„Posilňoval zbory“

1. – 3. a) Kto je Pavlovým novým spoločníkom na cestách a čo o ňom vieme? b) Čo sa dozvieme v tejto kapitole?

APOŠTOL Pavol je na ceste do ďalšieho mesta. Prechádza nehostinným územím a premýšľa o mladom mužovi, ktorý kráča po jeho boku. Ten muž sa volá Timotej a má okolo 20 rokov. Je plný mladistvej sily a elánu. Ešte nikdy nebol na takejto ceste. Každým krokom sa stále viac vzďaľuje od svojho domova. Ako sa deň chýli ku koncu, oblasť Lystry a Ikónia mizne v diaľke. Čo ich čaká? Pavol má určitú predstavu, keďže toto je už jeho druhá misionárska cesta. Vie, že ich čaká množstvo nebezpečenstiev a ťažkostí. Ako ich však zvládne mladý muž, ktorý ide s ním?

² Pavol Timotejovi dôveruje, možno viac, než Timotej verí sám sebe. Nedávne udalosti Pavla ešte viac presvedčili o tom, že na svojich cestách potrebuje dobrého spolupracovníka. Uvedomuje si, že práca, ktorá ich ako cestujúcich služobníkov čaká – navštevovať zbory a posilňovať ich –, si od nich bude vyžadovať neochvejné odhodlanie a jednotné zmýšľanie. Prečo možno Pavol takto uvažuje? Jedným z dôvodov môže byť to, že medzi ním a Barnabášom došlo pred časom k nezhode, ktorá spôsobila, že sa rozišli.

³ V tejto kapitole sa dozvieme veľa o tom, ako čo najlepšie riešiť nezhody. Dozvieme sa tiež, prečo si Pavol zvolil za svojho spoločníka na cestách práve Timoteja, a pochopíme, akú dôležitú úlohu majú tí, ktorí dnes slúžia ako krajskí dozorcovia.

 4. Čo bolo cieľom Pavlovej druhej misionárskej cesty?

⁴ V predchádzajúcej kapitole sme videli, ako štyria bratia – Pavol, Barnabáš, Judáš a Sílas – povzbudili a posilnili zbor v Antiochii, keď tamojším kresťanom odovzdali rozhodnutie vedúceho zboru v otázke obriezky. Čo urobil Pavol potom? Prišiel za Barnabášom s návrhom na ďalšiu cestu. Povedal mu: „Vráťme sa a ponavštevujme bratov v mestách, kde sme zvestovali Jehovovo slovo, a pozrime sa, ako sa majú.“ (Sk. 15:36) Pavol nechcel u týchto novoobrátených kresťanov vykonať len nejakú spoločenskú návštevu. Kniha Skutky odhaľuje, aký bol skutočný cieľ jeho druhej misionárskej cesty. Po prvé, chcel odovzdať ustanovenia vedúceho zboru aj ostatným zborom. (Sk. 16:4) A po druhé, ako cestujúci dozorca bol odhodlaný duchovne budovať tieto zbory a pomáhať im, aby sa ešte viac upevnili vo viere. (Rim. 1:11, 12) Ako novodobá organizácia Jehovových svedkov napodobňuje vzor, ktorý dali títo apoštoli?

 5. Ako novodobý vedúci zbor poskytuje zborom vedenie a povzbudenie?

⁵ Dnes Kristus vedie svoj celosvetový zbor prostredníctvom vedúceho zboru Jehovových svedkov. Títo verní pomazaní muži poskytujú vedenie a povzbudenie všetkým zborom po celom svete prostredníctvom listov, publikácií v elektronickej aj tlačenej podobe, zhromaždení a ďalšími spôsobmi. Vedúci zbor sa tiež snaží udržiavať s každým zborom úzky kontakt. Používa na to krajských dozorcov. V tejto úlohe slúžia na celom svete tisícky spôsobilých starších, ktorých za krajských dozorcov vymenoval priamo vedúci zbor.

6., 7. Aké sú úlohy krajských dozorcov?

⁶ Krajskí dozorcovia sa snažia venovať osobnú pozornosť všetkým bratom a sestrám v zboroch, ktoré navštevujú, a poskytovať im duchovné povzbudenie. Konajú pritom podľa vzoru Pavla a iných raných kresťanov. Timoteja ako dozorcu Pavol nabádal: „Hlásaj slovo, rob to s pocitom naliehavosti za priaznivých i nepriaznivých okolností, karhaj, napomínaj a nabádaj so všetkou trpezlivosťou a umením vyučovať... Konaj dielo evanjelistu.“ (2. Tim. 4:2, 5)

⁷ V súlade s týmito slovami krajský dozorca – spolu s manželkou, ak je ženatý – spolupracuje s miestnymi zvestovateľmi v rôznych odvetviach zvestovateľskej služby. Títo cestujúci služobníci sú horliví v službe a sú dobrými učiteľmi, čo má na stádo pozitívny vplyv. (Rim. 12:11; 2. Tim. 2:15) Tí, ktorí takto navštevujú zbory, sú známi predovšetkým svojou obetavou láskou. Ochotne slúžia druhým, pričom cestujú aj za nepriaznivého počasia a dokonca aj do nebezpečných oblastí. (Fil. 2:3, 4) Krajskí dozorcovia okrem toho každý zbor povzbudzujú, učia a nabádajú prejavmi založenými na Biblii. Pre všetkých v zbore je užitočné, keď pozorne sledujú správanie týchto cestujúcich služobníkov a napodobňujú ich vieru. (Hebr. 13:7)

 8. Ako Barnabáš reagoval na Pavlovo pozvanie?

⁸ Barnabáš uvítal Pavlov návrh, aby išli „ponavštevovať bratov“. (Sk. 15:36) Veď už na predchádzajúcej ceste sa im dobre spolupracovalo a obaja už poznali miesta, kam chceli ísť, a poznali aj tamojšie národy. (Sk. 13:2–14:28) A tak myšlienka, že by išli spolu na ďalšiu cestu, sa im mohla zdať rozumná a praktická. Nastal však problém. V správe v Skutkoch 15:37 čítame: „Barnabáš chcel so sebou vziať aj Jána, nazývaného Marek.“ Barnabáš nedával len návrh. On bol rozhodnutý vziať svojho bratranca Marka na túto misionársku cestu.

 9. Prečo Pavol nesúhlasil s Barnabášom?

⁹ Pavol však s Barnabášom nesúhlasil. Prečo? Správa uvádza: „Ale Pavol [Marka] nechcel brať, lebo v Pamfýlii od nich odišiel a nešiel s nimi zvestovať.“ (Sk. 15:38) Marek sprevádzal Pavla a Barnabáša na ich prvej misionárskej ceste, ale nezostal s nimi až do konca. (Sk. 12:25; 13:13) Pomerne skoro, ešte keď boli v Pamfýlii, ich opustil a vrátil sa domov do Jeruzalema. Biblia nehovorí, z akého dôvodu od nich odišiel, ale apoštol Pavol zjavne považoval Markovo konanie za nezodpovedné. Možno pochyboval o tom, či sa dá na Marka spoľahnúť.

10. K čomu viedol spor medzi Pavlom a Barnabášom?

¹⁰ Barnabáš však neoblomne trval na tom, aby Marka vzali so sebou. Ale rovnako neoblomný bol aj Pavol. „Došlo medzi nimi k takému ostrému sporu, až sa rozišli,“ čítame v Skutkoch 15:39. Barnabáš sa odplavil na ostrov Cyprus, odkiaľ pochádzal, a vzal so sebou Marka. A čo Pavol? Vzdal sa svojho plánu vydať sa na ďalšiu misionársku cestu? Nie. Správa uvádza: „Pavol si vybral Sílasa a vydal sa na cestu. Ako Pavol odchádzal, bratia ho zverili Jehovovi, aby mu preukazoval nezaslúženú láskavosť.“ (Sk. 15:40) Spolu so Sílasom „prešiel Sýriu a Cilíciu a posilňoval zbory“. (Sk. 15:41)

11. Aké vlastnosti sú nevyhnutné, aby sa vzťah medzi nami a niekým, s kým sme sa nezhodli, natrvalo nenaštrbil?

¹¹ Táto správa nám môže pripomenúť, že aj my sme nedokonalí. Pavol a Barnabáš boli vymenovaní za zvláštnych zástupcov vedúceho zboru. Pavol sa pravdepodobne stal aj jeho členom. V tomto prípade však u Pavla a Barnabáša zvíťazili nedokonalé ľudské sklony. Dovolili, aby spor, ku ktorému medzi nimi došlo, natrvalo postavil medzi nich múr? Hoci boli títo muži nedokonalí, boli pokorní. Mali Kristovu myseľ. Niet pochýb o tom, že časom prejavili ducha, aký by mal vládnuť medzi kresťanskými bratmi, a navzájom si odpustili. (Ef. 4:1–3) Neskôr Pavol a Marek spolupracovali na iných teokratických úlohách.a (Kol. 4:10)

12. Čím by mali byť známi dnešní dozorcovia, keď chcú napodobňovať Pavla a Barnabáša?

¹² Tento výbuch hnevu nebol typickým správaním ani v prípade Barnabáša, ani v prípade Pavla. Barnabáš bol známy svojou srdečnosťou a ochotou pomáhať, a to až do tej miery, že apoštoli ho nenazývali jeho skutočným menom Jozef, ale volali ho Barnabáš, čo v preklade znamená „syn útechy“. (Sk. 4:36) Aj Pavol bol známy citlivým a jemným prístupom k ľuďom. (1. Tes. 2:7, 8) Rovnako dnes by sa všetci kresťanskí dozorcovia vrátane krajských dozorcov mali tak ako Pavol a Barnabáš stále snažiť prejavovať pokoru a zaobchádzať s inými staršími i s celým stádom jemne. (1. Petra 5:2, 3)

13., 14. a) Kto bol Timotej a zrejme za akých okolností sa s ním Pavol stretol? b) Prečo si Pavol Timoteja zvlášť všimol? c) Akou úlohou bol Timotej poverený?

¹³ Druhá misionárska cesta zaviedla Pavla do rímskej provincie Galácia. V tejto oblasti už bolo založených niekoľko zborov. Napokon „išiel do Derbe a odtiaľ do Lystry“. Záznam dodáva: „Tam bol istý učeník, ktorý sa volal Timotej. Jeho matka bola veriaca Židovka, ale otec bol Grék.“ (Sk. 16:1)b

¹⁴ Pavol sa s Timotejom a jeho rodinou stretol zrejme už okolo roku 47 n. l., keď bol v tejto oblasti prvý raz. Teraz, keď sa sem po dvoch alebo troch rokoch vrátil, si mladého Timoteja zvlášť všimol. Čo ho na ňom zaujalo? „Bratia... sa o Timotejovi vyjadrovali veľmi pochvalne.“ Timoteja si neobľúbili len bratia v jeho domovskom meste Lystre. Dobrú povesť mal aj za hranicami svojho zboru. V správe čítame, že ho chválili aj bratia v Ikóniu, ktoré je od Lystry vzdialené asi 30 kilometrov. (Sk. 16:2) Starší, vedení svätým duchom, zverili mladému Timotejovi veľkú zodpovednosť – mal pomáhať Pavlovi a Sílasovi ako cestujúci služobník. (Sk. 16:3)

15., 16. Čím si Timotej vyslúžil takú dobrú povesť?

¹⁵ Čím si Timotej už v mladosti vyslúžil také dobré meno? Svojou inteligenciou, výzorom alebo vrodenými schopnosťami? Na ľudí takéto veci často pôsobia. Dokonca aj prorok Samuel sa raz nechal príliš ovplyvniť vonkajším vzhľadom. Ale Jehova mu pripomenul: „Boh sa nepozerá na veci tak ako človek, lebo človek vidí iba to, čo má pred očami, ale Jehova vidí do srdca.“ (1. Sam. 16:7) Timotej si medzi spolukresťanmi vytvoril dobré meno svojimi vnútornými kvalitami, nie prirodzenými schopnosťami.

¹⁶ O niekoľko rokov sa apoštol Pavol zmienil o niektorých Timotejových duchovných vlastnostiach. Opísal jeho dobrý postoj, jeho obetavú lásku a usilovnosť, s akou si spĺňal teokratické úlohy. (Fil. 2:20–22) Timotej bol známy aj svojou „nepokryteckou vierou“. (2. Tim. 1:5)

17. Ako môžu dnešní mladí napodobňovať Timoteja?

¹⁷ Mnohí mladí dnes napodobňujú Timoteja a rozvíjajú si vlastnosti, ktoré sa páčia Bohu. Tak si u Jehovu i u jeho ľudu už v mladosti vytvárajú dobré meno. (Prísl. 22:1; 1. Tim. 4:15) Prejavujú nepokryteckú vieru a nevedú dvojaký život. (Žalm 26:4) Vďaka tomu môžu podobne ako Timotej zohrávať dôležitú úlohu v zbore. Keď sa stávajú spôsobilými byť zvestovateľmi dobrej správy a časom sa zasväcujú Jehovovi a dávajú sa pokrstiť, sú pre všetkých vo svojom okolí, ktorí milujú Jehovu, nesmiernym povzbudením!

18. a) Aké úlohy mali Pavol a Timotej ako cestujúci služobníci? b) Aký úžitok mali zbory zo svojej poslušnosti?

¹⁸ Pavol a Timotej spolupracovali celé roky. Títo cestujúci služobníci vykonávali rôzne úlohy ako zástupcovia vedúceho zboru. Biblická správa uvádza: „Keď cestovali mestami, odovzdávali bratom ustanovenia, ktoré prijali apoštoli a starší v Jeruzaleme.“ (Sk. 16:4) Ako reagovali zbory na pokyny apoštolov a starších v Jeruzaleme? Očividne sa nimi riadili a ich poslušnosť viedla k tomu, že sa „upevňovali vo viere a veriacich deň čo deň pribúdalo“. (Sk. 16:5)

19., 20. Prečo by kresťania mali poslúchať „tých, ktorí [ich] vedú“?

¹⁹ Podobne aj dnes majú Jehovovi svedkovia úžitok z toho, že ochotne poslúchajú pokyny, ktoré dostávajú od „tých, ktorí [ich] vedú“. (Hebr. 13:17) Keďže scéna tohto sveta sa stále mení, je nanajvýš dôležité, aby kresťania držali krok s duchovným pokrmom, ktorý im poskytuje „verný a rozvážny otrok“. (Mat. 24:45; 1. Kor. 7:29–31) Keď to budeme robiť, môžeme predísť duchovnému stroskotaniu a zachovať sa bez poškvrny od sveta. (Jak. 1:27)

²⁰ Je pravda, že novodobí kresťanskí dozorcovia vrátane členov vedúceho zboru sú nedokonalí, rovnako ako boli nedokonalí Pavol, Barnabáš, Marek a ďalší pomazaní starší v prvom storočí. (Rim. 5:12; Jak. 3:2) Ale keďže sa vedúci zbor dôsledne pridržiava Božieho Slova a koná podľa vzoru, ktorý dali apoštoli, dokazuje, že mu možno dôverovať. (2. Tim. 1:13, 14) Vďaka tomu sa zbory posilňujú a upevňujú sa vo viere.