Čo o tom hovorí Biblia?
Musia byť kresťania chudobní?
JEŽIŠ raz povedal istému bohatému mladému vládcovi, aby šiel a predal všetok svoj majetok a dal chudobným. Správa hovorí, že keď ten muž počul Ježišove slová, zosmutnel a odišiel zarmútený, „lebo mal mnoho majetku“. Potom Ježiš svojim učeníkom povedal: „Aké ťažké to bude pre tých, čo majú peniaze, aby vošli do Božieho kráľovstva!“ A dodal: „Ľahšie je prejsť ťave uchom ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“ — Marek 10:21–23; Matúš 19:24.
Čo tým Ježiš myslel? Je bohatstvo nezlučiteľné s pravým uctievaním? Mali by mať kresťania pocit viny, ak majú peniaze? Vyžaduje od nich Boh, aby viedli asketický život?
Boh víta ‚ľudí každého druhu‘
V staroveku Boh nepožadoval, aby Izraeliti žili v chudobe. Zamyslime sa: Keď Izraeliti vzali do vlastníctva zem, ktorá im bola pridelená, začali sa zaoberať poľnohospodárstvom a obchodovaním, aby sa postarali o živobytie pre seba i pre svojich blízkych. To, nakoľko boli vo svojom úsilí úspešní, ovplyvňovali také faktory, ako sú ekonomické podmienky, počasie, zdravie či prezieravosť v obchodovaní. Mojžišovský Zákon nariaďoval Izraelitom, aby boli súcitní, keď niekto utrpel ekonomickú stratu a schudobnel. (3. Mojžišova 25:35–40) Na druhej strane iní zas zbohatli. Boáz, muž známy svojou vierou a rýdzosťou, ktorý sa stal predkom Ježiša Krista, je opísaný ako ‚veľmi zámožný muž‘. — Rút 2:1.
Situácia nebola iná ani za Ježišovho života. Keď Ježiš hovoril s bohatým mužom spomínaným v úvode, jeho cieľom nebolo povzbudzovať k asketizmu. Skôr chcel odovzdať dôležité poučenie. Z ľudského stanoviska sa môže zdať nemožné, aby bohatí ľudia prejavili pokoru a prijali Boží prostriedok na záchranu. No Ježiš povedal: „U ľudí je to nemožné, ale u Boha je všetko možné.“ — Matúš 19:26.
V kresťanskom zbore v prvom storočí vítali ‚ľudí každého druhu‘. (1. Timotejovi 2:4) To zahŕňalo niektorých, ktorí boli bohatí, ďalších, ktorí mali dostatok prostriedkov na spokojný život, a mnoho chudobných. Niektorí jednotlivci azda nadobudli bohatstvo ešte skôr, než sa stali kresťanmi. Iní zas mohli zbohatnúť neskôr vďaka priaznivým okolnostiam a múdrym rozhodnutiam pri obchodovaní.
Podobne aj dnes kresťanské bratstvo tvoria ľudia žijúci v rôznych ekonomických pomeroch. Keďže materializmus môže ovplyvniť každého, všetci kresťania sa usilujú vo finančných záležitostiach hľadať biblické vedenie. Poučenie, ktoré odovzdal Ježiš v súvislosti s mladým bohatým vládcom, upozorňuje každého kresťana na to, aký mocný vplyv môžu mať na človeka peniaze a majetok. — Marek 4:19.
Varovanie pre bohatých
Biblia neodsudzuje samotné bohatstvo, ale lásku k peniazom. Biblický pisateľ Pavol povedal: „Láska k peniazom je koreňom škodlivých vecí každého druhu.“ Upozornil, že pre túžbu zbohatnúť niektorí odsunuli duchovné záujmy do úzadia, a tak „boli odvedení od viery a celí sa prebodali mnohými bolesťami“. — 1. Timotejovi 6:10.
Je zaujímavé, že Pavol dal bohatým osobitné rady. Povedal: „Tým, ktorí sú bohatí v terajšom systéme vecí, nariaďuj, aby neboli vysokomyseľní a aby nevkladali svoju nádej do neistého bohatstva, ale v Boha, ktorý nám bohato zaobstaráva všetko na naše potešenie.“ (1. Timotejovi 6:17) Je zrejmé, že bohatým ľuďom hrozí nebezpečenstvo, že by mohli spyšnieť a nadobudnúť pocit nadradenosti. Môžu byť tiež zvádzaní myslieť si, že bohatstvo môže ponúknuť skutočnú istotu — ale to dokáže v plnej miere poskytnúť iba Boh.
Majetní kresťania sa môžu pred týmito nebezpečenstvami chrániť tak, že budú „bohatí v znamenitých skutkoch“. K takým skutkom patrí, že sú „štedrí, ochotní deliť sa“, keď štedro poskytujú pomoc tým, ktorí sú v núdzi. (1. Timotejovi 6:18) Kresťania — bohatí i chudobní — môžu tiež používať niečo zo svojich prostriedkov na šírenie dobrého posolstva o Božom Kráľovstve, čo je dnes hlavným záujmom pravých kresťanov. Z takého štedrého ducha je zjavný správny postoj k materiálnym prostriedkom a človek, ktorý ho prejavuje, získava priazeň u Jehovu Boha a u Ježiša Krista, ktorí milujú radostných darcov. — Matúš 24:14; Lukáš 16:9; 2. Korinťanom 9:7.
Dôležitejšie veci
Je jasné, že od kresťanov sa nevyžaduje, aby boli chudobní. Ale ani by nemali byť „rozhodnutí zbohatnúť“. (1. Timotejovi 6:9) Jednoducho usilovne pracujú, aby si zarobili primerané množstvo prostriedkov na živobytie. Miera úspechu, ktorý im prináša ich úsilie, je rôzna, čo závisí od rôznych faktorov a od ekonomického systému, v ktorom žijú. — Kazateľ 11:6.
Bez ohľadu na to, v akej finančnej situácii sa kresťania nachádzajú, mali by sa snažiť ‚uisťovať o dôležitejších veciach‘. (Filipanom 1:10) Tým, že dávajú na prvé miesto duchovné hodnoty, si ‚ako poklad bezpečne zhromažďujú znamenitý základ do budúcnosti, aby sa tak chopili skutočného života‘. — 1. Timotejovi 6:19.