Deje sa dnes Božia vôľa?

„Nech sa deje tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi.“ — Matúš 6:10.

OPITÝ vodič narazil kamiónom do odstaveného auta, ktoré patrilo Juliovi a Christine. Auto vzbĺklo a oni sa mohli už len s hrôzou pozerať, ako im v ohni umierajú štyri deti. Marcosa, piate dieťa, sa z plameňov podarilo zachrániť, ale telo bude mať trvale zohyzdené popáleninami. Marcos mal vtedy deväť rokov. Jeho nešťastný otec utešoval seba i svoju rodinu slovami: „Je to Božia vôľa, musíme to tak brať, či už je to dobré, alebo zlé.“

V takých tragických chvíľach reagujú mnohí podobne. Myslia si: ‚Ak je Boh všemohúci a ak sa o nás stará, potom to, čo sa nám stalo, musí byť na naše dobro, nech by bolo akokoľvek ťažké to pochopiť.‘ Súhlasíte s takou úvahou?

Ľudia, ktorí si myslia, že všetko dianie, dobré i zlé, je prejavom Božej vôle, často zakladajú svoj názor na slovách Ježišovej modlitby nazývanej Otčenáš, ktoré sú citované v úvode. Uvažujú: Nedeje sa v nebi Božia vôľa? Keď sa teda modlíme ‚nech sa deje tvoja vôľa na zemi‘, nevyjadrujeme tým presvedčenie, že všetko, čo sa na zemi deje, je Božia vôľa?

U mnohých vyvoláva táto predstava pochybnosti. Zdá sa im, že Boh necíti s ľuďmi, ktorých vytvoril, a pýtajú sa: ‚Ako by mohol milujúci Boh želať nevinným ľuďom niečo hrozné? A čo by sme sa už len z toho zla mohli naučiť?‘ Možno zmýšľate rovnako.

V tejto súvislosti Ježišov nevlastný brat, učeník Jakub, napísal: „Keď je niekto v skúške, nech nehovorí: ‚Pokúša ma Boh.‘ Veď Boha nemožno pokúšať zlými vecami, ani sám nikoho nepokúša.“ ​(Jakub 1:13) Teda zlo nepochádza od Boha. Z toho je zrejmé, že nie všetko, čo sa dnes na zemi deje, je Božou vôľou. Písmo hovorí aj o vôli človeka, národov a tiež o Diablovej vôli. (Ján 1:13; 2. Timotejovi 2:26; 1. Petra 4:3) Súhlasíte s tým, že to, čo sa stalo deťom Julia a Christiny, nemohlo byť vôľou láskavého nebeského Otca?

Teda čo mal Ježiš na mysli, keď svojich nasledovníkov učil modliť sa ‚nech sa deje tvoja vôľa‘? Bola to iba prosba, aby Boh v určitých prípadoch zasiahol, alebo nás Ježiš učil modliť sa o niečo závažnejšie a lepšie, o zmenu, v ktorú môžeme všetci dúfať? Skúmajme ďalej, čo sa o tom píše v Biblii.

Keď sa bude Božia vôľa diať na zemi

KEĎ Ježiš učil svojich učeníkov modliť sa „nech sa deje tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi“, hovoril to ako niekto, kto predtým žil s Otcom v nebi. (Matúš 6:10; Ján 1:18; 3:13; 8:42) Za svojho predľudského života zažil čas, keď všetko, čo sa udialo v nebi a na zemi, bolo v súlade s Božou vôľou. Bol to čas plný uspokojenia a radosti z dobre vykonanej práce. — Príslovia 8:27–31.

Na začiatku Boh vytvoril duchovné bytosti. Boli to „jeho anjeli, mocní v sile, vykonávajúci jeho slovo“. Boli a aj sú ‚jeho služobníkmi, konajúcimi jeho vôľu‘. (Žalm 103:20, 21) Mal každý z nich svoju vôľu? Áno. Pri stvorení zeme ‚začali títo Boží synovia volať na chválu‘. (Jób 38:7) Touto chválou dali najavo svoju radosť z toho, čo si Boh predsavzal. Teda súhlasili s Božou vôľou.

Keď Boh vytvoril zem a pripravil ju na to, aby na nej mohli bývať ľudia, vytvoril prvého muža a prvú ženu. (1. Mojžišova, 1. kapitola) Bolo aj to hodné chvály? Inšpirovaná správa uvádza: „Potom Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré“, áno, bolo to bezchybné, dokonalé. — 1. Mojžišova 1:31.

Čo bolo Božou vôľou vzhľadom na našich prarodičov a ich potomstvo? Bolo to tiež niečo veľmi dobré. V 1. Mojžišovej 1:28 sa Božia vôľa opisuje takto: „Boh ich požehnal a Boh im povedal: ‚Buďte plodní a rozmnožte sa a naplňte zem a podmaňte si ju a majte v podriadenosti morské ryby a nebeské lietajúce tvory a každého živého tvora, ktorý sa pohybuje na zemi.‘“ Ak mali naši prarodičia splniť túto nádhernú úlohu, museli žiť stále — večne — a to isté platí aj o ich potomkoch. Nič nenaznačovalo, že ľudia by mali poznať tragédiu, nespravodlivosť, žiaľ či smrť.

V tom čase sa Božia vôľa diala tak v nebi, ako aj na zemi. Každý, kto ju konal, mal z toho radosť. Kde sa teda stala chyba?

Božia vôľa bola neočakávane napadnutá. Nie, nebola to neriešiteľná situácia. No bol to začiatok dlhého obdobia presýteného žiaľom a smútkom, ktoré vnieslo veľký zmätok do toho, čo je Božou vôľou vzhľadom na ľudstvo. Všetci následkom toho nejako trpíme. Ako bola Božia vôľa napadnutá?

Božia vôľa v čase vzbury

Jeden duchovný „Boží syn“ videl možnosť, ako zasiahnuť do Božieho predsavzatia s ľudstvom, aby z toho mal osobný prospech. Čím viac o tom uvažoval, tým sa mu to zdalo reálnejšie a príťažlivejšie. (Jakub 1:14, 15) Možno sa nazdával, že keď sa mu podarí naviesť prvých dvoch ľudí, aby miesto Boha poslúchali jeho, Boh bude musieť tolerovať konkurenčnú zvrchovanú vládu. Azda sa domnieval, že Boh ich nepopraví, lebo by to znamenalo zlyhanie jeho predsavzatia. Tento duchovný syn si možno myslel, že Jehova Boh bude musieť svoje predsavzatie upraviť a tolerovať jeho postavenie, keďže ľudia budú poslúchať jeho. Vzbúrenec dostal neskôr výstižné pomenovanie Satan, čiže „odporca“. — Jób 1:6.

Túžba podnietila Satana konať. Oslovil ženu a naviedol ju, aby ignorovala Božiu vôľu a stala sa morálne nezávislou. Povedal: „Určite nezomriete... Istotne budete ako Boh a budete poznať dobré a zlé.“ ​(1. Mojžišova 3:1–5) Žene sa zdalo, že tak získa slobodu, a preto prijala ponuku v domnení, že si vyberá lepší spôsob života. Neskôr presvedčila svojho manžela, aby sa k nej pripojil. — 1. Mojžišova 3:6.

Takéto konanie nebolo Božou vôľou. Bolo prejavom ich vôle. A prinieslo katastrofálne následky. Boh im už predtým povedal, že neposlušnosť povedie k ich smrti. (1. Mojžišova 3:3) Nevytvoril ich tak, aby mohli byť úspešní a pritom od neho nezávislí. (Jeremiáš 10:23) Okrem toho sa stali nedokonalými a nedokonalosť a smrť mali preniesť aj na svojich potomkov. (Rimanom 5:12) Tieto následky nemohol Satan odstrániť.

Spôsobil tento vývoj udalostí nezvratnú zmenu Božieho predsavzatia, čiže Božej vôle vzhľadom na ľudstvo a zem? Nie, nespôsobil. (Izaiáš 55:9–11) Objavili sa však otázky, na ktoré bolo treba dať odpoveď: Môžu byť ľudia „ako Boh a... poznať dobré a zlé“, ako tvrdil Satan? Teda dokážeme si vo všetkých oblastiach života sami určovať, čo je správne a čo nesprávne, čo je užitočné a čo neužitočné, ak dostaneme dosť času? Zaslúži si Boh úplnú poslušnosť preto, že jeho spôsob vládnutia je najlepší? Je jeho vôľa hodná toho, aby sme sa jej úplne podriaďovali? Ako by ste na tieto otázky odpovedali vy?

Existoval iba jeden spôsob, ako vyriešiť tieto otázky pred očami celého inteligentného tvorstva: Dovoliť tým, ktorí sa usilovali o nezávislosť, aby skúsili, či budú úspešní. Ich usmrtením by sa nastolené otázky nevyriešili. Ale keby malo ľudstvo možnosť dostatočne dlho ísť cestou nezávislosti, záležitosť by sa vyriešila, lebo by sa ukázali výsledky tohto smerovania. Boh naznačil, že vec bude riešiť takýmto spôsobom, keď žene povedal, že bude mať deti. Tak mala vzniknúť ľudská rodina. Vďaka tomu dnes žijeme! — 1. Mojžišova 3:16, 20.

To však neznamená, že Boh dovolil ľuďom a duchovnému vzbúrencovi robiť čokoľvek. Nezriekol sa svojho zvrchovaného postavenia ani svojho predsavzatia. (Žalm 83:18) To dal jasne najavo tak, že predpovedal zničenie podnecovateľa vzbury a odstránenie všetkých následkov, ktoré vzbura priniesla. (1. Mojžišova 3:15) Ľudská rodina mala teda od samého začiatku sľúbenú nápravu.

V tom čase už boli naši prarodičia i so svojím budúcim potomstvom oddelení od Božej vlády. Keby ich Jehova bol chcel uchrániť pred všetkými zlými následkami ich rozhodnutia, musel by im na každom kroku vnucovať svoju vôľu. Bolo by to to isté, ako keby im vôbec neumožnil žiť nezávisle.

Samozrejme, jednotlivci si mohli vybrať Božiu vládu. Mohli zistiť, čo v tomto období Boh od ľudí chce, a čo najviac sa jeho vôli prispôsobiť. (Žalm 143:10) No nemohli byť chránení pred problémami, lebo otázka úplnej nezávislosti ľudstva ešte nebola vyriešená.

Následky nezávislého rozhodnutia sa ukázali skoro. Prvorodený ľudskej rodiny, Kain, zabil svojho brata Ábela, lebo Kainove „skutky boli zlé, ale skutky jeho brata boli spravodlivé“. (1. Jána 3:12) To nebola Božia vôľa, lebo Boh Kaina varoval a neskôr aj potrestal. (1. Mojžišova 4:3–12) Kain sa rozhodol pre morálnu nezávislosť, ktorú ponúkal Satan; tak „pochádzal z toho zlého“. Podobne konali aj ďalší.

Za prvých viac ako 1500 rokov ľudských dejín „sa [zem] stala skazenou v očiach pravého Boha a zem bola naplnená násilím“. (1. Mojžišova 6:11) Na záchranu zeme pred skazou bolo potrebné podniknúť rozhodné kroky. Tie Boh podnikol, keď spôsobil celosvetovú potopu a zachránil v nej jedinú rodinu spravodlivých, ktorá v tom čase žila — Noacha, jeho manželku, jeho synov a nevesty. (1. Mojžišova 7:1) My všetci sme ich potomkami.

Od Noachových čias poskytoval Boh vedenie všetkým, ktorí úprimne túžili poznať jeho vôľu. Verných mužov inšpiroval zapísať posolstvá pre tých, ktorí budú uňho hľadať vedenie. Tieto posolstvá sú zaznamenané v Biblii. (2. Timotejovi 3:16) Verným ľuďom z lásky umožnil vytvoriť si k nemu vzťah, ba dokonca stať sa jeho priateľmi. (Izaiáš 41:8) Dával im tiež silu znášať ťažké skúšky, ktoré na nich počas tisícročí nezávislosti doliehali. (Žalm 46:1; Filipanom 4:13) Akí vďační za to všetko môžeme byť!

„Nech sa deje tvoja vôľa“ v plnej miere

To, čo Boh doteraz urobil, nie je úplným naplnením jeho vôle s ľudstvom. Kresťanský apoštol Peter napísal: „Sú však nové nebesia a nová zem, ktoré očakávame podľa jeho sľubu, a v tých bude bývať spravodlivosť.“ ​(2. Petra 3:13) Touto symbolickou rečou hovorí o novej vládnej moci nad ľudstvom a o novej ľudskej spoločnosti pod touto vládou.

Prorok Daniel zas priamo napísal: „Za dní tých kráľov zriadi nebeský Boh kráľovstvo, ktoré nebude nikdy zničené... Rozdrví a ukončí všetky tieto kráľovstvá a ono samo bude stáť až na neurčité časy.“ ​(Daniel 2:44) Toto proroctvo predpovedá koniec dnešného nefunkčného systému vecí a jeho nahradenie Božím Kráľovstvom, čiže Božou vládou. To je naozaj dobrá správa! Na konflikty a sebectvo, pre ktoré je dnes svet plný násilia a pre ktoré opäť hrozí zemi skaza, sa raz úplne zabudne.

Kedy to bude? Učeníci sa Ježiša opýtali: „Kedy to bude a čo bude znamením tvojej prítomnosti a záveru systému vecí?“ V odpovedi Ježiš okrem iného uviedol: „Toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom; a potom príde koniec.“ — Matúš 24:3, 14.

Je všeobecne známe, že dnes toto celosvetové kazateľské dielo prebieha. Pravdepodobne ste boli toho svedkom aj vo svojom okolí. Profesor Charles S. Braden v knihe These Also Believe (Aj títo veria) píše: „Jehovovi svedkovia svojím svedectvom doslova pokryli zem... Ani jedna náboženská skupina na svete neprejavuje viac horlivosti a vytrvalosti v snahe šíriť dobré posolstvo o Kráľovstve ako Jehovovi svedkovia.“ Svedkovia aktívne hlásajú dobré posolstvo vo viac ako 230 krajinách a takmer v 400 jazykoch. Táto predpovedaná činnosť sa v takom rozsahu na celom svete ešte nikdy nevykonávala. Je to jeden z mnohých dôkazov, že sa blíži čas, keď toto Kráľovstvo nahradí ľudské vlády.

Kráľovstvo, o ktorom sa malo podľa Ježišových slov zvestovať, je to isté, o ktoré nás Ježiš učil modliť sa vo vzorovej modlitbe: „Nech príde tvoje kráľovstvo. Nech sa deje tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi.“ ​(Matúš 6:10) Áno, toto Kráľovstvo je prostriedok, ktorý Boh použije na naplnenie svojej vôle, svojho predsavzatia s ľudstvom a so zemou.

Čo si máme pod tým predstaviť? Nechajme odpovedať Zjavenie 21:3, 4: „Počul [som] silný hlas hovoriť z trónu: ‚Hľa, Boží stan je s ľudstvom a bude bývať s nimi a oni budú jeho ľudom. A sám Boh bude s nimi. A zotrie im každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti. Predošlé veci sa pominuli.‘“ V tom čase sa naozaj bude na zemi i v nebi úplne diať Božia vôľa.a Nechceli by ste to zažiť i vy?

[Poznámka pod čiarou]