existovať na Letnice 33 n. l. a kto sú jeho členovia?
6 Tento nový národ, „Boží Izrael“, pozostáva z duchovných Izraelitov. (Gal. 6:16; Rim. 2:28, 29; 9:6) Existovať začal pri vyliatí Božieho ducha na Letnice 33 n. l. Odvtedy sa všetci kresťania pomazaní duchom stávali členmi národa, ktorý slúžil ako trieda otroka, ktorú ustanovil Pán, Ježiš Kristus. Každý člen tejto triedy dostal za úlohu zvestovať dobré posolstvo a robiť učeníkov. (Mat. 28:19, 20) Bol však každý člen tejto skupiny zapojený do poskytovania duchovného pokrmu v pravý čas? Pozrime sa, ako na túto otázku odpovedá Písmo.
7. Aká bola spočiatku hlavná úloha apoštolov a ako sa neskôr rozšírila?
7 Keď Ježiš vymenoval 12 apoštolov, ich hlavná úloha súvisela s ich vyslaním zvestovať dobré posolstvo druhým. (Prečítajte Marka 3:13–15.) Táto úloha bola v súlade so základným významom gréckeho slova apostolos odvodeného od slovesa, ktoré znamená „vyslať“. Ale postupom času, keď už mal byť založený kresťanský zbor, sa úloha apoštola stala ‚úradom dozorcu‘. (Sk. 1:20–26)
8., 9. a) Čo bolo prvoradým záujmom 12 apoštolov? b) Kto ďalší dostal so schválením vedúceho zboru ďalšie úlohy?
8 Čo bolo prvoradým záujmom 12 apoštolov? Odpoveď je zrejmá z udalostí, ktoré sa udiali po Letniciach. Keď vznikol spor v súvislosti s každodenným rozdeľovaním jedla vdovám, 12 apoštoli zhromaždili učeníkov a povedali: „Nepáči sa nám, aby sme opúšťali Božie slovo a rozdeľovali jedlo na stoly.“ (Prečítajte Skutky 6:1–6.) Preto touto „nutnou vecou“ poverili iných duchovne spôsobilých bratov, aby sa oni mohli venovať „službe slova“. Tento krok viedol k Jehovovmu požehnaniu a „Božie slovo tak ďalej rástlo a v Jeruzaleme sa veľmi zvyšoval počet učeníkov“. (Sk. 6:7) A tak hlavná zodpovednosť za duchovné sýtenie zostala na apoštoloch. (Sk. 2:42)
9 Časom dostali závažné úlohy aj ďalší kresťania. Pod vedením svätého ducha boli Pavol a Barnabáš vyslaní zborom v Antiochii slúžiť ako misionári. Aj oni sa stali známi ako apoštoli, aj keď neboli zahrnutí medzi pôvodných 12 apoštolov. (Sk. 13:1–3; 14:14; Gal. 1:19) Ich vymenovanie potvrdil vedúci zbor v Jeruzaleme. (Gal. 2:7–10) Krátko nato sa Pavol zapojil do poskytovania duchovného pokrmu. Napísal prvý inšpirovaný list.
10. Boli v prvom storočí všetci pomazaní kresťania zapojení do prípravy duchovného pokrmu? Vysvetli to.
10 Boli však všetci pomazaní kresťania zapojení do dozoru nad zvestovateľským dielom a do prípravy duchovného pokrmu? Nie. Apoštol Pavol nám hovorí: „Sú azda všetci apoštolmi? Sú azda všetci prorokmi? Sú azda všetci učiteľmi? Konajú azda všetci mocné skutky?“ (1. Kor. 12:29) Hoci do zvestovania sa zapájali všetci kresťania splodení duchom, len veľmi obmedzený počet z nich — len osem mužov — Jehova použil, aby napísali 27 kníh Kresťanských gréckych Písiem.
Verný otrok v našich časoch
11. Nad akým „majetkom“ bol otrok ustanovený?
11 Z Ježišových slov zapísaných v Matúšovi 24:45 jednoznačne vidieť, že trieda verného a rozvážneho otroka mala na zemi žiť aj v čase konca. V Zjavení 12:17 sa o nej hovorí ako o ‚zostávajúcich‘ semena ženy. Tento ostatok bol ako skupina ustanovený nad celým Kristovým majetkom tu na zemi. „Majetok“, o ktorý sa má starať verný správca, sú záujmy Kráľa na zemi, ku ktorým patria pozemskí poddaní Kráľovstva a hmotný majetok využívaný pri zvestovaní dobrého posolstva.
12., 13. Ako kresťan vie, že má nebeské povolanie?
12 Ako kresťan vie, že má nebeskú nádej a bol zaradený k tomuto ostatku duchovných Izraelitov? Odpoveď nachádzame v slovách apoštola Pavla adresovaných spolukresťanom, ktorí mali nebeskú nádej rovnako ako on: „Všetci tí, ktorých vedie Boží duch, sú Božími synmi. Vy ste totiž nedostali ducha otroctva, ktorý znovu spôsobuje strach, ale ste dostali ducha prijatia za synov, a týmto duchom voláme: ‚Abba, Otče!‘ Ten duch sám svedčí s naším duchom, že sme Božie deti. Ak sme teda deti, sme aj dedičia; naozaj Boží dedičia, ale spoludedičia s Kristom, za predpokladu, že spolu trpíme, aby sme boli aj spolu oslávení.“ (Rim. 8:14–17)
13 Jednoducho povedané, títo ľudia sú pomazaní Božím svätým duchom a dostali nebeské „povolanie“, čiže pozvanie. (Hebr. 3:1) Toto osobné pozvanie je od Boha. Reagujú naň hneď, bez otázok či pochýb alebo obáv prijať to, že boli splodení ako Boží synovia. (Prečítajte 1. Jána 2:20, 21.) Teda túto nádej si nevyberajú sami, ale Jehova na nich kladie svoju pečať, čiže svätého ducha. (2. Kor. 1:21, 22; 1. Petra 1:3, 4)
Správny pohľad
14. Ako sa pomazaní pozerajú na svoje povolanie?
14 Ako by sa mali títo pomazaní na seba pozerať, kým čakajú na svoju nebeskú odmenu? Uvedomujú si, že hoci pozvanie, ktoré dostali, je úžasné, je to stále len pozvanie. Ak chcú túto cenu získať, musia zostať verní až do smrti. Pokora ich vedie k rovnakému postoju, aký mal Pavol: „Bratia, ešte o sebe neuvažujem, akoby som to už bol uchopil. Ide však o jedno: Zabúdam na veci za sebou a siaham po veciach pred sebou, snažím sa o cieľ, cenu Božieho povolania hore prostredníctvom Krista Ježiša.“ (Fil. 3:13, 14) Členovia pomazaného ostatku sa musia zo všetkých síl snažiť, aby „chodili hodní povolania, ktorým... boli povolaní, s celou pokorou mysle“, a to „s bázňou a chvením“. (Ef. 4:1, 2; Fil. 2:12; 1. Tes. 2:12)
15. Ako by sa mali kresťania pozerať na tých, ktorí na Pamätnej slávnosti prijímajú zo symbolov, a ako sa na seba pozerajú pomazaní?
15 A ako by sa mali ostatní kresťania pozerať na toho, kto tvrdí, že dostal nebeskú nádej, a na Pamätnej slávnosti začne prijímať zo symbolov? Nemali by ho súdiť. Je to medzi ním a Jehovom. (Rim. 14:12) Na druhej strane kresťania, ktorí boli naozaj pomazaní, sa nedožadujú zvláštnej pozornosti. Nemyslia si, že keď sú pomazaní, majú zvláštne pochopenie, väčšie než niektorí skúsení členovia „veľkého zástupu“. (Zjav. 7:9) Nemyslia si, že majú automaticky viac svätého ducha ako ich spoločníci spomedzi „iných oviec“. (Ján 10:16) Neočakávajú zvláštne zaobchádzanie; ani netvrdia, že to, že prijímajú zo symbolov, ich nadraďuje nad vymenovaných starších v zbore.
16. – 18. a) Sú všetci pomazaní zapojení do poskytovania nových duchovných právd? Uveď príklad. b) Prečo nie je potrebné, aby sa vedúci zbor radil so všetkými, ktorí sa hlásia k pomazaným?
16 Sú všetci títo pomazaní na celej zemi súčasťou nejakej celosvetovej siete, prostredníctvom ktorej sa odhaľujú nové duchovné pravdy? Nie. Hoci trieda otroka ako celok má na starosti sýtenie domácnosti pomazaných kresťanov, nie každý jej člen má rovnakú zodpovednosť alebo pridelenú prácu. (Prečítajte 1. Korinťanom 12:14–18.) Ako už bolo uvedené, v prvom storočí sa všetci zapájali do životne dôležitého zvestovania. Ale len veľmi málo z nich napísalo knihy Biblie alebo dozeralo na kresťanský zbor.
17 Uveďme príklad. V Písme sa občas hovorí, že „zbor“ podniká určité kroky v právnych záležitostiach, ktoré sa vyskytnú v zbore. (Mat. 18:17) Ale v praxi tieto kroky podnikajú len starší, ktorí tým zastupujú zbor. Starší sa nekontaktujú so všetkými členmi zboru, aby spoznali ich názory a potom rozhodli. Je teokratické, že vykonávajú úlohu, ktorú dostali; konajú v mene celého zboru.
18 Podobne aj dnes má určitý obmedzený počet pomazaných mužov úlohu zastupovať triedu otroka. Z nich pozostáva vedúci zbor Jehovových svedkov. Títo muži pomazaní duchom dozerajú na dielo Kráľovstva a na program duchovného sýtenia. Ale podobne ako v prvom storočí, vedúci zbor sa pred rozhodnutím neradí s každým členom triedy otroka. (Prečítajte Skutky 16:4, 5.) Všetci pomazaní svedkovia sú však naplno zapojení do životne dôležitej žatvy, ktorá teraz prebieha. Ako trieda je „verný a rozvážny otrok“ jedna skupina, ale ako jednotlivci majú jeho členovia rôzne typy práce. (1. Kor. 12:19–26)
19., 20. Aký vyrovnaný pohľad má veľký zástup na „verného a rozvážneho otroka“ a na jeho vedúci zbor?
19 Ako by mali uvedené skutočnosti pôsobiť na stále rastúci veľký zástup tých, ktorí majú nádej žiť navždy na zemi? Ako časť Kráľovho majetku sa s radosťou podriaďujú opatreniam, ktoré robí vedúci zbor zastupujúci „verného a rozvážneho otroka“. Členovia veľkého zástupu si cenia duchovný pokrm pripravovaný pod vedením vedúceho zboru. A zatiaľ čo si vážia otroka ako triedu, dávajú si pozor, aby nevyvyšovali žiadnych jednotlivcov, ktorí sa k tejto triede hlásia. Žiaden kresťan, ktorý bol naozaj pomazaný svätým duchom, by také zaobchádzanie nechcel ani neočakával. (Sk. 10:25, 26; 14:14, 15)
20 Či už patríme k ‚čeľadi‘, ktorá tvorí pomazaný ostatok, alebo k veľkému zástupu, buďme odhodlaní naplno spolupracovať s verným správcom a jeho vedúcim zborom. Kiež každý z nás ‚zostane bdelý‘ a verný až do konca. (Mat. 24:13, 42)
Spomínaš si?
• Kto je „verný a rozvážny otrok“ a kto je čeľaď?
• Ako človek vie, že má nebeské povolanie?
• Hlavne kto má zodpovednosť za prípravu nového duchovného pokrmu?
• Ako by sa mal na seba pozerať pomazaný kresťan?
[Obrázok na strane 23]
Triedu verného a rozvážneho otroka dnes zastupuje vedúci zbor. Podobne to bolo aj v prvom storočí