Žijeme naozaj v posledných dňoch?

SEDÍTE v prednej časti kanoe, ktoré vchádza do búrlivého úseku rieky. V spenenej a striekajúcej vode sa hrozivo zjavujú obrovské balvany. Snažíte sa im vyhnúť. Človek sediaci za vami by vám mal pomáhať viesť plavidlo, ale má málo skúseností. A čo je ešte horšie, nemáte mapu, a preto vôbec neviete, či je na konci tohto dravého prúdu pokojná voda, alebo vodopád.

To nie je príjemný scenár, však? Pozmeňme ho teda. Predstavte si, že máte pri sebe skúseného sprievodcu, ktorý pozná každú skalu a každú zákrutu tejto rieky. Dlho vopred vie, že sa blížite k tejto spenenej vode, vie, čo je na jej konci, a vie tiež, ako má na tomto úseku plavidlom manévrovať. Necítili by ste sa oveľa bezpečnejšie?

V skutočnosti sme všetci v podobnej nepríjemnej situácii. Nachádzame sa, nie vlastnou vinou, v búrlivom úseku ľudských dejín. Väčšina ľudí nemá predstavu o tom, ako dlho táto situácia potrvá, ani o tom, či sa podmienky zlepšia, a ani o tom, ako zatiaľ čo najlepšie prežiť. No nemusíme mať pocit, že sme stratení alebo bezmocní. Náš Stvoriteľ nám poskytol sprievodcu — sprievodcu, ktorý predpovedal toto temné obdobie dejín, ktorý predpovedá, ako sa skončí, a ponúka nám vedenie, ktoré potrebujeme, aby sme mohli prežiť. Tým sprievodcom je kniha — Biblia. Jej autor, Jehova Boh, sa nazýva Vznešeným Učiteľom a prostredníctvom Izaiáša upokojujúco hovorí: „Tvoje uši počujú za tebou slovo, ktoré hovorí: ‚Toto je tá cesta. Choďte po nej,‘ keby ste šli doprava alebo keby ste šli doľava.“ (Izaiáš 30:20, 21) Uvítali by ste také vedenie? Ak áno, pouvažujme, či Biblia naozaj predpovedala, aká bude naša doba.

Ježišovi nasledovníci kladú zmysluplnú otázku

Ježišovi nasledovníci boli určite ohromení. Ježiš im práve povedal — a to celkom jasne —, že pôsobivé budovy jeruzalemského chrámu budú úplne zničené! Taká predpoveď bola veľmi prekvapujúca. Krátko nato, keď sa posadili na Olivovom vrchu, štyria učeníci položili Ježišovi otázku: „Povedz nám, kedy to bude a čo bude znamením tvojej prítomnosti a záveru systému vecí?“ (Matúš 24:3; Marek 13:1–4) Či si to uvedomovali alebo nie, Ježišova odpoveď mala mať viacnásobné splnenie.

Zničenie jeruzalemského chrámu a koniec židovského systému vecí nebolo to isté ako čas Kristovej prítomnosti a záver celého svetového systému vecí. Ježiš sa však vo svojej dlhej odpovedi majstrovsky zameral na všetky aspekty vyslovenej otázky. Povedal im, aká bude situácia pred zničením Jeruzalema; povedal im tiež, čo možno očakávať, pokiaľ ide o to, aký bude svet počas jeho prítomnosti, keď bude vládnuť v nebi ako Kráľ a keď o krátky čas ukončí celý svetový systém vecí.

Koniec Jeruzalema

Pouvažujme najprv o tom, čo povedal Ježiš o Jeruzaleme a jeho chráme. Viac než tri desaťročia vopred predpovedal jednému z najväčších miest na svete čas hrozných ťažkostí. Všimnime si najmä jeho slová zaznamenané v Lukášovi 21:20, 21: „Keď uvidíte Jeruzalem obklopený utáborenými vojskami, tak vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie. Nech potom tí, čo sú v Judei, utekajú na vrchy, a tí, čo sú v jeho strede, nech odídu, a tí, čo sú na vidieku, nech doň nevstupujú.“ Ak mal byť Jeruzalem obkľúčený, obkolesený utáborenými vojskami, ako mohli „tí... v jeho strede“ jednoducho ‚odísť‘, ako Ježiš prikázal? Je jasné, že Ježiš naznačoval, že sa naskytne príležitosť. Naskytla sa?

V roku 66 n. l. rímske vojská pod velením Cestia Galla zahnali židovských vzbúrencov naspäť do Jeruzalema a zablokovali ich vnútri mesta. Rimania dokonca podnikli výpad do samotného mesta a dostali sa až k chrámovému múru. Vtedy však Gallus prikázal svojim vojskám niečo skutočne záhadné. Dal príkaz, aby sa stiahli! Židovskí vojaci sa v povznesenej nálade pustili do prenasledovania utekajúcich rímskych nepriateľov a pôsobili im škody. Tak sa naskytla príležitosť na únik predpovedaná Ježišom. Praví kresťania dbali na jeho výstrahu a odišli z Jeruzalema. Urobili múdro, lebo už o štyri roky boli rímske vojská naspäť; viedol ich generál Titus. Tentoraz už nebolo možné uniknúť.

Rímske vojská znova obkľúčili Jeruzalem; postavili okolo neho opevnenie z ostrých kolov. Ježiš predtým o Jeruzaleme prorokoval: „Prídu na teba dni, keď tvoji nepriatelia postavia okolo teba opevnenie z ostrých kolov a obkľúčia ťa a zo všetkých strán ťa budú tiesniť.“a (Lukáš 19:43) Zanedlho Jeruzalem padol; jeho slávny chrám sa zmenil na dymiace trosky. Ježišove slová sa splnili do najmenšieho detailu!

Ježiš mal však na mysli oveľa viac než len zničenie Jeruzalema. Jeho učeníci sa ho pýtali aj na znamenie jeho prítomnosti. I keď to vtedy nevedeli, vzťahovalo sa to na čas, keď mal byť ustanovený, aby vládol v nebi ako Kráľ. Čo predpovedal?

Vojny v posledných dňoch

Keď si prečítate 24. a 25. kapitolu Matúša, 13. kapitolu Marka a 21. kapitolu Lukáša, uvidíte neklamné dôkazy, že Ježiš hovoril o našej dobe. Predpovedal obdobie vojen — nielen ‚vojny a správy o vojnách‘, ktoré vždy zohyzďovali ľudské dejiny, ale vojny, v ktorých mal stáť „národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu“ — čiže veľké medzinárodné vojny. — Matúš 24:6–8.

Uvažujte chvíľu o tom, ako sa v našom storočí zmenilo vedenie vojny. Už v minulosti, keď išlo iba o konflikt vojsk zastupujúcich dva národy stojace proti sebe, ktoré sa sekali šabľami či aj po sebe strieľali na bojovom poli, bola vojna dosť strašná. Ale v roku 1914 vypukla Veľká vojna. Národ za národom sa pripájal k tomuto požiaru, ako keď padajú doštičky domina — bola to prvá globálna vojna. Boli skonštruované automatické zbrane, aby zabíjali stále viac ľudí a z väčších vzdialeností. Guľomety chrlili guľky s príšernou účinnosťou; yperit spaľoval, mučil, mrzačil a zabíjal vojakov po tisícoch; rachotiace tanky nemilosrdne prenikali nepriateľskými líniami, strieľajúc zo svojich veľkých kanónov. Objavili sa aj lietadlá a ponorky — no boli ešte len predzvesťou toho, čím sa mali stať neskôr.

Druhá svetová vojna urobila to, čo bolo nepredstaviteľné — skutočne zatienila svoju predchodkyňu, keď pozabíjala mnoho miliónov ľudí. Obrovské lietadlové lode, akoby plávajúce mestá, brázdili moria a vypúšťali vojenské lietadlá, aby zosielali z oblohy smrtiaci dážď na nepriateľské ciele. Ponorky torpédovali a potápali nepriateľské plavidlá. A boli zvrhnuté atómové bomby, ktoré si vyžiadali tisíce životov pri každom zdrvujúcom zásahu! Naozaj sa vyskytli „hrozné úkazy“, ktorými sa mala vyznačovať táto doba vojen, ako to Ježiš predpovedal. — Lukáš 21:11.

No ubudlo vojen po skončení druhej svetovej vojny? Sotva. Niekedy v jednom roku zúria doslova tucty vojen — a to aj v tomto desaťročí, v deväťdesiatych rokoch — a vyberajú si smrteľnú daň v podobe miliónov životov. A k zmene došlo aj v tom, kto sa predovšetkým stáva obeťou. Už nezomierajú hlavne vojaci. Dnes väčšinu obetí vojen — vyše 90 percent — tvoria civilisti.

Ďalšie rysy znamenia

Vojny sú iba jedným aspektom znamenia, ktoré uviedol Ježiš. Upozorňoval tiež, že bude „nedostatok potravín“. (Matúš 24:7) A je to tak, napriek paradoxnej skutočnosti, že zem produkuje väčšie množstvo potravín, než je potrebné na nasýtenie celého ľudstva, napriek tomu, že poľnohospodárska veda je vyspelejšia než kedykoľvek predtým v ľudských dejinách, a napriek tomu, že je dostupná rýchla a účinná doprava, ktorá dokáže priviezť potraviny kamkoľvek na svete. Napriek tomu všetkému približne jedna pätina obyvateľstva sveta denne hladuje.

Ježiš tiež predpovedal, že „na jednom mieste za druhým“ budú „morové nákazy“. (Lukáš 21:11) A opäť je to zvláštny paradox našej doby — napriek lekárskej starostlivosti, ktorá je lepšia než kedykoľvek predtým, napriek technickému pokroku a napriek vakcínam, ktoré majú brániť vzniku mnohých rozšírených chorôb, v nebývalej miere vzrástol počet chorôb šíriacich sa ako mor. Španielska chrípka, ktorá sa prihnala tesne v pätách prvej svetovej vojny, si vyžiadala viac životov ako samotná vojna. Táto choroba bola taká nákazlivá, že vo veľkých mestách, napríklad v New Yorku, mohli byť ľudia pokutovaní alebo uväznení už za kýchanie! V súčasnosti rakovina a srdcové ochorenia každoročne pripravujú o život milióny ľudí — sú naozaj ako mor. A aids ďalej kosí ľudské životy a lekárska veda si s ním v podstate nevie dať rady.

Zatiaľ čo Ježiš pri opise posledných dní hovoril hlavne o všeobecných historických a politických podmienkach, apoštol Pavol sa zameral viac na spoločenské problémy a prevládajúce postoje. Časť z toho, čo napísal, znie: „Vedz, že v posledných dňoch nastanú kritické časy, s ktorými sa bude dať ťažko vyrovnať. Lebo ľudia budú milovať samých seba, budú... neverní, bez prirodzenej náklonnosti, neprístupní akejkoľvek dohode... bez sebaovládania, divokí, bez lásky k dobru, zradcovia, tvrdohlaví, nadutí pýchou, viac milujúci rozkoše ako Boha.“ — 2. Timotejovi 3:1–5.

Nie je vám dôverne známe to, čo tieto slová vyjadrujú? Pouvažujme len o jednom aspekte spoločenského úpadku v dnešnom svete — o rozpade rodiny. Obrovské množstvo rozbitých rodín, bité manželky alebo manželia, zneužívané deti a zostarnutí rodičia, s ktorými zle zaobchádzajú — skutočne to ukazuje, že ľudia ‚nemajú prirodzenú náklonnosť‘, že sú „divokí“, ba dokonca „zradcovia“, „bez lásky k dobru“! Áno, tieto rysy dnes vidíme priam v epidemickej miere.

Je naša generácia tou predpovedanou generáciou?

Možno sa však spýtate: ‚Nebolo ľudstvo vždy sužované takýmito podmienkami? Ako vieme, že naša generácia je tou predpovedanou generáciou v týchto starovekých proroctvách?‘ Pouvažujme o troch líniách dôkazov, že Ježiš hovoril o našej dobe.

Po prvé, i keď došlo k čiastočnému, prvotnému splneniu Ježišových slov tým, že bol zničený Jeruzalem a jeho chrám, Ježišove slová rozhodne poukazovali na budúcnosť siahajúcu ďalej za ten čas. Asi 30 rokov po kataklizme, ktorá zničila Jeruzalem, dal Ježiš starému apoštolovi Jánovi videnie poukazujúce na to, že prorokované podmienky — vojny, hlad a mor a následná smrť — majú nastať v celosvetovom rozsahu v budúcnosti. Skutočne, tieto tiesnivé udalosti sa nemali diať v nejakej jednej lokalite, ale na celej „zemi“. — Zjavenie 6:2–8.

Po druhé, v tomto storočí sa niektoré rysy Ježišovho znamenia spĺňajú v takej miere, že by sme ju mohli označiť za vrcholnú. Bolo by napríklad vôbec možné, aby boli vojny oveľa horšie než tie od roku 1914? Keby vypukla tretia svetová vojna a všetky dnešné jadrové mocnosti by použili svoje zbrane, pravdepodobne by to znamenalo, že zem by sa stala spáleným miestom a ľudstvo by úplne vymrelo. Podobne Zjavenie 11:18 predpovedalo, že v týchto dňoch, keď národy sú ‚rozhnevané‘, ľudstvo bude ‚kaziť zem‘. V súčasnosti prvý raz v dejinách znečisťovanie a degradácia životného prostredia ohrozuje samotnú obývateľnosť tejto planéty! A tak aj tento rys sa spĺňa vo vrcholnej alebo takmer vo vrcholnej miere. Mohli by sa vojny a znečisťovanie jednoducho ďalej zhoršovať, až kým by človek nezničil seba i túto planétu? Nie, pretože Biblia vyhlasuje, že zem bude trvať navždy a budú na nej žiť spravodliví ľudia. — Žalm 37:29; Matúš 5:5.

Po tretie, znamenie posledných dní je mimoriadne presvedčivé, keď sa berie ako celok. Keď vezmeme do úvahy veci, o ktorých sa zmienil Ježiš v troch evanjeliách, ďalej tie, ktoré sú v Pavlových spisoch, a tie, ktoré sú v Zjavení, vidíme, že toto znamenie má veľa rysov. Niekto by ich mohol spochybňovať jeden za druhým, argumentujúc, že aj v iných dobách boli podobné problémy; ale keď berieme všetky tieto rysy ako celok, neomylne poukazujú len na jednu dobu — na našu dobu.

Ale čo to znamená? Vari to, že Biblia iba vykresľuje našu dobu ako zúfalé, beznádejné obdobie? To rozhodne nie!

Dobré posolstvo

Jeden z najpozoruhodnejších rysov znamenia posledných dní je zaznamenaný v Matúšovi 24:14: „Toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom; a potom príde koniec.“ V tomto storočí Jehovovi svedkovia vykonávajú jedinečné dielo v ľudských dejinách. Prijali biblické posolstvo o Kráľovstve Jehovu Boha — uznali, čím je, ako vládne a čo uskutoční — a toto posolstvo šíria po celej zemi. Publikujú literatúru na túto tému vo viac než 300 jazykoch a prinášajú ju ľuďom do ich domovov alebo ľuďom na uliciach či na pracoviskách prakticky v každej krajine na zemi.

Tým napĺňajú toto proroctvo. Ale šíria tiež nádej. Všimnite si, že Ježiš nazval toto posolstvo „dobrým posolstvom“, a nie zlou správou. Ako je to možné v tejto temnej dobe? Je to možné preto, že hlavné posolstvo Biblie nie je o tom, aká zlá situácia bude na konci tohto starého sveta. Hlavné posolstvo Biblie sa týka Božieho Kráľovstva a toto Kráľovstvo sľubuje niečo, čo je veľmi drahé srdcu každého pokojamilovného človeka — oslobodenie.

Ale aké je to oslobodenie a ako môžete byť aj vy oslobodení? Pouvažujte o nasledujúcich článkoch na túto tému.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 5]

Ľudia hľadajú odpovede na znepokojivé otázky, ako napríklad: Prečo je situácia taká zlá? Kam ľudstvo smeruje?

[Zvýraznený text na strane 6]

V súčasnosti vyše 90 percent obetí vojen tvoria civilisti

[Obrázok na strane 7]

Ježišovo proroctvo o zničení Jeruzalema sa splnilo do najmenšieho detailu