Aká budúcnosť čaká ovce a capov?
„Oddelí ľudí jedných od druhých, tak ako pastier oddeľuje ovce od capov.“ — MATÚŠ 25:32.
1, 2. Prečo by nás malo zaujímať podobenstvo o ovciach a capoch?
JEŽIŠ KRISTUS bol určite najväčší Učiteľ na zemi. (Ján 7:46) Jednou z jeho vyučovacích metód bolo používanie podobenstiev čiže znázornení. (Matúš 13:34, 35) Boli jednoduché, ale pritom mocné, keď vyjadrovali hlboké duchovné a prorocké pravdy.
2 V podobenstve o ovciach a capoch Ježiš poukázal na čas, keď bude pôsobiť vo zvláštnej úlohe: „Keď príde Syn človeka v svojej sláve a...“ (Matúš 25:31) Malo by nás to zaujímať, lebo je to znázornenie, ktorým Ježiš zakončuje svoju odpoveď na otázku: „Čo bude znamením tvojej prítomnosti a záveru systému vecí?“ (Matúš 24:3) Ale čo to pre nás znamená?
3. K čomu dôjde ihneď po začatí veľkého súženia, ako to Ježiš povedal skoršie vo svojej reči?
3 Ježiš predpovedal, že „ihneď po“ vypuknutí veľkého súženia dôjde k pozoruhodným udalostiam — k udalostiam, ktoré očakávame. Povedal, že potom sa objaví „znamenie Syna človeka“. To veľmi zapôsobí na „všetky kmene zeme“, ktoré „uvidia Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s mocou a veľkou slávou“. Syna človeka budú sprevádzať ‚jeho anjeli‘. (Matúš 24:21, 29–31)a A ako je to s podobenstvom o ovciach a capoch? Súčasné Biblie ho zaraďujú do 25. kapitoly; je však súčasťou Ježišovej odpovede, v ktorej uvádza ďalšie podrobnosti o svojom príchode v sláve a zameriava pozornosť na to, že bude súdiť „všetky národy“. — Matúš 25:32.
Postavy v podobenstve
4. Čo sa hovorí o Ježišovi na začiatku podobenstva o ovciach a capoch a kto sa tam ešte objavuje?
4 Ježiš začína podobenstvo slovami: „Keď príde Syn človeka.“ Pravdepodobne vieš, kto je „Syn človeka“. Pisatelia evanjelií často používali tento výraz na Ježiša. Ba aj sám Ježiš to tak robil a nepochybne mal na mysli Danielovo videnie, v ktorom „niekto podobný synovi človeka“ pristúpil k Starodávnemu dní, aby dostal „panstvo a dôstojnosť a kráľovstvo“. (Daniel 7:13, 14; Matúš 26:63, 64; Marek 14:61, 62) Ježiš je v tomto podobenstve hlavnou postavou, ale nie je tam sám. Skoršie vo svojej reči povedal, ako je to citované v Matúšovi 24:30, 31, že keď Syn človeka ‚príde s mocou a veľkou slávou‘, jeho anjeli budú mať veľmi dôležitú úlohu. Podobne podobenstvo o ovciach a capoch ukazuje, že s Ježišom sú anjeli, keď si ‚sadá na svoj slávny trón‘, aby súdil. (Porovnaj Matúša 16:27.) No keďže Sudca a jeho anjeli sú v nebi, sú tam aj ľudia, o ktorých sa hovorí v podobenstve?
5. Ako môžeme určiť totožnosť Ježišových „bratov“?
5 Pohľad na podobenstvo odhaľuje tri skupiny, ktoré musíme rozpoznať. Okrem oviec a capov Syn človeka pripája tretiu skupinu, ktorej totožnosť má kľúčový význam pre rozpoznanie oviec a capov. Ježiš nazýva túto tretiu skupinu svojimi duchovnými bratmi. (Matúš 25:40, 45) Musia to byť praví uctievatelia, pretože Ježiš povedal: „Každý, kto koná vôľu môjho Otca... ten je môj brat a sestra a matka.“ (Matúš 12:50; Ján 20:17) Ešte viac sa touto vecou zaoberal Pavol, keď písal o kresťanoch, ktorí sú časťou „Abrahámovho semena“ a ktorí sú Božími synmi. Nazval ich Ježišovými „bratmi“ a „účastníkmi nebeského povolania“. — Hebrejom 2:9–3:1; Galaťanom 3:26, 29.
6. Kto sú „najmenší“ z Ježišových bratov?
6 Prečo sa Ježiš zmienil o „najmenších“ zo svojich bratov? Tieto slová sú obdobou toho, čo apoštoli od neho počuli už skôr. Keď Ježiš porovnával Jána Krstiteľa, ktorý zomrel pred ním, a preto mal pozemskú nádej, s tými, ktorí dosiahnu nebeský život, povedal: „Nebol vzbudený nikto väčší ako Ján Krstiteľ; ale ten, ktorý je menší v nebeskom kráľovstve, je väčší ako on.“ (Matúš 11:11) Niektorí z tých, čo idú do neba, mali v zbore možno popredné postavenie, podobne ako apoštoli, a iní menej popredné, ale všetci sú Ježišovými duchovnými bratmi. (Lukáš 16:10; 1. Korinťanom 15:9; Efezanom 3:8; Hebrejom 8:11) Preto i keď sa zdalo, že niektorí sú na zemi nevýznamní, boli Ježišovými bratmi a malo sa podľa toho s nimi zaobchádzať.
Kto sú ovce a capi?
7, 8. Čo povedal Ježiš o ovciach a k akému záveru vzhľadom na ne môžeme preto prísť?
7 O súdení oviec čítame: „[Ježiš] povie... tým po svojej pravici: ‚Poďte, vy požehnaní od môjho Otca, dedične sa ujmite kráľovstva pripraveného pre vás od založenia sveta. Lebo som bol hladný, a dali ste mi jesť; bol som smädný, a dali ste mi piť. Bol som cudzincom, a pohostinne ste ma prijali; nahý, a obliekli ste ma. Bol som chorý, a starali ste sa o mňa. Bol som vo väzení, a prišli ste za mnou.‘ Vtedy mu odpovedia spravodliví a rieknu: ‚Pane, kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako cudzinca a pohostinne sme ťa prijali, alebo nahého a obliekli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme za tebou?‘ A kráľ im odpovedajúc riekne: ‚Pravdivo vám hovorím: Do tej miery, ako ste to robili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste to urobili.‘“ — Matúš 25:34–40.
8 Je očividné, že ovce, ktoré sú posúdené ako hodné byť po Ježišovom pravom boku cti a priazne, predstavujú triedu ľudí. (Efezanom 1:20; Hebrejom 1:3) Čo robili a kedy to robili? Ježiš hovorí, že mu láskavo, úctivo a štedro dávali jedlo, pitie a oblečenie a pomáhali mu, keď bol chorý či keď bol vo väzení. Keď ovce hovoria, že to jemu osobne nerobili, Ježiš poukazuje na to, že podporovali jeho duchovných bratov — ostatok pomazaných kresťanov — a tak v tomto zmysle to robili jemu.
9. Prečo sa toto podobenstvo nevzťahuje na obdobie počas Milénia?
9 Toto podobenstvo sa nevzťahuje na obdobie počas Milénia, pretože vtedy pomazaní nebudú ľuďmi trpiacimi hladom, smädom, chorobami či väznením. Mnohí z nich však takéto veci zažili počas záveru tohto systému vecí. Odkedy bol Satan zvrhnutý na zem, ostatok pomazaných sa stal zvláštnym terčom jeho zúrivosti, keď na nich privádzal posmech, mučenie i smrť. — Zjavenie 12:17.
10, 11. a) Prečo nie je rozumné myslieť si, že k ovciam patrí každý, kto urobil Ježišovým bratom nejaký láskavý skutok? b) Koho ovce vhodne znázorňujú?
10 Hovorí Ježiš, že každý, kto urobí malú láskavosť jednému z jeho bratov, napríklad ponúkne kúsok chleba či pohár vody, vyhovie požiadavkám na označenie za jeho ovcu? Je pravda, že prejavenie takej láskavosti môže odzrkadľovať ľudskú láskavosť, ale v skutočnosti sa od oviec v tomto podobenstve zrejme požaduje oveľa viac. Ježiš tým sotva mal na mysli napríklad ateistov alebo duchovných, ktorí náhodou urobia láskavý skutok jednému z jeho bratov. Naopak, Ježiš dvakrát nazval ovce „spravodlivými“. (Matúš 25:37, 46) Preto ovce musia byť tými, ktorí počas určitého obdobia prichádzali na pomoc Kristovým bratom — aktívne ich podporovali — a prejavovali vieru do takej miery, že dostali spravodlivé postavenie pred Bohom.
11 Počas stáročí sa mnohí ľudia, ako napríklad Abrahám, tešili zo spravodlivého postavenia. (Jakub 2:21–23) Noach, Abrahám a ďalší verní sú počítaní medzi „iné ovce“, ktoré zdedia život v Raji pod Božím Kráľovstvom. V nedávnom období sa milióny ďalších ľudí chopili pravého uctievania ako iné ovce a stali sa „jedným stádom“ spolu s pomazanými. (Ján 10:16; Zjavenie 7:9) Títo ľudia s pozemskou nádejou uznávajú Ježišových bratov za vyslancov Kráľovstva, a preto im pomáhajú — doslovne i duchovne. Ježiš sa pozerá na to, čo iné ovce robia pre jeho bratov na zemi, tak, akoby to robili jemu. Takíto ľudia, ktorí budú žiť v čase, keď príde súdiť národy, budú posúdení ako ovce.
12. Prečo asi sa ovce pýtajú, ako robili Ježišovi láskavé skutky?
12 Ak iné ovce teraz kážu dobré posolstvo spolu s pomazanými a pomáhajú im, prečo sa potom pýtajú: „Pane, kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť?“ (Matúš 25:37) Dôvody by mohli byť rôzne. Je to podobenstvo. Ježiš ním ukazuje svoj hlboký záujem o svojich duchovných bratov; cíti s nimi, trpí s nimi. Skoršie Ježiš povedal: „Kto prijíma vás, prijíma aj mňa, a kto prijíma mňa, prijíma aj toho, ktorý ma vyslal.“ (Matúš 10:40) Ježiš v tomto znázornení tento princíp rozširuje, keď ukazuje, že to, čo je urobené jeho bratom (dobré či zlé), sa dostáva až do neba; je to tak, akoby to bolo urobené jemu v nebi. Okrem toho tu Ježiš zdôrazňuje Jehovovu normu súdenia, keď jasne hovorí, že Boží súd, či už priaznivý, alebo odsudzujúci, je platný a spravodlivý. Capi sa nemôžu vyhovárať: ‚Keby sme ťa len boli priamo videli.‘
13. Prečo asi ľudia podobní capom oslovia Ježiša ako „Pána“?
13 Keď pochopíme, kedy je vynesený súd, na ktorý poukazuje toto podobenstvo, získame jasnejší náhľad na to, kto sú capi. Spĺňa sa to vtedy, keď „sa na nebi zjaví znamenie Syna človeka a vtedy sa budú všetky kmene zeme biť v náreku a uvidia Syna človeka prichádzať... s mocou a veľkou slávou“. (Matúš 24:29, 30) Tí, ktorí prežijú súženie, ktoré postihne Veľký Babylon, a zaobchádzali zlomyseľne s Kráľovými bratmi, možno v zúfalstve oslovia sudcu „Pane“, dúfajúc, že zachráni ich životy. — Matúš 7:22, 23; porovnaj Zjavenie 6:15–17.
14. Na akom základe bude Ježiš súdiť ovce a capov?
14 Ježišov súd však nebude založený na zúfalých tvrdeniach niekdajších návštevníkov kostolov, ateistov či iných. (2. Tesaloničanom 1:8) Sudca posúdi stav srdca a minulé skutky ľudí aj voči „jednému z týchto najmenších [jeho bratov]“. Pravda, počet pomazaných kresťanov zostávajúcich na zemi klesá. Avšak kým pomazaní tvoriaci „verného a rozvážneho otroka“ naďalej poskytujú duchovný pokrm a vedenie, budúce ovce majú príležitosť robiť dobro triede otroka, práve tak ako to robí ‚veľký zástup zo všetkých národov a kmeňov a ľudí‘. — Zjavenie 7:9, 14.
15. a) Ako sa mnohí prejavujú ako capi? b) Prečo by sme sa mali vyhýbať výrokom o tom, či niekto je ovca, alebo cap?
15 Ako sa zaobchádza s Kristovými bratmi a s miliónmi iných oviec, ktoré sú s nimi zjednotené ako jedno stádo? Mnohí ľudia možno osobne nenapádali tých, ktorí reprezentujú Krista, ale ani sa k jeho ľudu nesprávali s láskou. Ľudia podobní capom uprednostňujú tento zlý svet a odmietajú posolstvo o Kráľovstve, či už ho počujú priamo, alebo nepriamo. (1. Jána 2:15–17) Samozrejme, tým, kto je ustanovený, aby s konečnou platnosťou vyniesol súd, je Ježiš. Nie je našou vecou určovať, kto sú ovce a kto sú capi. — Marek 2:8; Lukáš 5:22; Ján 2:24, 25; Rimanom 14:10–12; 1. Korinťanom 4:5.
Aká budúcnosť čaká každú z týchto skupín?
16, 17. Akú budúcnosť budú mať ovce?
16 Ježiš vyslovil svoj súd nad ovcami: „Poďte, vy požehnaní od môjho Otca, dedične sa ujmite kráľovstva pripraveného pre vás od založenia sveta.“ Aké vrúcne pozvanie — „Poďte“! Kam? Do večného života, ako to Ježiš súhrnne vyjadril: „Spravodliví [vojdú] do večného života.“ — Matúš 25:34, 46.
17 V podobenstve o talentoch Ježiš ukázal, čo sa vyžaduje od tých, ktorí s ním budú vládnuť v nebi, avšak v tomto podobenstve ukazuje, čo sa očakáva od poddaných Kráľovstva. (Matúš 25:14–23) Ovce zjavne preto, že plne podporovali Ježišových bratov, zdedia miesto v pozemskej oblasti jeho Kráľovstva. Budú sa tešiť zo života na rajskej zemi, čo je vyhliadka, ktorú Boh pre ne pripravil „od založenia sveta“ vykúpiteľných ľudí. — Lukáš 11:50, 51.
18, 19. a) Aký rozsudok nad capmi vynesie Ježiš? b) Ako si môžeme byť istí, že capi nebudú vystavení večnému utrpeniu?
18 Akým protikladom je súd vykonaný nad capmi! „Potom zas povie tým po svojej ľavici: ‚Odíďte odo mňa, vy prekliati, do večného ohňa pripraveného pre Diabla a jeho anjelov. Lebo som bol hladný, ale nedali ste mi jesť, a bol som smädný, ale nedali ste mi piť. Bol som cudzincom, ale neprijali ste ma pohostinne; nahý, ale neobliekli ste ma; chorý a vo väzení, ale nestarali ste sa o mňa.‘ Nato aj oni odpovedia a rieknu: ‚Pane, kedy sme ťa videli hladného alebo smädného alebo ako cudzinca alebo nahého alebo chorého alebo vo väzení a neposlúžili sme ti?‘ Vtedy im odpovie slovami: ‚Pravdivo vám hovorím: Do tej miery, ako ste to neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.‘“ — Matúš 25:41–45.
19 Tí, čo študujú Bibliu, vedia, že to nemôže znamenať, že nesmrteľné duše ľudí podobných capom budú trpieť vo večnom ohni. Nie, pretože ľudia sú duše; nemajú nesmrteľnú dušu. (1. Mojžišova 2:7; Kazateľ 9:5, 10; Ezechiel 18:4) Odsúdením capov do „večného ohňa“ Sudca mieni ich zničenie bez toho, že by mali v budúcnosti nejakú nádej, čo bude trvalým koncom aj pre Diabla a jeho démonov. (Zjavenie 20:10, 14) Jehovov Sudca teda vyslovuje dve protikladné veci. Ovciam hovorí: „Poďte,“ a capom hovorí: „Odíďte odo mňa.“ Ovce zdedia „večný život“. Capom sa dostane „večného odrezania“. — Matúš 25:46.b
Čo to znamená pre nás?
20, 21. a) Aké dôležité dielo majú kresťania konať? b) Aké delenie teraz prebieha? c) V akej situácii budú ľudia, keď sa začne spĺňať podobenstvo o ovciach a capoch?
20 Štyria apoštoli, ktorí počuli Ježišovu odpoveď o znamení jeho prítomnosti a záveru systému, mali hodne o čom uvažovať. Museli bdieť a zostať bdelí. (Matúš 24:42) Okrem toho museli konať dielo vydávania svedectva, o ktorom sa hovorí v Markovi 13:10. Jehovovi svedkovia dnes toto dielo energicky konajú.
21 Čo však toto nové porozumenie podobenstva o ovciach a capoch znamená pre nás? Nuž, ľudia sa už zaraďujú na jednu či druhú stranu. Niektorí sú na ‚širokej ceste vedúcej do skazy‘, zatiaľ čo ďalší sa snažia zotrvať na ‚úzkej ceste vedúcej do života‘. (Matúš 7:13, 14) Avšak čas, keď Ježiš vysloví konečný súd nad ovcami a capmi opísanými v podobenstve, je ešte pred nami. Keď Syn človeka príde v úlohe Sudcu, vtedy rozhodne o tom, že mnohí praví kresťania — skutočne „veľký zástup“ oddaných oviec — sú spôsobilí, aby prešli cez záverečnú časť „veľkého súženia“ do nového sveta. Táto vyhliadka by teraz mala byť zdrojom radosti. (Zjavenie 7:9, 14) Na druhej strane, veľké počty ľudí zo „všetkých národov“ sa preukážu ako tvrdohlaví capi. Tí „odídu do večného odrezania“. Aká to bude úľava pre zem!
22, 23. Prečo je dnes naše kazateľské dielo životne dôležité, keď sa toto podobenstvo splní až v budúcnosti?
22 Hoci k súdeniu, ktoré je opísané v podobenstve, dôjde v blízkej budúcnosti, už teraz sa odohráva niečo životne dôležité. My kresťania sme zapojení do diela zachraňujúceho životy, do diela hlásania posolstva, ktoré ľudí rozdeľuje. (Matúš 10:32–39) Pavol napísal: „Lebo ‚každý, kto vzýva Jehovovo meno, bude zachránený‘. Ale ako budú vzývať toho, v koho neuverili? A ako uveria v toho, o kom nepočuli? A ako počujú, ak nebude nikto zvestovať?“ (Rimanom 10:13, 14) Našou verejnou službou sa Božie meno a Božie posolstvo záchrany dostáva k ľuďom vo vyše 230 krajinách. Pomazaní Kristovi bratia stále razia cestu tomuto dielu. V súčasnosti je s nimi spojených asi päť miliónov iných oviec. A ľudia na celej zemi reagujú na posolstvo hlásané Ježišovými bratmi.
23 Naše posolstvo sa dostáva k mnohým ľuďom, keď kážeme z domu do domu alebo keď kážeme neformálne. Ďalší sa môžu dozvedieť o Jehovových svedkoch a o tom, čo reprezentujeme, spôsobmi, ktoré nám nie sú známe. Do akej miery bude Ježiš brať do úvahy kolektívnu zodpovednosť a zásluhu rodiny, keď príde čas súdu? To nevieme povedať a nemá zmysel o tom špekulovať. (Porovnaj 1. Korinťanom 7:14.) Mnohí ľudia teraz Boží ľud ignorujú, posmievajú sa mu alebo sa podieľajú na jeho priamom prenasledovaní. Preto tento čas je kritický; z takých ľudí sa možno stanú tí, ktorých Ježiš posúdi ako capov. — Matúš 10:22; Ján 15:20; 16:2, 3; Rimanom 2:5, 6.
24. a) Prečo je dôležité, aby jednotlivci priaznivo reagovali na naše kázanie? b) K akému postoju k tvojej službe pomohlo toto štúdium tebe osobne?
24 Mnohí však našťastie reagujú priaznivo, študujú Božie Slovo a stávajú sa svedkami Jehovu. Niektorí ľudia, ktorí sa v súčasnosti javia ako podobní capom, sa možno zmenia a stanú sa podobní ovciam. Podstata je v tom, že tí, čo reagujú a aktívne podporujú ostatok Kristových bratov, tým teraz podávajú dôkazy, ktoré budú podkladom pre to, aby boli umiestnení po Ježišovej pravici, keď sa v blízkej budúcnosti posadí na svoj trón, aby vyniesol súd. Títo ľudia sú a naďalej budú požehnaní. Preto by nás toto podobenstvo malo podnecovať k horlivejšej činnosti v kresťanskej službe. Skôr než bude príliš neskoro, chceme robiť všetko, čo môžeme, v hlásaní dobrého posolstva o Kráľovstve, a tak dávať ďalším príležitosť zareagovať. Potom už bude na Ježišovi, aby vyniesol súd, či už odsudzujúci, alebo priaznivý. — Matúš 25:46.
[Poznámky pod čiarou]
b V El Evangelio de Mateo sa poznamenáva: „Večný život je definitívny život; jeho opakom je definitívny trest. Grécke prídavné meno aiónios neoznačuje v prvom rade trvanie, ale kvalitu. Definitívnym trestom je večná smrť.“ — Profesor vo výslužbe Juan Mateos (Pontifikálny biblický inštitút, Rím) a profesor Fernando Camacho (Teologické centrum, Sevilla), Madrid, Španielsko, 1981.
Spomínaš si?
◻ Aká podobnosť medzi Matúšom 24:29–31 a Matúšom 25:31–33 poukazuje na to, že podobenstvo o ovciach a capoch sa vzťahuje na budúcnosť, a kedy sa splní?
◻ Kto sú „najmenší“ z Ježišových bratov?
◻ Ako nám Ježišovo použitie výrazu „spravodliví“ pomáha rozpoznať, koho títo ľudia predstavujú a koho nepredstavujú?
◻ Prečo je naše kázanie teraz dôležité a naliehavé, i keď sa toto podobenstvo splní až v budúcnosti?
[Rámček/obrázok na strane 24]
VŠIMNI SI PODOBNOSŤ
Po začiatku veľkého súženia Prichádza Syn človeka
prichádza Syn človeka
Prichádza s veľkou slávou Prichádza v sláve a sadá si
na svoj slávny trón
Sú s ním anjeli Prichádzajú s ním anjeli
Vidia ho všetky kmene zeme Zhromaždené sú všetky
národy; capi sú s konečnou
platnosťou odsúdení
(veľké súženie sa končí)
[Prameň ilustrácie]
Garo Nalbandian