Zázraky, ktorých svedkom ste aj vy!

SLOVO „zázrak“ má aj druhý význam. Znamená „niečo neobyčajné, obdivuhodné“, napríklad nejaký čin, skutok alebo vec. Takéto zázraky sa dejú bez Božieho zásahu a všetci ich môžeme vidieť.

Tým, že ľudia získavajú stále nové a nové poznatky o fyzikálnych zákonoch, ktoré platia v prírode, dokázali dosiahnuť také veci, aké by ľudia pred časom považovali za nedosiahnuteľné. Napríklad pred sto rokmi by väčšina ľudí zrejme považovala za nemožné to, čo sa dnes vďaka počítačom, televízii, kozmickej technike a iným moderným vymoženostiam považuje za úplnú samozrejmosť.

Niektorí vedci, ktorí skúmajú zázraky Božieho stvorenia, dnes pripúšťajú, že ešte stále nepoznajú všetko, a tak nemôžu s určitosťou povedať, že niečo je nemožné. Nanajvýš pripustia, že je to nepravdepodobné. Tak nechávajú otvorené dvere pre budúce „zázraky“.

No aj keď sa vrátime k základnému významu slova „zázrak“, teda k niečomu, čo je „pripisované nadprirodzenému pôsobeniu“, môžeme povedať, že každý z nás je svedkom zázrakov. Napríklad vidíme slnko, mesiac a hviezdy — to všetko sú výsledky ‚nadprirodzeného pôsobenia‘ samotného Stvoriteľa. Okrem toho kto dokáže úplne, dopodrobna vysvetliť, ako funguje ľudské telo, ako pracuje mozog alebo ako sa vyvíja ľudské embryo? Kniha The Body Machine uvádza: „Ľudský organizmus riadený a koordinovaný centrálnou nervovou sústavou je zložité zariadenie, ktoré dokáže sledovať okolie, je to samoregulačný stroj schopný samostatného pohybu a počítač schopný sám sa reprodukovať — obdivuhodný výtvor, ktorý je v mnohých ohľadoch nad naše pochopenie.“ Teda Boh, ktorý tento ľudský organizmus vytvoril, v skutočnosti urobil zázrak, nad ktorým dodnes žasneme. A existujú aj iné druhy zázrakov, ktorých ste svedkom, hoci si možno neuvedomujete, že sú to zázraky.

Možno knihu považovať za zázrak?

Žiadna kniha nie je taká rozšírená ako Biblia. Nie je to svojím spôsobom zázrak? Nesvedčí to o tom, že za jej existenciu vďačíme „nadprirodzenému pôsobeniu“? Áno, Biblia je kniha, ktorú síce písali ľudia, ale ako sami potvrdili, zapisovali Božie myšlienky, nie svoje. (2. Samuelova 23:1, 2; 2. Petra 1:20, 21) Pouvažujme o tom. Tých mužov bolo približne 40 a žili v rozmedzí 1600 rokov. Pochádzali z rôzneho prostredia — patrili k nim pastieri, vojaci, rybári, štátni úradníci, lekári, kňazi i králi. Napriek tomu dokázali odovzdať jednotné posolstvo nádeje, ktoré je pravdivé a presné.

Jehovovi svedkovia na základe starostlivého skúmania prijímajú Bibliu nie „ako ľudské slovo, ale ako to, čím je naozaj, ako Božie slovo,“ ako to vyjadril apoštol Pavol. (1. Tesaloničanom 2:13) Ich publikácie v priebehu rokov už viackrát vysvetľovali, ako možno takzvané rozpory v Biblii pochopiť v súlade s jej celkovým posolstvom. Vnútorný súlad Biblie je dôkazom, že táto kniha má božského autora.a

Žiadna iná kniha nečelila takým intenzívnym snahám ľudí zničiť ju ako Biblia. Napriek tomu nielenže sa dodnes zachovala, ale celá alebo jej časti sú dostupné vo viac ako 2000 jazykoch. Zachovanie Biblie ako knihy i verné zachovanie jej textu je dôkazom božského pričinenia. Biblia je teda naozaj zázrak!

Zázračné Slovo, ktoré „je živé a vykonáva moc“

Zázraky, ktoré sa diali v dávnych dňoch — zázračné uzdravovanie a kriesenie mŕtvych —, sa dnes už nedejú. Ale máme dôvod veriť, že v Božom prichádzajúcom novom svete sa budú takéto zázraky opäť diať, a to v celosvetovom rozsahu. Prinesú ľuďom trvalú úľavu. Áno, bude to niečo, čo je nad naše súčasné chápanie.

To, čo zázračné Božie Slovo, Biblia, už dnes dosahuje, možno považovať za zázrak — podnecuje ľudí, aby menili svoju osobnosť k lepšiemu. (Pozri príklad v rámčeku „Moc Božieho Slova“ na 8. strane.) V Hebrejom 4:12 čítame: „Božie slovo je živé a vykonáva moc a je ostrejšie než akýkoľvek dvojsečný meč a preniká až po rozdelenie duše a ducha a kĺbov a ich špiku a je schopné rozoznávať myšlienky a úmysly srdca.“ Áno, Biblia zmenila život už viac ako šiestich miliónov ľudí na celej zemi, dala ich životu zmysel a poskytla im úžasnú nádej do budúcnosti.

Chceli by ste, aby Biblia urobila zázrak aj vo vašom živote?

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 7]

BOL UŽ MŔTVY, ALEBO EŠTE ŽIL?

Podľa Jána 19:33, 34 bol Ježiš už mŕtvy, keď ho „jeden z vojakov... bodol do boku kopijou a ihneď vyšla krv a voda“. No Matúš 27:49, 50 naznačuje, že Ježiš ešte žil, keď sa to stalo. Prečo je rozdiel v týchto správach?

Mojžišovský Zákon zakazoval nechať zločinca visieť na popravnom kole celú noc. (5. Mojžišova 21:22, 23) Preto za dní Ježiša bolo zvykom, že ak povesený zločinec na konci dňa ešte žil, polámali mu nohy. Potom sa už nemohol nadvihnúť, aby sa zhlboka nadýchol, čo urýchlilo jeho smrť. Dvom zločincom, ktorí boli povesení vedľa Ježiša, vojaci polámali nohy, ale Ježišovi nie, čo naznačuje, že už ho považovali za mŕtveho. Vojak ho možno bodol do boku kopijou preto, aby nikto nepochyboval o tom, že je naozaj mŕtvy, a aby sa nestalo, že sa preberie a bude falošne ohlasovať svoje vzkriesenie.

Text v Matúšovi 27:49, 50 uvádza udalosti v inom poradí: „Iný vzal kopiju a prebodol mu bok a vyšla krv a voda. Ježiš opäť hlasno vykríkol a vypustil ducha.“ Veta uvedená kurzívou sa však nevyskytuje vo všetkých starovekých biblických rukopisoch. Mnohí odborníci zastávajú názor, že táto časť bola vložená neskôr z Jánovho evanjelia, ale na nesprávne miesto. Preto mnohé preklady uvádzajú túto vetu v zátvorkách s vysvetľujúcou poznámkou pod čiarou alebo ju jednoducho úplne vynechávajú.

Vzorový text od Westcotta a Horta, ktorý bol jedným z hlavných podkladov pre Preklad nového sveta, uvádza túto vetu v dvojitých zátvorkách s poznámkou, že ju „s veľkou pravdepodobnosťou dodali odpisovači“.

A tak existujú presvedčivé dôkazy, že Ján 19:33, 34 uvádza poradie týchto udalostí správne, teda že Ježiš bol už mŕtvy, keď ho rímsky vojak bodol kopijou.

[Rámček/obrázok na strane 8]

MOC BOŽIEHO SLOVA

Detlefa, chlapca vyrastajúceho v rozvrátenej rodine, zlákal vo veku dospievania svet drog, alkoholu a heavymetalovej hudby.b Stal sa skinhedom a pre násilné správanie zakrátko začal mať problémy s políciou.

V roku 1992 sa v jednej reštaurácii a bare v severovýchodnom Nemecku strhla hromadná bitka medzi 60 skinhedmi a približne 35 pankermi. Jedného z pankerov, Thomasa, tak surovo zbili, že zraneniam podľahol. Viacerých vodcov skupiny vrátane Detlefa odsúdili do väzenia. Veľkú pozornosť tomuto prípadu venovali aj médiá.

Napokon bol Detlef z väzenia prepustený. Krátko nato dostal od Jehovových svedkov traktát s názvom „Prečo je náš život plný problémov?“ Detlef ihneď pochopil, že to, čo sa v traktáte píše, je pravda, a začal so svedkami študovať Bibliu. Jeho život sa úplne zmenil. Od roku 1996 je horlivým svedkom Jehovu.

Siegfried, bývalý panker, bol dobrým priateľom Thomasa, ktorého skinhedi zabili. Aj on sa stal svedkom a teraz slúži v jednom zbore ako starší. Keď mal Siegfried biblickú prednášku v zbore, do ktorého patrí aj Detlef (a kam zhodou okolností príležitostne chodí na zhromaždenia aj Thomasova matka), Detlef ho pozval na obed. Pred približne desiatimi rokmi by len ťažko ovládli svoju nenávisť. Dnes je vidno, že majú medzi sebou bratskú lásku.

Detlef i Siegfried sa tešia, že privítajú Thomasa, keď bude privedený späť k životu v pozemskom raji. Detlef hovorí: „Už len keď na to pomyslím, tlačia sa mi slzy do očí. Je mi tak ľúto, čo som urobil.“ Spoločnou túžbou Detlefa i Siegfrieda je pomôcť Thomasovi, tak ako dnes pomáhajú iným ľuďom, spoznať Jehovu a tešiť sa z nádeje, ktorú ponúka Biblia.

Božie Slovo má naozaj úžasnú moc!

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 6]

Ľudské telo je zázračný výtvor

[Prameň ilustrácie]

Anatomy Improved and Illustrated, London, 1723, Bernardino Genga