Čie modlitby sú vypočuté?
„MODLITBA zmôže viac, ako sa svetu zdá.“ To povedal v 19. storočí anglický básnik Alfred Tennyson. Ale mnohí ľudia sa modlili o zdravie, šťastie, pokoj a blahobyt nadarmo. Niektorí si naozaj myslia, že Boh modlitbu nepočúva. Ale Biblia o ňom hovorí, že ‘počuje modlitbu‘. — Žalm 65:2; 65:3, RP.
To môže oprávnene vyvolať otázky: Kto to je, kto ‘počuje modlitbu‘? Musíme spĺňať nejaké zvláštne podmienky, aby boli naše modlitby vypočuté? Ako by sme sa mali modliť? Čie modlitby bývajú vypočuté?
Ich modlitby boli vypočuté
Modlitba je tak stará ako ľudstvo. Spomeň si na Ábela, syna našich prarodičov, Adama a Evy. Keď obetoval Bohu prijateľnú obeť, určite ju odovzdával so slovami úpenlivej prosby a chvály. — 1. Mojžišova 4:1—5.
V deviatom storočí pred naším letopočtom sa Boží prorok Jonáš „modlil k svojmu Bohu Jehovovi z vnútra ryby“, ktorá ho na príkaz prehltla. Bola táto modlitba účinná? Áno, lebo „v patričnom čase Jehova prikázal rybe, takže vyvrátila Jonáša na suchú zem“. Potom Jonáš splnil svoje poverenie od Boha a išiel do Ninive. — Jonáš 1:17; 2:1, 10; 2:1, 2, 11, RP; 3:1—5.
Keď Dávida v starovekom Izraeli utláčali nepriatelia, volal: „Jehova, počuj moju modlitbu, nakloň ucho k mojej úpenlivej prosbe. Vo svojej vernosti, vo svojej spravodlivosti mi odpovedz.“ (Žalm 143:1) Dávidove modlitby o vyslobodenie boli vypočuté a jeho nepriateľom sa nikdy nepodarilo zahubiť ho. Preto mohol povedať: „Jehova je blízko tých, ktorí ho vzývajú, všetkých, ktorí ho vzývajú v pravosti.“ — Žalm 145:18.
Spĺňať hlavné požiadavky
Z toho vidno, že modlitby Božích služobníkov v staroveku boli vypočuté. Ich modlitba nebola čírou formalitou a neobracali sa na akéhosi bezmenného Boha. Vo viere sa modlili k Jehovovi, ktorý je „najvyšší nad celou zemou“. (Žalm 83:18; 83:19, RP) Ktoré hlavné požiadavky musíme spĺňať, aby boli naše modlitby účinné?
Modliť sa iba k Jehovovi. Je zbytočné a nebiblické modliť sa k falošným bohom, ktorých neživé modly majú ústa, ktoré nemôžu hovoriť, majú nepočujúce uši, necitlivé ruky, nohy bez pohybu a hrdlo bez hlasu. (Žalm 115:5—7; 1. Jána 5:21) Na rozdiel od takýchto bezcenných bohov Jehova robí dobro tým, ktorí ho milujú a slúžia mu. Napríklad pred storočiami proroci falošného boha Bála ho úpenlivo prosili, aby zoslal z neba oheň. Hoci sa modlili od rána do večera, Bál nemohol odpovedať. Potom Eliáš prosil Jehovu, a ten odpovedal zoslaním ohňa, ktorý úplne strávil obeť na oltári. — 1. Kráľov, 18. kapitola.
Pristupovať k Bohu len prostredníctvom Ježiša Krista. Boh Jehova poslal svojho jednosplodeného Syna, Ježiša Krista, na zem, ako výkupné, čiže aby vykúpil ľudstvo z hriechu a smrti. (Ján 3:16, 36; Rimanom 5:12; 6:23) Pre tých, ktorí využívajú toto opatrenie, Boh otvoril nový prístup k sebe v modlitbe. Predtým žijúci Boží služobníci, napríklad žalmista Dávid, sa modlili priamo k Jehovovi. (Žalm 4:1; 4:2, RP; 17:1; 55:1; 55:2, RP; 102:1; 102:2, RP) Ale nový prístup sa otvoril Ježišom, ktorý povedal: „Nikto neprichádza k Otcovi, iba prostredníctvom mňa. Ak poprosíte o čokoľvek v mojom mene, urobím to.“ (Ján 14:6, 14) V Písme nikde nie je naznačené, že modlitby k Bohu by sa mali vysielať prostredníctvom niekoho iného.
Ak sme sa teda dozvedeli, že by sme sa mali modliť k Bohu v Ježišovom mene, naše modlitby budú vypočuté len vtedy, ak sa budeme modliť len k Jehovovi skrze jeho Syna. Ale sú aj iné dôvody, prečo Jehova nevypočúva väčšinu modlitieb.
Prečo Boh nevypočúva
Boh nebude vypočúvať naše modlitby len preto, že zaujmeme pri modlitbe nejakú zvláštnu polohu. Písmo nevyžaduje pri modlitbe zaujať zvláštny postoj. Kľačanie môže vyjadrovať pokoru pred Bohom. Ale je prijateľné modliť sa postojačky, posediačky pri stole, poležiačky na posteli alebo pri vykonávaní našej každodennej činnosti. (Daniel 6:10, 11; Marek 11:25) Jehova dokonca vypočúva aj modlitby, ktoré sú nepočuteľné. Nemehiáš sa ticho „pomodlil k nebeskému Bohu“, keď chcel povedať perzskému kráľovi, že túži znovu vybudovať spustošené hradby Jeruzalema, a Jehova túto modlitbu vypočul. (Nehemiáš 2:1—6) Prečo teda Boh nevypočúva väčšinu modlitieb, keď poloha tela nie je dôležitá?
Jehova nemá záľubu v modlitbách zlých ľudí. „Kto odvracia ucho, aby nepočul zákon, i jeho modlitba je niečím odporným“. (Príslovia 28:9) Ústami proroka Izaiáša Boh svojmu spurnému ľudu povedal: „I keď rozprestierate dlane, skrývam pred vami oči. Hoci predkladáte mnoho modlitieb, nepočúvam ich; vaše ruky sa naplnili krviprelievaním.“ (Izaiáš 1:15) Modlitby zlých samozrejme Boh nevypočuje, aj keby ich predkladali Bohu skrze Krista.
Boh nevypočúva pokrytecké modlitby. „Keď sa modlíte,“ povedal Ježiš Kristus, „nebuďte ako pokrytci, pretože sa radi modlia stojac v synagógach a na rohoch širokých ulíc, aby ich ľudia videli. Pravdivo vám hovorím, že majú svoju plnú odmenu.“ Ježiš dodal: „Ale ty, keď sa modlíš, choď do svojej izby a keď zavrieš dvere, modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti; potom ti tvoj Otec, ktorý sa pozerá v skrytosti, odplatí.“ (Matúš 6:5, 6) Týmito slovami Ježiš nevylúčil všetky verejné modlitby, veď aj on sám sa modlil nahlas v prítomnosti iných. (Matúš 14:19) Ale Kristus vysvetlil, že je nesprávne modliť sa na verejnosti len preto, aby nás druhí videli a počuli a chválili nás za to.
Jehova nevypočúva neúprimné, opakované modlitby. Ježiš povedal: „Keď sa modlíte, nehovorte znovu a znovu to isté, ako to robia ľudia z národov, domnievajúc sa, že budú vypočutí, lebo používajú mnoho slov. Preto ich nenapodobňujte, lebo Boh, váš Otec, vie, čo potrebujete, skôr ako ho vôbec prosíte.“ (Matúš 6:7, 8) Mnohí ľudia v orientálnych krajinách si myslia, že kedykoľvek otočia modliacim mlynčekom (bubienkom, do ktorého sú vložené napísané modlitby), sa prosby opakujú. Milióny iných používajú ruženec alebo odriekavajú modlitby z modlitebných knižiek. Ale tí, ktorí chcú, aby ich Boh počul, sa budú v modlitbe vystríhať opakovania a budú dbať na ďalšie Ježišove pokyny.
“Budete sa... modliť takto“
Potom Ježiš uviedol modlitbu, ktorú mnohí označujú za vzorovú modlitbu. (Matúš 6:9—13) Povedal: „Budete sa teda modliť takto: ‘Náš Otče v nebesiach, nech sa posvätí tvoje meno.‘“ Oslovenie Boha „náš Otec“ znamená, že aj iní ľudia majú k nemu blízky vzťah, lebo patria do rodiny jeho ctiteľov. Posvätenie Božieho mena Jehova je vrcholne dôležité. Ale ako ho Boh posvätí? Keď odstráni zlých, zotrie z tohto mena každú potupu, ktorá sa na ňom nahromadila. — Ezechiel 38:23.
„Nech príde tvoje kráľovstvo. Nech sa deje tvoja vôľa, ako v nebi tak i na zemi.“ Božia vláda, ktorá sa prejaví v nebeskom, mesiášskom Kráľovstve jeho Syna, čoskoro vystúpi proti všetkým odporcom Božej zvrchovanosti a odstráni ich zo zeme. (Daniel 2:44) Ale čo sa myslí tým, že prosíme, aby sa diala Božia vôľa na zemi rovnako ako v nebi? Je to žiadosť, aby Jehova splnil svoje predsavzatie so Zemou vrátane zničenia odporcov. — Zjavenie 16:14—16; 19:11—21.
Ježiš vo vzorovej modlitbe uviedol Boha, jeho posvätenie a jeho predsavzatie na prvom mieste a potom pokračoval: „Daj nám dnes náš chlieb na tento deň.“ Ak prosíme Jehovu, aby nám zaobstaral nutné veci „na tento deň“, povzbudzuje to našu vieru, že sa môže postarať o denné potreby svojich ctiteľov. Nie je to sebecká prosba o neprimerane veľké zaopatrenie.
Ježiš dodal: „A odpusť nám naše dlhy, ako aj my odpúšťame našim dlžníkom.“ (Z Lukáša 11:4 vyplýva, že tieto „dlhy“ sú „hriechy“.) Od Boha môžeme získať odpustenie len vtedy, ak sme odpustili tým, ktorí sa prehrešili proti nám. (Matúš 6:14, 15) Apoštol Pavol preto výstižne povedal: „Podobne ako Jehova ochotne odpustil vám, tak robte aj vy.“ — Kolosanom 3:13.
Na záver vzorovej modlitby Ježiš povedal: „A nepriveď nás do pokušenia, ale osloboď nás od toho zlého.“ Jehova ľudí nikdy nepokúša „zlými vecami“. (Jakob 1:13) Pokušenie prichádza od toho zlého, od satana diabla, hoci Biblia niekedy hovorí, že keď Boh niečo pripúšťa, ako by to pôsobil. (Rút 1:20, 21; Kazateľ 7:13) Jehova vypočúva prosbu „neuveď nás do pokušenia“ tak, že svojich verných služobníkov neopúšťa, aj keď pripúšťa ich pokúšanie. Boh je naozaj „verný a nepripustí, aby ste boli pokúšaní nad to, čo môžete zniesť, ale spolu s pokušením zaobstará aj východisko, aby ste to mohli vydržať“. — 1. Korinťanom 10:13.
Keď žiadame o vyslobodenie od toho zlého, prosíme, aby diabol nesmel premôcť nás, Jehovových verných ctiteľov. Ak sme verní, oddaní Boží služobníci, môžeme sa spoliehať na to, že Boh takúto žiadosť vypočuje. Apoštol Peter totiž napísal: „Jehova vie, ako oslobodiť zo skúšky ľudí zbožnej oddanosti.“ (2. Petra 2:9) Táto časť vzorovej modlitby je naozaj dôležitá, lebo satan diabol „obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by pohltil“! — 1. Petra 5:8.
Prečo sú ich modlitby vypočuté
Boh vypočúva modlitby svojich verných ctiteľov. Prečo? Jehova ich vypočúva okrem iného preto, lebo jeho ctitelia sa modlia iba k nemu a pristupujú pred neho skrze Ježiša Krista. Vyhýbajú sa zlu, ich modlitby nie sú pokrytecké a neobsahujú stále sa opakujúce časti. Jehovovi svedkovia neopakujú bezmyšlienkovite vzorovú modlitbu, ale ju využívajú ako vynikajúce vodidlo, podľa ktorého vyjadrujú svoje vlastné vrúcne city k Bohu. Ale ich modlitby Boh vypočúva aj z iných dôvodov.
Tí, ktorých modlitby sú vypočuté, splnili základné požiadavky. Pavol ich citoval, keď napísal: „Ten, kto sa približuje k Bohu, musí veriť, že je a že sa stáva darcom odmeny tým, ktorí ho vážne hľadajú.“ (Hebrejom 11:6) Všimni si tieto dva základné body: Jehova vypočúva modlitby 1. tých, ktorí veria, že Boh je čiže jestvuje, a 2. tých, ktorí „ho vážne hľadajú“.
Jedným takýmto človekom bol v prvom storočí zbožný pohan Kornélius. Veril, že Boh je a vážne ho hľadal. Čo urobil Kornélius, keď získal presné poznanie? Celým srdcom sa oddal Bohu Jehovovi a túto oddanosť symbolizoval krstom. Kornélius určite mal dôverný vzťah k Bohu, a to mohlo veľmi dobre pôsobiť na jeho modlitby. — Skutky 10:1—44.
Pred Kornéliovým krstom jeho modlitby „vystúpili pred Boha ako pripomienka“. (Skutky 10:4) Ale keď sa Kornélius na základe svojej viery v Ježišovu výkupnú obeť oddal Bohu a dal sa pokrstiť, odovzdal Jehovovi bezvýhradne sám seba. To vytvorilo medzi Bohom a ním obdivuhodne blízky vzťah, ktorý dal Kornéliovi neobmedzenú prednosť modlitby. (Jakob 4:8) Mohol pristupovať pred svojho nebeského Otca skrze Krista Ježiša a mohol pritom očakávať, že bude vypočutý. To platí pre všetkých, ktorí sa oddali skrze Krista Bohu a dali sa pokrstiť. Aj oni majú neobmedzenú prednosť modlitby.
Určite túžiš po tom, aby boli tvoje modlitby vypočuté. Ak neslúžiš Jehovovi spolu s jeho oddanými ctiteľmi, bolo by múdre, aby si ho vážne hľadal. Choď po rovnakej ceste ako Kornélius a Boh vypočuje tvoje modlitby.
[Obrázok na strane 6]
Ako Kornéliove modlitby ovplyvnili, že sa oddal Bohu a dal sa pokrstiť?