Čo sa môžeme naučiť od detí?

„SPRÁVAŠ sa ako dieťa!“ Keby sme počuli takéto slová na svoju adresu, zrejme by sa nás to dotklo. Hoci malé deti sú roztomilé, zjavne im chýba zrelosť, skúsenosti a múdrosť, ktorá sa vo všeobecnosti spája s vekom. — Jób 12:12.

Napriek tomu Ježiš pri jednej príležitosti svojim učeníkom povedal: „Pravdivo vám hovorím: Ak sa neobrátite a nestanete sa ako malé deti, určite nevojdete do nebeského kráľovstva.“ ​(Matúš 18:3) Čo tým chcel Ježiš povedať? Aké vlastnosti, typické pre malé deti, by mali dospelí napodobňovať?

Rozvíjajme si pokoru, akú prejavujú deti

Pouvažujme o okolnostiach, ktoré podnietili Ježiša vysloviť tieto slová. Keď Ježiš po prekonaní dlhej cesty prišiel s učeníkmi do Kafarnaumu, opýtal sa ich: „O čom ste sa cestou dohadovali?“ Učeníci sa cítili zahanbení a zostali ticho, lebo sa medzi sebou dohadovali o tom, kto z nich je väčší. Nakoniec pozbierali odvahu a Ježiša sa opýtali: „Kto je najväčší v nebeskom kráľovstve?“ — Marek 9:33, 34; Matúš 18:1.

Niekoho môže prekvapiť, že učeníci sa po takmer troch rokoch, ktoré strávili s Ježišom, hádali o to, kto z nich má vyššie postavenie. No títo muži boli vychovávaní v židovskom náboženstve, v ktorom sa takýmto veciam pripisoval veľký význam. Je zjavné, že toto náboženské prostredie spolu s ľudskou nedokonalosťou ovplyvnilo zmýšľanie učeníkov.

Ježiš si sadol, zavolal učeníkov a povedal: „Ak chce byť niekto prvý, nech je posledný zo všetkých a služobníkom všetkých.“ ​(Marek 9:35) Tieto slová zrejme učeníkov zarazili. Ježišovo zmýšľanie bolo v úplnom protiklade so židovskou predstavou o tom, čo znamená byť veľký! Ježiš si potom k sebe zavolal malé dieťa. Vrúcne ho objal a potom učeníkom odovzdal dôležité poučenie: „Pravdivo vám hovorím: Ak sa neobrátite a nestanete sa ako malé deti, určite nevojdete do nebeského kráľovstva. Preto, kto sa pokorí ako toto malé dieťa, je najväčším v nebeskom kráľovstve.“ — Matúš 18:3, 4.

Aký pôsobivý príklad pokory! Skús si to predstaviť. Okolo malého dieťaťa stáli urastení, vážení muži a upierali naň zrak. Bolo také nesmelé a dôverčivé! Neprejavovalo ani náznak súperivosti a zlých úmyslov. Bolo poddajné a nepútalo na seba pozornosť. To malé dieťa bolo naozaj krásnym príkladom zbožnej pokory.

Ježišovo poučenie je jasné. Ak chceme zdediť Božie Kráľovstvo, musíme si rozvíjať pokoru, akú prejavujú deti. V Jehovovom usporiadaní niet miesta pre súperenie či pýchu. (Galaťanom 5:26) V skutočnosti práve tieto vlastnosti podnietili Satana Diabla, aby sa vzbúril proti Bohu. Nie div, že Jehova ich nenávidí! — Príslovia 8:13.

Praví kresťania sa snažia druhým slúžiť, nie mať nad nimi moc. Bez ohľadu na to, akú nepríjemnú úlohu treba vykonať alebo aké nízke postavenie má človek, ktorý potrebuje pomoc, pravá pokora nás podnecuje druhým slúžiť. Taká pokorná služba prináša bohaté požehnania. Ježiš povedal: „Ktokoľvek prijíma jedno z takých malých detí na základe môjho mena, prijíma mňa; a ktokoľvek prijíma mňa, neprijíma len mňa, ale tiež toho, ktorý ma poslal.“ ​(Marek 9:37) Keď si rozvíjame veľkorysého, pokorného ducha, podobného tomu, akého prejavujú deti, sme v spojení s Najvyšším a s jeho Synom. (Ján 17:20, 21; 1. Petra 5:5) Zažívame šťastie, ktoré pramení z dávania. (Skutky 20:35) A pociťujeme uspokojenie, ktoré vyplýva z toho, že prispievame k pokoju a jednote, ktorú vidno v Božom ľude. — Efezanom 4:1–3.

Dychtivé učiť sa a dôverčivé

Ježiš teraz zdôrazňuje ďalšiu vec, ktorú sa dospelí môžu učiť od detí: „Ktokoľvek neprijíma Božie kráľovstvo ako malé dieťa, určite doň nevojde.“ ​(Marek 10:15) Deti nie sú iba pokorné; sú tiež dychtivé učiť sa. „Nasávajú informácie ako špongia,“ hovorí jedna matka.

Preto keď chceme zdediť Božie Kráľovstvo, musíme prijímať posolstvo o Kráľovstve a žiť v súlade s ním. (1. Tesaloničanom 2:13) Podobne ako novorodeniatka si musíme ‚rozvíjať túžbu po nefalšovanom mlieku, ktoré patrí k slovu, aby sme ním rástli na záchranu‘. (1. Petra 2:2) Čo teda robiť, ak je pre nás ťažké pochopiť nejaké biblické učenie? „Deti sa dovtedy pýtajú prečo, kým na svoje otázky nedostanú uspokojujúce odpovede,“ poznamenáva jedna opatrovateľka detí. Je dobré napodobňovať ich príklad. Preto neustále študujme. Rozprávajme sa so zrelými kresťanmi. Prosme Jehovu o múdrosť. (Jakub 1:5) Keď budeme na modlitbách vytrvávať, Jehova nás v správnom čase určite odmení. — Matúš 7:7–11.

Ale niekto si možno kladie otázku: ‚Nehrozí ľuďom, ktorí sú dychtiví učiť sa, že sa dajú ľahko zviesť na nesprávnu cestu?‘ Pokiaľ majú spoľahlivé vedenie, tak nie. Napríklad deti prirodzene hľadajú vedenie u rodičov. „Rodičia dokazujú, že sú hodní dôvery, tým, že sa o svoje deti deň čo deň starajú a ochraňujú ich,“ hovorí jeden otec. Určite máme podobné dôvody na dôveru v nášho nebeského Otca, Jehovu. (Jakub 1:17; 1. Jána 4:9, 10) Jehova nám dáva spoľahlivé vedenie prostredníctvom svojho písaného Slova. Prostredníctvom svojho svätého ducha a organizácie nás utešuje a podporuje. (Matúš 24:45–47; Ján 14:26) Keď budeme naplno využívať tieto opatrenia, ochráni nás to pred duchovnou ujmou. — Žalm 91:1–16.

Keď pracujeme na tom, aby sme mali v Boha podobnú dôveru, akú majú deti, získavame tiež pokoj mysle. Jeden biblický učenec poznamenáva: „Keď sme deťmi, pokojne sa vydáme na cestu bez peňazí na cestovné a bez toho, aby sme mali predstavu o tom, ako sa dostať do cieľa našej cesty, a nikdy nám ani na um nepríde pochybovať o tom, že nás tam naši rodičia bezpečne dovedú.“ Máme podobnú dôveru v Jehovu, keď kráčame cestou života? — Izaiáš 41:10.

Bezvýhradná dôvera v Boha nám pomáha vyhýbať sa postojom a skutkom, ktoré by mohli ohroziť našu duchovnosť. Máme úplnú dôveru v Ježišove slová, že náš nebeský Otec pozná naše skutky, a že pokiaľ hľadáme najprv Kráľovstvo a Božiu spravodlivosť, on sa o nás postará. To nám pomôže odolať pokušeniu zamerať sa na hmotné veci natoľko, že by sme zanedbávali svoje duchovné povinnosti. — Matúš 6:19–34.

„Nech vám je zlo cudzie ako bábätkám“

Malé deti, hoci sa rodia nedokonalé, majú osviežujúco čisté srdiečko i myseľ. Preto Biblia kresťanov nabáda: „Nech je vám zlo cudzie ako bábätkám.“ — 1. Korinťanom 14:20, Nový Zákon v modernom jazyku.

Zamysli sa nad päťročnou Monikou, ktorá svojej mamičke s nadšením povedala: „Moja nová kamarátka Sára má presne také kučierky ako ja!“ O tom, že Sára má odlišnú farbu pokožky a že patrí k inej etnickej skupine, nepadla ani zmienka. Jedna matka hovorí: „Malé deti sú farboslepé. Rasové rozdiely či predsudky sú im neznáme.“ V tomto ohľade deti krásne odzrkadľujú postoj nášho nestranného Boha, ktorý miluje ľudí zo všetkých národov. — Skutky 10:34, 35.

Deti sú tiež pozoruhodné v tom, ako dokážu odpúšťať. Jeden otec hovorí: „Keď sa malý Jack s Levim pobijú, povieme im, aby sa jeden druhému ospravedlnili, a o chvíľu sa už opäť veselo hrajú. Neprechovávajú hnev, nevyčítajú si staré chyby ani si nekladú podmienky, za akých sú ochotní odpustiť. Jednoducho sa udobria a hrajú sa ďalej.“ Aký znamenitý príklad hodný napodobňovania! — Kolosanom 3:13.

Okrem toho pre malé deti nie je ťažké uznať, že existuje Boh. (Hebrejom 11:6) Ich prirodzená otvorenosť ich často podnieti, aby druhým smelo vydali svedectvo. (2. Kráľov 5:2, 3) Ich jednoduché, vrúcne modlitby môžu zapôsobiť aj na to najtvrdšie srdce. A keď sa dostanú do pokušenia, dokážu prejaviť pozoruhodnú morálnu silu. Deti sú naozaj cenným darom! — Žalm 127:3, 4.

Obnovená krása

Možno si kladieš otázku: ‚Je možné, aby dospelí opäť nadobudli krásne vlastnosti typické pre deti?‘ Jednoduchá a povzbudzujúca odpoveď znie áno! Keďže Ježiš dal príkaz, aby sme sa stali podobnými malým deťom, môžeme si byť istí, že je to možné. — Matúš 18:3.

Znázornime si to: Skupina reštaurátorov pracuje na oprave nesmierne cenného majstrovského diela. Pri tomto procese odstraňujú vrstvy nečistoty i následky predchádzajúcich nevydarených reštaurátorských pokusov. Keď reštaurátori vynaložia mnoho trpezlivosti a úsilia, zraku všetkých sú odhalené pôvodné sýte farby umeleckého diela a jeho prvotná krása. Podobne aj my môžeme vytrvalým úsilím, vďaka pomoci Jehovovho svätého ducha a láskyplnej podpory kresťanského zboru znovu nadobudnúť krásne vlastnosti, ktorými sme prirodzene oplývali, keď sme boli deťmi. — Efezanom 5:1.

[Obrázok na strane 9]

Deti sú prirodzene pokorné

[Obrázok na strane 10]

Malé deti nemajú predsudky a rýchlo odpustia a zabudnú