„Svätý, svätý, svätý je Jehova“

1., 2. Aké videnie dostal prorok Izaiáš a čo nás toto videnie učí o Jehovovi?

IZAIÁŠ bol ohromený pohľadom, ktorý sa mu naskytol – videním od Boha. Pôsobilo tak realisticky! Izaiáš neskôr napísal, že „dostal videnie“ Jehovu na jeho vznešenom tróne. Jehovovo splývavé rúcho napĺňalo obrovský chrám v Jeruzaleme. (Izaiáš 6:1, 2)

² Izaiáš bol ohromený aj tým, čo počul – bol to taký mocný spev, že sa triasli základy chrámu. Pieseň pochádzala od serafínov, duchovných tvorov s veľmi vysokým postavením. V ich pôsobivom harmonickom speve zaznievali jednoduché, no majestátne slová: „Svätý, svätý, svätý je Jehova vojsk. Jeho sláva napĺňa celú zem.“ (Izaiáš 6:3, 4) Trojnásobné zopakovanie slova „svätý“ dáva tomuto slovu v piesni zvláštny dôraz – a právom, lebo Jehova je svätý v najvyššej miere. (Zjavenie 4:8) Jehovova svätosť je vyzdvihovaná v celej Biblii. Stovky veršov spájajú jeho meno so slovami „svätý“ a „svätosť“.

 3. K čomu mnohých vedú mylné názory na Jehovovu svätosť?

³ Je teda zrejmé, že Jehova si želá, aby sme ako jednu z hlavných vecí o ňom pochopili, že je svätý. No mnohým ľuďom sa dnes práve táto predstava nepáči. Niektorí omylom spájajú svätosť so svätuškárstvom alebo s falošnou zbožnosťou. Ľudia, ktorí zápasia s negatívnym názorom na seba, môžu považovať Božiu svätosť skôr za odstrašujúcu ako za príťažlivú. Možno sa boja, že nikdy nebudú hodní priblížiť sa k tomuto svätému Bohu. Preto sa mnohí od Boha pre jeho svätosť odvracajú. A to je škoda, lebo Božia svätosť je silným dôvodom na to, aby sme sa k nemu približovali. Prečo? Skôr ako si na túto otázku odpovieme, rozoberme si, čo je pravá svätosť.

4., 5. a) Čo svätosť znamená a čo neznamená? b) V akých dvoch dôležitých ohľadoch je Jehova „oddelený“?

⁴ To, že Boh je svätý, neznamená, že je samoľúby, povýšenecký alebo že sa k iným správa pohŕdavo. On, naopak, tieto vlastnosti nenávidí. (Príslovia 16:5; Jakub 4:6) Čo teda znamená slovo „svätý“? V biblickej hebrejčine je toto slovo odvodené od výrazu, ktorý znamená „oddelený“. V uctievaní sa slovo „svätý“ vzťahuje na to, čo je oddelené od bežného používania, čiže je to považované za posvätné. Svätosť tiež silne vyjadruje myšlienku čistoty. Ako sa toto slovo vzťahuje na Jehovu? Znamená to, že je „oddelený“ od nedokonalých ľudí, a teda je od nás vzdialený?

⁵ Vôbec nie. Jehova ako „Svätý Izraela“ o sebe povedal, že prebýva uprostred svojho ľudu, hoci jeho členovia boli hriešni. (Izaiáš 12:6; Ozeáš 11:9) Jeho svätosť teda neznamená, že je od ľudí vzdialený. V akom zmysle je potom „oddelený“? V dvoch dôležitých ohľadoch. Po prvé, je oddelený od celého stvorenia tým, že iba on sám je Najvyšší. Jeho čistota je absolútna a nekonečná. (Žalm 40:5; 83:18) Po druhé, Jehova je úplne oddelený od každej hriešnosti, čo je myšlienka, ktorá nám môže vlievať pokoj. Prečo?

 6. Ako nás môže upokojiť vedomie, že Jehova je od hriešnosti úplne oddelený?

⁶ Žijeme vo svete, kde je pravá svätosť vzácnosťou. V ľudskej spoločnosti odcudzenej Bohu je všetko nejakým spôsobom znečistené, poškvrnené hriechom a nedokonalosťou. Všetci musíme bojovať proti hriechu, ktorý je v nás. A všetci sme v nebezpečenstve, že ak si nedáme pozor, hriech nás premôže. (Rimanom 7:15–25; 1. Korinťanom 10:12) Jehovovi takéto nebezpečenstvo nehrozí. Hriešnosť je od neho celkom vzdialená, takže ho nikdy nepoškvrní ani najmenšia stopa hriechu. To nás utvrdzuje v presvedčení, že Jehova je ideálnym Otcom, lebo to znamená, že je úplne spoľahlivý. Na rozdiel od mnohých hriešnych ľudských otcov Jehova sa nikdy morálne neskazí ani nebude svojim deťom ubližovať. Jeho svätosť takéto veci jednoznačne vylučuje. Jehova niekedy dokonca prisahal na svoju svätosť, lebo nič nemôže byť spoľahlivejšie. (Amos 4:2) Nie je to upokojujúce?

 7. Prečo možno povedať, že svätosť je neoddeliteľnou súčasťou Jehovovej osobnosti?

⁷ Svätosť je neoddeliteľnou súčasťou Jehovovej osobnosti. Čo to znamená? Zamysli sa nad slovami „človek“ a „nedokonalý“. To prvé nemožno opísať bez toho druhého. Nedokonalosťou sme celkom presiaknutí a jej stopy vidno vo všetkom, čo robíme. Teraz sa zamysli nad dvoma úplne inými slovami – „Jehova“ a „svätý“. Jehova je absolútne svätý. Všetko, čo s ním súvisí, je čisté a priame. Nemôžeme Jehovu spoznať takého, aký naozaj je, kým celkom nepochopíme toto slovo – „svätý“ –, ktoré má taký hlboký význam.

8., 9. Čo ukazuje, že Jehova pomáha nedokonalým ľuďom stať sa v relatívnom zmysle svätými?

⁸ Keďže Jehova stelesňuje svätosť, možno právom povedať, že je zdrojom všetkej svätosti. Túto drahocennú vlastnosť si však nenecháva sebecky pre seba; odovzdáva ju aj druhým, a to v štedrej miere. Napríklad keď Boh hovoril prostredníctvom anjela s Mojžišom pri horiacom kre, pre spojitosť s Jehovom sa dokonca aj okolitá zem stala svätou! (2. Mojžišova 3:5)

⁹ Môžu sa nedokonalí ľudia stať s Jehovovou pomocou svätými? V relatívnom zmysle áno. Boh predložil svojmu ľudu Izraelu vyhliadku, že sa stanú „svätým národom“. (2. Mojžišova 19:6) Požehnal tento národ systémom uctievania, ktorý bol svätý a čistý. Svätosť bola opakujúcou sa témou mojžišovského Zákona. Veľkňaz nosil na prednej strane turbana zlatý pliešok, ktorý sa vo svetle ligotal a všetci ho mohli vidieť. Na ňom boli vyryté slová: „Jehova je svätý.“ (2. Mojžišova 28:36) Ich uctievanie a takisto život sa mali vyznačovať vysokou úrovňou čistoty. Jehova im povedal: „Buďte svätí, lebo ja, Jehova, váš Boh, som svätý.“ (3. Mojžišova 19:2) Pokiaľ Izraeliti žili v súlade s Božími radami do tej miery, do akej ako nedokonalí ľudia mohli, boli v relatívnom zmysle svätí.

10. Aký kontrast bol medzi starovekým Izraelom a okolitými národmi, pokiaľ ide o svätosť?

¹⁰ Toto zdôrazňovanie svätosti bolo v ostrom protiklade k spôsobu, akým národy v okolí Izraela uctievali svojich bohov. Tieto pohanské národy uctievali bohov, ktorých sama existencia bola lžou a podvodom, bohov, ktorí boli vykresľovaní ako násilnícki, chamtiví a nemravní. V každom ohľade boli nesvätí. Ľudia, ktorí takých bohov uctievali, sa tiež stávali nesvätými. Preto Jehova upozorňoval svojich služobníkov, že majú zostať oddelení od pohanských ctiteľov a ich nečistých náboženských rituálov. (3. Mojžišova 18:24–28; 1. Kráľov 11:1, 2)

11. Ako sa svätosť nebeskej časti Jehovovej organizácie prejavuje a) na anjeloch? b) na serafínoch? c) na Ježišovi?

¹¹ I za tých najlepších okolností však Jehovov vyvolený národ, staroveký Izrael, mohol byť len matným odrazom svätosti nebeskej časti Božej organizácie. Milióny duchovných tvorov, ktorí verne slúžia Bohu, sú označené ako jeho „sväté myriady“. (5. Mojžišova 33:2; Júda 14) Dokonale odzrkadľujú žiarivú, čistú krásu Božej svätosti. A spomeňme si na serafínov, ktorých videl Izaiáš vo videní. Slová ich piesne naznačujú, že títo mocní duchovní tvorovia hrajú dôležitú úlohu v oznamovaní Jehovovej svätosti v celom vesmíre. Jeden duchovný tvor však prevyšuje všetkých ostatných – jednorodený Boží Syn. Ježiš je najpresnejším odrazom Jehovovej svätosti. Právom je známy ako „Boží Svätý“. (Ján 6:68, 69)

12., 13. a) Prečo je Božie meno výstižne opísané ako sväté? b) Prečo musí byť Božie meno očistené?

¹² Ako je to s Božím menom? Ako sme videli v 1. kapitole, toto meno nie je len titul alebo označenie. Charakterizuje Boha Jehovu, lebo v sebe zahŕňa všetky jeho vlastnosti. Preto Biblia hovorí, že jeho „meno je sväté“. (Izaiáš 57:15) Pod mojžišovským Zákonom bolo zneuctenie Božieho mena hrdelným zločinom. (3. Mojžišova 24:16) A všimnime si, o čo sa Ježiš modlil ako o prvé: „Náš Otče v nebesiach, nech sa posvätí tvoje meno.“ (Matúš 6:9) Posvätiť niečo znamená oddeliť to ako posvätné a ctiť si to, považovať to za sväté. Ale prečo by niečo také absolútne čisté ako Božie meno malo byť posvätené?

¹³ Božie sväté meno bolo zneuctené, pošpinené klamstvami a ohováraním. V Edene Satan klamal o Jehovovi a vyvolal dojem, že Boh je nespravodlivý Panovník. (1. Mojžišova 3:1–5) Odvtedy sa Satan – vládca tohto nesvätého sveta – stará o to, aby sa klamstvá o Bohu množili. (Ján 8:44; 12:31; Zjavenie 12:9) Náboženstvá vykreslili Boha ako tyranského, neprístupného a krutého. Počas svojich krvilačných vojen tvrdili, že majú jeho podporu. Zásluhu za Božie úžasné stvoriteľské diela často pripisujú slepej náhode, čiže evolúcii. Áno, Božie meno bolo nevýslovne pohanené. Musí byť posvätené; musí mu byť prinavrátená sláva, ktorá mu právom patrí. Túžime po dni, keď Jehova navždy očistí svoje meno od všetkej pohany. Dosiahne to prostredníctvom Kráľovstva, v ktorom vládne jeho Syn. Tešíme sa, že v tomto veľkolepom predsavzatí môžeme hrať určitú úlohu.

14. Prečo je Boží duch nazývaný svätý a prečo je rúhanie proti svätému duchu také závažné?

¹⁴ Je ešte niečo, čo je úzko spájané s Jehovom a čo je takmer stále nazývané svätým – jeho duch, čiže činná sila. (1. Mojžišova 1:2) Jehova používa túto neprekonateľnú silu na uskutočnenie svojich predsavzatí. Všetko, čo Boh robí, vykonáva svätým a čistým spôsobom, takže jeho činná sila je vhodne pomenovaná svätý duch. (Lukáš 11:13; Rimanom 1:4) Rúhať sa svätému duchu, čo znamená vedome konať proti Jehovovým predsavzatiam, je neodpustiteľný hriech. (Marek 3:29)

15. Prečo je bázeň vhodnou reakciou na Jehovovu svätosť a čo patrí k takej bázni?

¹⁵ Nie je teda ťažké pochopiť, prečo Biblia poukazuje na súvislosť medzi Božou svätosťou a bázňou zo strany človeka. Napríklad v Žalme 99:3 sa píše: „Nech chvália tvoje veľké meno, veď vzbudzuje bázeň a je sväté.“ Táto bázeň je intenzívny pocit zbožnej úcty, rešpektu v najpovznášajúcejšej podobe. Takýto pocit je vhodný, lebo Božia svätosť nás vysoko prevyšuje. Je žiarivo čistá, nádherná. No to by nás nemalo odrádzať. Naopak, správny názor na Božiu svätosť nás bude k Bohu približovať. Prečo?

16. a) Ako súvisí svätosť so slávou a krásou? Uveď príklad. b) Ako opisy Jehovu vo videniach vyzdvihujú čistotu a svetlo?

¹⁶ Biblia spája svätosť s krásou. V Izaiášovi 63:15 je nebo opísané ako „sväté a slávne [alebo „krásne“, pozn. pod čiarou] obydlie“ Boha Jehovu. Sláva a krása nás priťahuje. Pozri si napríklad obrázok na strane 33. Nepôsobí tento výjav na teba príťažlivo? Prečo sa ti tak páči? Všimni si, ako čisto vyzerá voda na obrázku. Aj vzduch musí byť čistý, lebo obloha je modrá a scenéria je prežiarená svetlom. Keby sa však tento výjav zmenil – potok by bol zanesený odpadkami, stromy a skaly počarbané grafitmi, vzduch znečistený smogom –, už by pre nás nebol príťažlivý; odpudzoval by nás. Krásu a slávu prirodzene spájame s čistotou a svetlom. Tie isté slová možno použiť na opis Jehovovej svätosti. Nie div, že opisy Jehovu vo videniach nás nadchýnajú! Vyžarujúca svetlo, oslňujúca ako drahokamy, planúca ako oheň či skvejúca sa ako najčistejšie a najžiarivejšie drahé kovy – taká je sláva a krása nášho svätého Boha. (Ezechiel 1:25–28; Zjavenie 4:2, 3)

17., 18. a) Ako na Izaiáša spočiatku zapôsobilo videnie? b) Ako Jehova použil serafína, aby Izaiáša utešil, a čo znamenalo serafínovo počínanie?

¹⁷ Mala by nás Božia svätosť viesť k tomu, aby sme sa cítili v porovnaní s Bohom nižší? Odpoveď je, samozrejme, áno. Veď napokon, my sme nižší ako Jehova – a to je ešte veľmi mierne vyjadrenie. Malo by nás vedomie tejto skutočnosti od neho vzďaľovať? Všimnime si Izaiášovu reakciu, keď počul serafínov oznamovať Jehovovu svätosť. „‚Beda mi!‘ zvolal som. ‚Som stratený, lebo som muž s nečistými perami a žijem medzi ľudom s nečistými perami, veď som na vlastné oči videl Kráľa, Jehovu vojsk!‘“ (Izaiáš 6:5) Áno, Jehovova nekonečná svätosť Izaiášovi pripomenula, aký je hriešny a nedokonalý. Spočiatku bol tento verný muž skrúšený. Ale Jehova ho v takom rozpoložení nenechal.

¹⁸ Jeden serafín sa ponáhľal proroka utešiť. Ako? Tento mocný duch priletel k oltáru, vzal z neho uhlík a dotkol sa ním Izaiášových pier. Mohlo by sa zdať, že to bolo skôr bolestivé ako utešujúce. Pamätajme však, že to bolo videnie, bohaté na symbolický význam. Izaiáš ako verný Žid dobre vedel, že na chrámovom oltári sú denne predkladané obete na zmierenie za hriechy. A tento serafín láskavo prorokovi pripomenul, že hoci je naozaj nedokonalý, „s nečistými perami“, môže i tak získať čisté postavenie pred Bohom.a Jehova bol ochotný pozerať sa na nedokonalého, hriešneho človeka ako na svätého – aspoň v relatívnom zmysle. (Izaiáš 6:6, 7)

19. Ako môžeme byť v relatívnom zmysle svätí, hoci sme nedokonalí?

¹⁹ To isté platí dnes. Všetky tie obete predkladané na oltári v Jeruzaleme boli iba predobrazom niečoho väčšieho – jedinej dokonalej obete, ktorú predložil Ježiš Kristus v roku 33 n. l. (Hebrejom 9:11–14) Ak robíme úprimné pokánie zo svojich hriechov, napravíme svoje zlé konanie a prejavujeme vieru v túto obeť, je nám odpustené. (1. Jána 2:2) Aj my sa môžeme tešiť z čistého postavenia pred Bohom. Preto nám apoštol Peter pripomína: „Je... napísané: ‚Buďte svätí, lebo ja som svätý.‘“ (1. Petra 1:16) Všimni si, že Jehova nepovedal, že musíme byť takí svätí ako on. Nikdy od nás neočakáva nemožné. (Žalm 103:13, 14) Jehova nám hovorí, aby sme boli svätí, lebo on je svätý. „Ako milované deti“ sa ho snažíme napodobňovať do takej miery, do akej je to u nedokonalých ľudí možné. (Efezanom 5:1) Teda úsilie o svätosť je neustály proces. Keď duchovne rastieme, deň čo deň „zdokonaľujeme svoju svätosť“. (2. Korinťanom 7:1)

20. a) Prečo je dôležité pochopiť, že v očiach nášho svätého Boha môžeme byť čistí? b) Aký účinok malo na Izaiáša to, keď sa dozvedel, že jeho hriechy boli odpustené?

²⁰ Jehova miluje to, čo je čestné a čisté. Nenávidí hriech. (Habakuk 1:13) Ale to neznamená, že nenávidí nás. Pokiaľ sa na hriech pozeráme tak ako on – nenávidíme to, čo je zlé, a milujeme to, čo je dobré – a snažíme sa kráčať v dokonalých stopách Ježiša Krista, Jehova nám hriechy odpúšťa. (Amos 5:15; 1. Petra 2:21) Keď pochopíme, že v očiach nášho svätého Boha môžeme byť čistí, bude to mať silný vplyv na náš život. Spomeň si, že Jehovova svätosť najprv pripomenula Izaiášovi jeho vlastnú nečistotu. Zvolal: „Beda mi!“ No len čo pochopil, že jeho hriechy boli odpustené, jeho postoj sa zmenil. Keď sa Jehova spýtal, kto sa podujme vykonať určitú úlohu, Izaiáš ihneď zareagoval, hoci ešte ani nevedel, o čo pôjde. Zvolal: „Tu som, pošli mňa!“ (Izaiáš 6:5–8)

21. Prečo si môžeme byť istí, že máme predpoklady na prejavovanie svätosti?

²¹ Sme vytvorení na obraz svätého Boha, obdarení morálnymi vlastnosťami a schopnosťou premýšľať o duchovných veciach. (1. Mojžišova 1:26) Všetci máme predpoklady na prejavovanie svätosti. Keď sa budeme o to snažiť, Jehova nám s radosťou pomôže. Zároveň sa budeme stále viac približovať k nášmu svätému Bohu. A keď budeme v ďalších kapitolách uvažovať o Jehovových vlastnostiach, pochopíme, že je ešte mnoho ďalších silných dôvodov na to, aby sme sa k nemu približovali.