Kapitola 111

Znamenia posledných dní

JE UTOROK popoludnie. Ježiš sedí na Olivovom vrchu a hľadí dolu na chrám. Vtedy k nemu súkromne prichádzajú Peter, Andrej, Jakub a Ján. Majú obavy, čo sa stane s chrámom, lebo Ježiš práve predpovedal proroctvo, že v ňom nezostane kameň na kameni.

Keď pristupujú k Ježišovi, majú zrejme na mysli ešte niečo iné. Pred niekoľkými týždňami hovoril o svojej „prítomnosti“, o čase, keď „sa má zjaviť Syn človeka“. A ešte pri inej príležitosti im povedal o „závere systému vecí“. Apoštoli sú preto veľmi zvedaví.

„Povedz nám,“ hovoria, „kedy to [čo povedie ku skaze Jeruzalema a chrámu] bude a čo bude znamením tvojej prítomnosti a záveru systému vecí?“ Ich otázka sa týka troch vecí. Najprv sa chcú niečo dozvedieť o zničení Jeruzalema a chrámu, potom o Ježišovej prítomnosti v kráľovskej moci, a napokon o konci celého systému vecí.

Ježiš obšírne odpovedá na všetky tri časti otázky. Predkladá znamenie, z ktorého vidno, kedy sa skončí židovský systém vecí, ale dáva aj iné poučenie. Opisuje tiež znamenie, ktoré upozorní jeho budúcich učeníkov, že žijú v čase jeho prítomnosti a že sa blíži koniec celého systému vecí.

Roky plynú a Ježišovi apoštoli začínajú vidieť spĺňanie jeho proroctva. V ich dňoch sa začalo diať to, čo predpovedal. A tak kresťania, ktorí žijú ešte o 37 rokov neskôr, v roku 70 n. l., nie sú zničením židovského usporiadania a chrámu zaskočení.

Ale v roku 70 n. l. nenastáva Ježišova prítomnosť ani záver systému vecí. Jeho prítomnosť v kráľovskej moci nastane oveľa neskôr. Ale kedy? Zistíme to z úvahy o Ježišovom proroctve.

Ježiš predpovedá, že budú ‚vojny a správy o vojnách‘. „Povstane národ proti národu“ a bude nedostatok potravín, budú zemetrasenia a rôzne nákazy. Jeho učeníkov budú nenávidieť a zabíjať. Povstanú falošní proroci a mnohých zvedú. Vzrastie nezákonnosť a ochladne láska mnohých ľudí. V tom istom čase sa bude zvestovať dobré posolstvo o Božom Kráľovstve na svedectvo všetkým národom.

Ježišovo proroctvo sa síce čiastočne splnilo pred zničením Jeruzalema v roku 70 n. l., ale väčšie splnenie tohto proroctva prebieha počas jeho prítomnosti a záveru systému vecí. Ak pozorne sledujeme svetové udalosti od roku 1914, vidíme, že veľké spĺňanie Ježišovho významného proroctva nastáva práve od tohto roku.

K Ježišovmu znameniu patrí aj to, že sa má objaviť „ohavnosť pôsobiaca spustošenie“. V roku 66 n. l. sa objaví ohavnosť v podobe ‚utáborených vojsk‘ Rimanov, ktoré obkľúčia Jeruzalem a podkopú chrámový múr. „Ohavnosť“ stojí tam, kde by nemala.

V hlavnom spĺňaní tohto znamenia je ohavnosťou Spoločnosť národov a po nej nasledujúca Organizácia Spojených národov. Kresťanstvo hľadí na túto svetovú mierovú organizáciu ako na náhradu za Božie Kráľovstvo. To je naozaj ohavné. Časom sa preto politické moci združené v Organizácii Spojených národov obrátia proti kresťanstvu (protiobraznému Jeruzalemu) a spustošia ho.

Ježiš teda predpovedá: „Vtedy bude veľké súženie, aké nebolo od začiatku sveta až dosiaľ, áno, aké nikdy viac nebude.“ Zničenie Jeruzalema v roku 70 n. l. bolo naozaj veľkým súžením, lebo vtedy bolo vraj zabitých vyše milión ľudí, ale nebolo to väčšie súženie, ako bola potopa sveta za Noacha. Hlavné splnenie tejto časti Ježišovho proroctva má teda ešte len nastať.

Dôvera počas posledných dní

Ku koncu dňa, v utorok 11. nisana, Ježiš pokračuje v rozhovore so svojimi apoštolmi o znamení svojej prítomnosti v moci Kráľovstva a o konci systému vecí. V ďalších slovách ich Ježiš varuje, aby nenasledovali falošných Kristov. Hovorí, že budú chcieť ‚zviesť aj vyvolených, keby to bolo možné‘. Ale vyvolení sa ako ďalekozraké orly zhromaždia tam, kde bude pravý duchovný pokrm, totiž u pravého Krista pri jeho neviditeľnej prítomnosti. Nedajú sa zviesť a nezhromaždia sa k falošnému Kristovi.

Falošní Kristovia môžu byť prítomní len viditeľne. Ježišova prítomnosť bude naproti tomu neviditeľná. Nastane v hrozivom čase ľudských dejín, lebo Ježiš hovorí, že „sa zatmie slnko a mesiac nevydá svetlo“. Skutočne, bude to najčiernejšie obdobie ľudských dejín. Bude to tak, ako keby sa slnko cez deň zatmilo a ako keby mesiac v noci nesvietil.

„Nebeské moci budú otrasené,“ pokračuje Ježiš. Tým naznačuje, že hmotné nebesia začnú vyzerať hrozivo. Nebudú už len ríšou vtákov, ale budú plné vojnových lietadiel, rakiet a kozmických sond. Strach a násilie prekonajú všetko, čo ľudia doteraz v dejinách zažili.

To bude mať podľa Ježišových slov za následok „úzkosť národov, ktoré nebudú poznať východisko pre hukot mora a jeho burácanie, zatiaľ čo ľudia budú omdlievať od strachu a očakávania vecí prichádzajúcich na obývanú zem“. Toto najčiernejšie obdobie ľudských dejín povedie k času, keď sa podľa Ježiša „na nebi zjaví znamenie Syna človeka a vtedy sa budú všetky kmene zeme biť v náreku“.

Nie všetci však budú nariekať, keď ‚Syn človeka príde s mocou‘ zničiť tento zlý systém vecí. „Vyvolení“, 144 000 tých, ktorí budú mať s Kristom účasť na jeho nebeskom Kráľovstve, nebudú nariekať, a ani ich druhovia, ktorých Ježiš predtým nazval svojimi „inými ovcami“. Hoci žijú v najčiernejšom období ľudských dejín, reagujú na Ježišovo povzbudenie: „Keď sa to začne diať, vzpriamte sa a zodvihnite hlavy, lebo sa približuje vaše vyslobodenie.“

Aby učeníci žijúci v posledných dňoch mohli určiť, ako blízko je koniec, dáva Ježiš takéto podobenstvo: „Všimnite si figovník a všetky ostatné stromy: Keď pozorujete, že už pučia, sami viete, že je blízko leto. Podobne aj vy, keď uvidíte, že sa to deje, vedzte, že je Božie kráľovstvo blízko. Pravdivo vám hovorím: Toto pokolenie sa určite nepominie, kým sa to všetko nestane.“

Teda keď jeho učeníci uvidia, ako sa spĺňa mnoho rôznych znakov znamenia, mali by si uvedomiť, že koniec systému vecí je blízko a Božie Kráľovstvo čoskoro odstráni všetko zlo. Koniec naozaj príde za života ľudí, ktorí uvidia spĺňanie všetkého, čo Ježiš predpovedá. Ježiš vyzýva tých učeníkov, ktorí budú žiť vo vážnych posledných dňoch, takto:

„Dávajte si však pozor na seba, aby vaše srdce nebolo nikdy preťažené prejedaním a prílišným pitím a úzkostlivými životnými starosťami, a náhle, v jednom okamihu, by na vás prišiel ten deň ako osídlo. Lebo príde na všetkých, čo bývajú na tvári celej zeme. Preto zostaňte bdelí a v každom čase pokorne proste, aby sa vám podarilo uniknúť všetkému, čo sa má stať, a stáť pred Synom človeka.“

Múdre a pochabé panny

Ježiš odpovedá svojim apoštolom, ktorí ho žiadajú, aby im povedal niečo o znamení svojej prítomnosti v kráľovskej moci. O charakteristických rysoch tohto znamenia hovorí v troch podobenstvách.

Tí, ktorí budú žiť v čase jeho prítomnosti, budú môcť vidieť spĺňanie každého z týchto podobenstiev. Prvé uvádza slovami: „Vtedy bude nebeské kráľovstvo podobné desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli v ústrety ženíchovi. Päť z nich bolo pochabých a päť rozvážnych.“

Keď Ježiš hovorí, že „nebeské kráľovstvo [sa] podobá desiatim pannám“, nemyslí tým, že polovica tých, ktorí majú zdediť nebeské Kráľovstvo, bude pochabá a polovica rozvážna. Chce tým povedať, že v spojitosti s nebeským Kráľovstvom je príznačný ten či onen rys alebo že určité záležitosti súvisiace s Kráľovstvom sa budú podobať tomu a onomu.

Tých desať panien znázorňuje všetkých kresťanov, ktorí prichádzajú do úvahy pre nebeské Kráľovstvo alebo ktorí to o sebe tvrdia. Na Letnice roku 33 n. l. bol kresťanský zbor zasnúbený so vzkrieseným a osláveným Ženíchom, Ježišom Kristom. Ale manželstvo v nebi malo byť uzavreté v bližšie neurčenej budúcnosti.

Desať panien v podobenstve vychádza vítať ženícha a majú sa pripojiť k svadobnému sprievodu. Keď ženích príde, budú svojimi lampami osvetľovať cestu, po ktorej pôjde sprievod, čím si uctia ženícha, ktorý si povedie nevestu do domu pripraveného pre ňu. Ježiš však vysvetľuje: „Tie pochabé si totiž vzali lampy, ale nevzali si olej, kým tie rozvážne si vzali s lampami aj olej v nádobkách. Kým sa ženích zdržal, všetky zadriemali a zaspali.“

Ženích sa značne zdržal, čo naznačuje, že prítomnosť Krista ako vládnuceho Kráľa má nastať vo vzdialenej budúcnosti. Konečne v roku 1914 nastupuje na svoj trón. Predtým bola dlhá noc a všetky panny spali. Ale nie sú odsúdené za to. Pochabé panny sú odsúdené za to, že vo svojich nádobkách nemajú žiaden olej. Ježiš vysvetľuje, ako sa panny pred ženíchovým príchodom zobúdzajú: „Ale o polnoci nastal krik: ‚Ženích je tu! Vyjdite mu naproti!‘ Vtedy všetky tie panny vstali a dali si do poriadku lampy. Tie pochabé povedali rozvážnym: ‚Dajte nám niečo z vášho oleja, lebo naše lampy hasnú.‘ Rozvážne odpovedali slovami: ‚Možno by nebolo dosť pre nás, i pre vás. Choďte radšej k predavačom a kúpte si.‘“

Olej znázorňuje to, čím praví kresťania žiaria ako nositelia svetla. Znázorňuje inšpirované Božie slovo, ktorého sa pevne držia, a aj svätého ducha, ktorý pomáha porozumieť tomuto Slovu. Duchovný olej umožňuje rozvážnym pannám vyžarovať svetlo, keď vítajú ženícha v sprievode na svadobnú hostinu. Ale trieda pochabých panien nemá v sebe, vo svojich nádobách, potrebný duchovný olej. Ježiš preto vysvetľuje ďalšie udalosti:

„Kým si [pochabé panny] odišli nakúpiť [olej], prišiel ženích, a panny, ktoré boli pripravené, vošli s ním na svadobnú hostinu; a dvere sa zavreli. Potom prišli aj ostatné panny a povedali: ‚Pane, pane, otvor nám!‘ Ale on odpovedal a riekol: ‚Pravdivo vám hovorím, nepoznám vás.‘“

Keď Kristus prichádza do svojho nebeského Kráľovstva, trieda rozvážnych panien — pravých pomazaných kresťanov — si uvedomuje svoju prednosť, že v tomto temnom svete majú vyžarovať svetlo na chválu Ženícha, ktorý sa vrátil. Ale tí, ktorí sú znázornení pochabými pannami, nie sú pripravení a nemôžu ho vítať a chváliť. Keď príde ten čas, Kristus im neotvorí dvere na svadobnú hostinu v nebi. Nechá ich vonku v tme najhlbšej noci, aby zahynuli so všetkými ostatnými činiteľmi nezákonnosti. Ježiš končí: „Zostaňte bdelí, lebo nepoznáte deň ani hodinu.“

Podobenstvo o talentoch

Ježiš pokračuje v rozhovore s apoštolmi na Olivovom vrchu. Rozpráva im ďalšie podobenstvo, v poradí druhé z troch. Pred niekoľkými dňami rozprával v Jerichu podobenstvo o mínach, aby ukázal, že Kráľovstvo je ešte ďaleko. Podobenstvo, ktoré rozpráva teraz, má síce niekoľko podobných rysov, ale opisuje tiež, čo sa v jeho splnení bude diať v čase Kristovej prítomnosti v moci Kráľovstva. Znázorňuje, že jeho učeníci musia, pokiaľ sú na zemi, pracovať na zväčšovaní jeho „majetku“.

Ježiš začína: „Lebo je to [okolnosti spojené s Kráľovstvom] tak, ako keď človek, ktorý sa chystal na cestu do cudziny, povolal svojich otrokov a zveril im svoj majetok.“ Ježiš je muž, ktorý pred cestou do cudziny, do neba, zveruje svojim otrokom — učeníkom s nádejou na nebeské Kráľovstvo — svoj majetok. Nie sú to hmotné statky, ale obrazné obrobené pole, na ktorom majú vyrásť ďalší učeníci.

Ježiš zveruje svoj majetok otrokom krátko pred vystúpením do neba. Ako? Tak, že im dáva pokyn, aby pracovali na obrobenom poli a zvestovali posolstvo o Kráľovstve až do najvzdialenejších častí zeme. Ježiš hovorí: „Jednému dal päť talentov, inému dva, ďalšiemu jeden, každému podľa jeho vlastnej schopnosti, a odcestoval do cudziny.“

Osem talentov — Kristov majetok — je teda rozdelených podľa schopností čiže duchovných možností otrokov. Otroci predstavujú triedy učeníkov. Trieda, ktorá v prvom storočí dostala päť talentov, zjavne zahŕňala apoštolov. Ježiš ďalej rozpráva, že otroci, ktorí dostali päť a dva talenty, ich obaja zdvojnásobili svojím zvestovaním o Kráľovstve a robením učeníkov. Ale otrok, ktorý dostal jeden talent, skryl ho v zemi.

Ježiš hovorí: „Po dlhom čase prišiel pán tých otrokov a účtoval s nimi.“ Bolo to až v 20. storočí, asi po 1 900 rokoch, keď sa Kristus vrátil, aby účtoval, teda naozaj „po dlhom čase“. Potom Ježiš vysvetľuje:

„Ten, ktorý dostal päť talentov, predstúpil a priniesol ďalších päť talentov a povedal: ‚Pane, zveril si mi päť talentov; pozri, získal som ďalších päť.‘ Jeho pán mu povedal: ‚Dobre si urobil, dobrý a verný otrok! Bol si verný nad málom. Ustanovím ťa nad mnohým. Vojdi do radosti svojho pána.‘“ Otrok, ktorý dostal dva talenty, ich takisto zdvojnásobil a dostal tiež pochvalu a odmenu.

Ale ako títo verní otroci vchádzajú do radosti svojho Pána? Radosťou ich Pána, Ježiša Krista, bolo to, že dostal ako majetok Kráľovstvo, keď odišiel do cudziny, totiž k svojmu Otcovi v nebi. Verní otroci v novej dobe majú veľkú radosť, že sú im zverené ďalšie zodpovednosti Kráľovstva, a keď ukončia svoj pozemský beh, ich radosť vyvrcholí vzkriesením do nebeského Kráľovstva. Ale čo tretí otrok?

„Pane, vedel som, že si neúprosný človek,“ sťažuje si. „Preto som sa bál a odišiel som a skryl som svoj talent v zemi. Tu máš, čo je tvoje.“ Otrok úmyselne odmietol pracovať na obrobenom poli tak, že by zvestoval a robil učeníkov. Preto mu pán hovorí, že je „zlý a lenivý“, a vynáša rozsudok: „Preto mu vezmite ten talent... A toho naničhodného otroka vyhoďte von do tmy. Tam bude jeho plač a škrípanie zubov.“ Členovia tejto triedy zlého otroka sú vyvrhnutí von, a tak zbavení akejkoľvek duchovnej radosti.

To je závažné poučenie pre všetkých, ktorí sa hlásia ku Kristovi. Keď sa chcú tešiť z jeho pochvaly a odmeny a ak nechcú byť vyvrhnutí von do tmy a konečného zničenia, musia pracovať na rozmnožení majetku svojho nebeského Pána tak, že sa podieľajú na zvestovateľskom diele. Si v tomto ohľade usilovný?

Keď príde Kristus v kráľovskej moci

Ježiš je stále so svojimi apoštolmi na Olivovom vrchu. Odpovedá im na ich otázku, čo bude znamením jeho prítomnosti a záveru systému vecí, a nakoniec im predloží posledné z radu troch podobenstiev. Ježiš začína: „Keď príde Syn človeka v svojej sláve a všetci anjeli s ním, vtedy sa posadí na svoj slávny trón.“

Ľudia nemôžu vidieť anjelov v ich nebeskej sláve. Príchod Syna človeka, Ježiša Krista, s anjelmi musí byť teda ľudským očiam neviditeľný. Tento príchod nastáva v roku 1914. Ale prečo? Ježiš vysvetľuje: „A budú pred ním zhromaždené všetky národy a oddelí ľudí jedných od druhých, tak ako pastier oddeľuje ovce od capov. A postaví ovce po svojej pravici, ale capov po svojej ľavici.“

Ježiš vysvetľuje, čo sa stane s tými, ktorí boli oddelení na stranu priazne: „Vtedy povie kráľ tým po svojej pravici: ‚Poďte, vy požehnaní od môjho Otca, dedične sa ujmite kráľovstva pripraveného pre vás od založenia sveta.‘“ Ovce z tohto podobenstva nebudú vládnuť s Kristom v nebi, ale Kráľovstvo zdedia v tom zmysle, že budú jeho pozemskými poddanými. „Svet“ bol „založený“, keď Adam s Evou mali deti, ktoré by mohli mať úžitok z Božieho plánu vykúpenia ľudstva.

Prečo sú ovce oddelené do priaznivého postavenia po Kráľovej pravici? Kráľ odpovedá: „Lebo som bol hladný, a dali ste mi jesť; bol som smädný, a dali ste mi piť. Bol som cudzincom, a pohostinne ste ma prijali; nahý, a obliekli ste ma. Bol som chorý, a starali ste sa o mňa. Bol som vo väzení, a prišli ste za mnou.“

Ovce sú na zemi, a preto chcú vedieť, ako mohli konať také dobré skutky pre svojho nebeského Kráľa. Pýtajú sa: „Pane, kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako cudzinca a pohostinne sme ťa prijali, alebo nahého a obliekli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme za tebou?“

Kráľ odpovedá: „Pravdivo vám hovorím: Do tej miery, ako ste to robili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste to urobili.“ Kristovi bratia sú jeho nebeskí spoluvládcovia, ostatok zo 144 000, ktorí sú ešte na zemi. A kto robí dobro im, podľa Ježišových slov, ako by to robil jemu.

Potom Kráľ oslovuje capov. „Odíďte odo mňa, vy prekliati, do večného ohňa pripraveného pre Diabla a jeho anjelov. Lebo som bol hladný, ale nedali ste mi jesť, a bol som smädný, ale nedali ste mi piť. Bol som cudzincom, ale neprijali ste ma pohostinne; nahý, ale neobliekli ste ma; chorý a vo väzení, ale nestarali ste sa o mňa.“

Capi sa sťažujú: „Pane, kedy sme ťa videli hladného alebo smädného alebo ako cudzinca alebo nahého alebo chorého alebo vo väzení a neposlúžili sme ti?“ Nepriaznivý rozsudok nad capmi je vynesený na tom istom základe ako priaznivý rozsudok nad ovcami. Ježiš im odpovedá: „Do tej miery, ako ste to neurobili jednému z týchto najmenších [mojich bratov], ani mne ste to neurobili.“

A tak Kristova prítomnosť v kráľovskej moci, tesne pred koncom tohto zlého systému vecí vo veľkom súžení, bude časom súdu. Capi „odídu do večného odrezania, ale spravodliví [ovce] do večného života“. Matúš 24:2–25:46; 13:40, 49; Marek 13:3–37; Lukáš 21:7–36; 19:43, 44; 17:20–30; 2. Timotejovi 3:1–5; Ján 10:16; Zjavenie 14:1–3.

▪ Čo vyvoláva otázku apoštolov, ale na čo ešte zrejme myslia?

▪ Ktorá časť Ježišovho proroctva sa spĺňa v roku 70 n. l., ale čo sa vtedy nestalo?

▪ Kedy sa Ježišovo proroctvo spĺňa prvýkrát a kedy má nastať hlavné splnenie?

▪ Čo je ohavnosťou v prvom splnení a čo v hlavnom splnení?

▪ Prečo sa proroctvo o veľkom súžení definitívne nesplnilo počas zničenia Jeruzalema?

▪ Aké pomery vo svete vyznačujú Kristovu prítomnosť?

▪ Kedy sa budú ‚všetky kmene biť v náreku‘, ale čo budú robiť Ježišovi nasledovníci?

▪ Aké podobenstvo uviedol Ježiš, aby svojim budúcim učeníkom pomohol rozpoznať, kedy je blízko koniec?

▪ K čomu vyzýva Ježiš tých učeníkov, ktorí budú žiť v posledných dňoch?

▪ Koho znázorňuje desať panien?

▪ Kedy bol kresťanský zbor zasnúbený so ženíchom, ale kedy ženích prichádza, aby si odviedol nevestu na svadobnú hostinu?

▪ Čo znázorňuje olej a čo môžu robiť rozvážne panny, keďže ho majú?

▪ Kde sa koná svadobná hostina?

▪ O akú veľkolepú odmenu prichádzajú pochabé panny a ako skončia?

▪ Aké poučenie vyplýva z podobenstva o talentoch?

▪ Kto sú otroci a čo je majetok, ktorý je im zverený?

▪ Kedy prichádza pán účtovať a čo nachádza?

▪ Do akej radosti vchádzajú verní otroci a čo sa stane tretiemu, zlému otrokovi?

▪ Prečo musí byť Kristova prítomnosť neviditeľná a aké dielo v tom čase Kristus vykonáva?

▪ V akom zmysle ovce zdedia Kráľovstvo?

▪ Kedy bol „založený svet“?

▪ Na základe čoho sú ľudia súdení ako ovce alebo capi?