Hľadaj uspokojujúci zmysel života
„Všetko, čo dýcha — nech chváli Jah. Chváľte Jah!“ — ŽALM 150:6.
1. Opíš, ako jeden mladý muž hľadal zmysel života.
„ŠTUDOVAL som medicínu, lebo som chcel v živote pomáhať ľuďom. Myslel som si tiež, že ako lekár budem mať dobré postavenie a dosť peňazí, a tak budem šťastný,“ spomína Sung Džin, ktorý vyrastal v Kórei.a „Ale keď som si uvedomil, ako málo môže lekár skutočne pomôcť ľuďom, bol som sklamaný. Začal som sa venovať umeniu, ale tým som ľuďom tiež nepomáhal, a mal som pocit, že žijem len pre seba. Potom som sa dal na učiteľskú dráhu, ale zakrátko som zistil, že môžem ľuďom odovzdávať len fakty a nemôžem im poskytnúť návod na skutočné šťastie.“ Podobne ako mnohí iní ľudia, aj Sung Džin hľadal uspokojujúci zmysel života.
2. a) Čo znamená mať zmysel života? b) Ako vieme, že Stvoriteľ mal určité predsavzatie, keď na zemi vytvoril ľudí?
2 Mať skutočný zmysel života znamená mať pre čo žiť, mať v živote jasný cieľ a niečo, na čo človek zameriava svoje úsilie. Môžu mať ľudia naozaj taký zmysel života? Môžu! Skutočnosť, že sme obdarení schopnosťou premýšľať, inteligenciou a svedomím, poukazuje na to, že Stvoriteľ vytvoril ľudí na zemi s jasným zámerom. Preto je logické, že skutočný zmysel života môžeme nájsť a naplniť len vtedy, keď budeme žiť v súlade s predsavzatím nášho Stvoriteľa.
3. Čo zahŕňa Božie predsavzatie s ľuďmi?
3 Z Biblie sa dozvedáme, že predsavzatie, ktoré má Boh s nami, má mnoho stránok. Napríklad úžasný spôsob, akým sme vytvorení, je zrejmým prejavom Božej nesebeckej lásky. (Žalm 40:5; 139:14) Preto žiť v súlade s Božím predsavzatím znamená milovať ľudí rovnako nesebecky ako Boh. (1. Jána 4:7–11) Okrem toho to znamená poslúchať jeho pokyny, ktoré nám pomáhajú žiť v súlade s jeho láskyplným predsavzatím. — Kazateľ 12:13; 1. Jána 5:3.
4. a) Čo je potrebné, ak chceme mať skutočný zmysel života? b) Aký najvznešenejší zmysel života môžu ľudia mať?
4 Súčasťou Božieho predsavzatia je aj to, aby ľudia nažívali v šťastí a v pokoji medzi sebou i s celým stvorením. (1. Mojžišova 1:26; 2:15) Čo teda musíme robiť, aby sme mohli pociťovať šťastie, bezpečie a pokoj? Podobne ako dieťa potrebuje pre pocit šťastia a bezpečia byť blízko rodičov, aj my, ak chceme nájsť skutočný zmysel života, musíme mať dobrý vzťah k nášmu nebeskému Otcovi. (Hebrejom 12:9) Boh nám umožňuje vytvoriť si taký vzťah k nemu tým, že nám dovoľuje približovať sa k nemu a že vypočúva naše modlitby. (Jakub 4:8; 1. Jána 5:14, 15) Ak s vierou ‚chodíme s Bohom‘, môžeme mu ako nášmu nebeskému Otcovi robiť radosť a oslavovať ho. (1. Mojžišova 6:9; Príslovia 23:15, 16; Jakub 2:23) To je ten najvznešenejší zmysel života, aký môžu ľudia mať. Žalmista napísal: „Všetko, čo dýcha — nech chváli Jah.“ — Žalm 150:6.
Aký je tvoj zmysel života?
5. Prečo prílišný záujem o hmotné veci nevedie k pravému šťastiu?
5 K predsavzatiu, ktoré má s nami Boh, patrí aj to, aby sme sa dobre starali o seba a svoju rodinu. K tejto starostlivosti patrí uspokojovanie telesných a duchovných potrieb. Je však potrebná vyrovnanosť, aby svetské záujmy a starosti nezatienili dôležitejšie, duchovné záujmy. (Matúš 4:4; 6:33) Žiaľ, mnoho ľudí sa v živote sústreďuje takmer výlučne na nadobúdanie hmotných vecí. Ale snaha uspokojiť všetky potreby len hmotnými vecami nevedie k pravému šťastiu. Z jedného nedávneho prieskumu medzi ázijskými milionármi vyplynulo, že mnohí z nich sa „cítia neistí a utrápení napriek tomu, že vďaka svojmu bohatstvu majú v spoločnosti vysoké postavenie a pocit úspechu“. — Kazateľ 5:11.
6. Akú radu dal Ježiš ľuďom, ktorí sa usilujú získať bohatstvo?
6 Ježiš hovoril o ‚podvodnej moci bohatstva‘. (Marek 4:19) V akom zmysle má bohatstvo podvodnú moc? Ľudí robí šťastnými len zdanlivo. „Ten, kto miluje peniaze, nenasýti sa peňazí,“ napísal múdry kráľ Šalamún. (Kazateľ 5:10, Roháčkov preklad) Je však možné mať hmotárske ciele a zároveň celou dušou slúžiť Bohu? Nie, nie je to možné. Ježiš vysvetlil: „Nikto nemôže byť otrokom dvoch pánov; pretože alebo bude jedného nenávidieť a druhého milovať, alebo sa bude jedného pridŕžať a druhým pohŕdať. Nemôžete byť otrokmi Boha a bohatstva.“ Ježiš nabádal svojich nasledovníkov, aby si nezhromažďovali hmotné veci na zemi, ale aby si zhromažďovali „poklady v nebi“, teda aby si vytvárali dobré meno u Boha, ktorý ‚vie, čo potrebujú, skôr ako ho vôbec prosia‘. — Matúš 6:8, 19–25.
7. Ako sa môžeme ‚chopiť skutočného života‘?
7 Apoštol Pavol napísal v liste spolupracovníkovi Timotejovi niekoľko dôrazných rád, ktoré sa týkali tejto otázky. Napísal mu: „Tým, ktorí sú bohatí... nariaďuj, aby neboli vysokomyseľní a aby nevkladali svoju nádej do neistého bohatstva, ale v Boha, ktorý nám bohato zaobstaráva všetko na naše potešenie, aby... boli bohatí v znamenitých skutkoch, štedrí, ochotní deliť sa, a aby si ako poklad bezpečne zhromažďovali znamenitý základ do budúcnosti, aby sa tak chopili skutočného života.“ — 1. Timotejovi 6:17–19.
Čo je ‚skutočný život‘?
8. a) Prečo sa toľko ľudí usiluje o bohatstvo a postavenie? b) Čo si títo ľudia neuvedomujú?
8 Väčšine ľudí spojenie „skutočný život“ navodí predstavu života v prepychu a plného pôžitkov. Jeden ázijský časopis uviedol: „Ľudia, ktorí pozerajú filmy alebo televíziu, začnú túžiť po tom, čo vidia, snívať o tom, čo by mohli mať.“ Mnohí ľudia urobia nadobúdanie bohatstva a postavenia zmyslom svojho života. Obetujú mladosť, zdravie, rodinu i duchovné hodnoty, aby získali tieto veci. Väčšina sa ani nezamyslí nad tým, že predstavy, ktoré vytvárajú médiá, nie sú ničím iným, iba prejavom „ducha sveta“ — prevládajúceho spôsobu uvažovania mnohých z miliárd ľudí žijúcich na zemi. Tento spôsob uvažovania podnecuje ľudí konať v rozpore s predsavzatím, ktoré má Boh s ľuďmi. (1. Korinťanom 2:12; Efezanom 2:2) Nie div, že dnes je vo svete toľko nešťastných ľudí! — Príslovia 18:11; 23:4, 5.
9. Čo ľudia nikdy nedosiahnu a prečo?
9 A ako je to s ľuďmi, ktorí nesebecky vynakladajú veľa síl pre iných a snažia sa odstrániť hlad, choroby či nespravodlivosť? Svojím chvályhodným a obetavým úsilím často urobia veľa dobrého. Ale napriek ich najlepším snahám sa im nikdy nepodarí zmeniť tento svet tak, aby bol spravodlivý a dobrý. Prečo sa im to nepodarí? Pretože v skutočnosti „celý svet leží v moci toho zlého“ — Satana — a on nechce, aby sa tento svet zmenil. — 1. Jána 5:19.
10. Kedy sa budú verní Boží služobníci tešiť zo „skutočného života“?
10 Aké je smutné, keď niekto nemá inú nádej, len nádej na život v tomto svete! „Ak sme iba v tomto živote dúfali v Krista, sme najpoľutovaniahodnejší zo všetkých ľudí,“ napísal Pavol. Ľudia, ktorí sú presvedčení, že tento život je to jediné, čo existuje, majú postoj „jedzme a pime, lebo zajtra máme zomrieť“. (1. Korinťanom 15:19, 32) Ale pred ľudstvom je budúcnosť, „nové nebesia a nová zem, ktoré očakávame podľa [Božieho] sľubu, a v tých bude bývať spravodlivosť“. (2. Petra 3:13) V tom čase sa budú kresťania tešiť zo „skutočného života“, ‚večného života‘ a dokonalosti, či už v nebi, alebo pod láskyplnou vládou Božieho Kráľovstva. — 1. Timotejovi 6:12.
11. Prečo má zmysel aktívne podporovať záujmy Božieho Kráľovstva?
11 Len Božie Kráľovstvo dokáže úplne vyriešiť problémy ľudstva. Aktívna podpora záujmov Božieho Kráľovstva je teda tou najzmysluplnejšou činnosťou, akej sa možno venovať. (Ján 4:34) Keď sa venujeme tejto činnosti, môžeme mať drahocenný vzťah k nášmu nebeskému Otcovi. Okrem toho máme radosť z toho, že môžeme slúžiť s miliónmi bratov a sestier, ktorí majú rovnaký zmysel života ako my.
Prinášať správne obete
12. Porovnaj život v súčasnom systéme so ‚skutočným životom‘.
12 Dnešný „svet sa pomíňa, ako aj jeho žiadosť,“ píše sa v Biblii. Zo Satanovho sveta nezostane nič, ani jeho sláva, ani bohatstvo, „ale ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky“. (1. Jána 2:15–17) Na rozdiel od neistého bohatstva, prchavej slávy a krátkodobých pôžitkov v súčasnom systéme ‚skutočný život‘ — večný život pod vládou Božieho Kráľovstva — je trvalý a hodný akýchkoľvek obetí, pochopiteľne, za predpokladu, že ich prinášame v súlade Božou vôľou.
13. Aké správne obete priniesla jedna manželská dvojica?
13 Pouvažujme o Henrym a Suzanne. Majú silnú vieru v Boží sľub, že Boh pomôže všetkým ľuďom, ktorí dávajú v živote Kráľovstvo na prvé miesto. (Matúš 6:33) Preto sa rozhodli pre lacnejšie bývanie, aby nemuseli obaja pracovať a spolu s dvoma dcérami mali viac času na duchovné činnosti. (Hebrejom 13:15, 16) Priateľka, ktorá to s nimi myslela dobre, to nedokázala pochopiť. A tak Suzanne povedala: „Suzanne, ak chcete niekedy bývať v lepšom, musíte niečo obetovať.“ Henry a Suzanne však vedeli, že ten, kto v živote dáva na prvé miesto Jehovu, „má sľub terajšieho života a toho, ktorý má prísť“. (1. Timotejovi 4:8; Títovi 2:12) Z ich dcér vyrástli horlivé zvestovateľky celým časom. Ako rodina nemajú pocit, že by o niečo prišli; naopak, vždy mali veľký úžitok z toho, že sa usilovali o ‚skutočný život‘. — Filipanom 3:8; 1. Timotejovi 6:6–8.
‚Neužívajte svet naplno‘
14. K akým tragickým následkom to môže viesť, keď niekto stratí zo zreteľa pravý zmysel života?
14 Keby sme však stratili zo zreteľa pravý zmysel nášho života a už by sme pevne nedržali ‚skutočný život‘, dostali by sme sa do vážneho nebezpečenstva. Hrozilo by nám, že ‚nás pohltia úzkostlivé starosti, bohatstvo a rozkoše tohto života‘. (Lukáš 8:14) Neovládané túžby a „úzkostlivé starosti“ o zabezpečenie živobytia môžu viesť k tomu, že sa človek príliš zapojí do záležitostí tohto sveta. (Lukáš 21:34) Žiaľ, niektorí sa dali vtiahnuť do honby za hmotnými vecami a „boli odvedení od viery a celí sa prebodali mnohými bolesťami“ a dokonca stratili svoj drahocenný vzťah s Jehovom. To je naozaj veľká cena za to, že ‚prestali pevne držať večný život‘! — 1. Timotejovi 6:9, 10, 12; Príslovia 28:20.
15. Aký úžitok mala jedna rodina z toho, že ‚neužívala svet naplno‘?
15 Pavol radil, aby „tí, čo užívajú svet, [boli] ako takí, ktorí ho neužívajú naplno“. (1. Korinťanom 7:31) Keith a Bonnie si vzali túto radu k srdcu. „Jehovovým svedkom som sa stal krátko po skončení štúdia stomatológie,“ hovorí Keith. „Mal som na výber. Mohol som prijať mnoho pacientov a zarábať veľa peňazí, ale to by narúšalo náš duchovný život. Rozhodol som sa obmedziť množstvo pacientov, aby som mal viac času na uspokojovanie duchovných a citových potrieb svojej rodiny. Mali sme päť dcér a málokedy sme mali peňazí nazvyš, ale naučili sme sa šetriť a vždy sme mali to, čo sme potrebovali. V našej rodine boli blízke a vrúcne vzťahy a náš život bol plný radosti. Časom sme všetci vstúpili do pravidelnej priekopníckej služby. Naše dcéry sú šťastne vydaté a tri z nich už majú vlastné deti. Aj ich rodiny sú šťastné, lebo ďalej dávajú v živote Jehovovu vôľu na prvé miesto.“
Zameraj sa v živote na Božie predsavzatie
16, 17. Aké príklady schopných ľudí nachádzame v Biblii a vďaka čomu sa stali známymi?
16 Biblia obsahuje príklady ľudí, ktorí žili pre Božie predsavzatie, ako aj ľudí, ktorí preň nežili. Poučenie z týchto príkladov sa týka všetkých ľudí bez ohľadu na vek, kultúru a osobné okolnosti. (Rimanom 15:4; 1. Korinťanom 10:6, 11) Nimród staval veľké mestá, ale to bolo v odpore voči Jehovovi. (1. Mojžišova 10:8, 9) Mnohí iní však dali dobrý príklad. Napríklad zmyslom Mojžišovho života nebolo udržať si postavenie egyptského šľachtica. Naopak, duchovné výsady „považoval za väčšie bohatstvo ako egyptské poklady“. (Hebrejom 11:26) Lekár Lukáš pravdepodobne liečil Pavla a ďalších, keď ochoreli. Ale jeho najväčším prínosom bolo to, čo urobil ako evanjelista a jeden z pisateľov Biblie. A zas Pavol bol známy nie ako znalec Zákona, ale ako misionár, ‚apoštol pre národy‘. — Rimanom 11:13.
17 Dávida si nepripomíname hlavne ako vojenského veliteľa ani ako hudobníka a skladateľa, ale ako „muža príjemného [Božiemu] srdcu“. (1. Samuelova 13:14) Daniela nepoznáme pre jeho činnosť v babylonskej vláde, ale pre službu, ktorú vykonával ako verný Jehovov prorok. Ani Ester nie je pre nás príkladom preto, lebo bola perzskou kráľovnou, ale preto, lebo prejavila odvahu a vieru. Peter, Andrej, Jakub a Ján sa stali známymi nie ako úspešní rybári, ale ako Ježišovi apoštoli. A napokon, sám Ježiš nie je pre nás „tesár“, ale „Kristus“. (Marek 6:3; Matúš 16:16) Títo všetci jasne chápali, že bez ohľadu na schopnosti, majetok alebo postavenie, ktoré mali, musia sa sústreďovať na službu Bohu, nie na svetské ciele. Vedeli, že tým najvznešenejším a najodmeňujúcejším zmyslom života, aký môžu mať, je byť bohabojným človekom.
18. Ako sa istý mladý kresťan rozhodol využívať svoj život a čo si uvedomil?
18 Toto časom pochopil aj Sung Džin spomenutý v úvode tohto článku. Hovorí: „Už nevyužívam všetku svoju energiu v medicíne, v umení ani v školstve, rozhodol som sa využívať život v súlade so svojou oddanosťou Bohu. Teraz slúžim tam, kde je potrebných viac učiteľov Biblie, a pomáham ľuďom nastúpiť na cestu k večnému životu. Kedysi som si myslel, že služba celým časom mi nebude prinášať dostatok podnetov. Ale teraz je môj život taký bohatý na podnety ako nikdy predtým, lebo sa snažím zlepšiť svoju osobnosť a schopnosť vyučovať ľudí z rôznych kultúr. Dnes chápem, že jediný spôsob života, ktorý má skutočný zmysel, je ten, ktorý je v súlade s Jehovovým predsavzatím.“
19. Ako môžeme nájsť skutočný zmysel života?
19 My kresťania sme požehnaní poznaním, ktoré môže ľuďom zachrániť život, a nádejou na záchranu. (Ján 17:3) Preto ‚neprijímajme Božiu nezaslúženú láskavosť tak, aby nám unikol jej účel‘. (2. Korinťanom 6:1) Ale využívajme vzácne dni a roky svojho života na Jehovovu chválu. Šírme poznanie, ktoré vedie k pravému šťastiu už dnes a k večnému životu v budúcnosti. Ak to budeme robiť, pocítime pravdivosť Ježišových slov: „Viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní.“ (Skutky 20:35) A nájdeme skutočný zmysel života.
[Poznámka pod čiarou]
a Niektoré mená boli zmenené.
Vieš vysvetliť?
• Aký najvznešenejší zmysel života môžu ľudia mať?
• Prečo život zameraný na hmotné veci nevedie k pravému šťastiu?
• Čo je ‚skutočný život‘, ktorý sľubuje Boh?
• Ako môžeme žiť pre Božie predsavzatie?
[Obrázky na strane 18]
Kresťania musia prinášať správne obete