Kapitola 56

Čo poškvrňuje človeka?

ODPOR proti Ježišovi rastie. Nielenže ho opúšťajú mnohí učeníci, ale Židia v Judei ho chcú zabiť ako predtým, keď bol v Jeruzaleme na pesach roku 31 n. l.

Teraz je pesach roku 32 n. l. Je pravdepodobné, že Ježiš spĺňajúc Božiu požiadavku ide na pesach do Jeruzalema. Ale robí to opatrne, lebo jeho život je ohrozený. Potom sa vracia do Galiley.

Možno, že je Ježiš v Kafarnaume, keď k nemu prichádzajú farizeji a znalci Písma z Jeruzalema. Hľadajú podklady na obvinenie, že porušuje náboženské zákony. „Prečo tvoji učeníci prestupujú tradíciu mužov predošlých čias?“ pýtajú sa ho. „Napríklad si neumývajú ruky, keď idú jesť jedlo.“ Ale Boh to nevyžaduje. Napriek tomu farizeji to považujú za vážny priestupok, ak sa nezachováva tento tradičný obrad, pri ktorom sa ruky umývajú až po lakeť.

Namiesto odpovede na ich obvinenie im Ježiš hovorí, ako podlo a svojvoľne porušujú Boží zákon oni: „Prečo aj vy porušujete Božie prikázanie pre svoju tradíciu? Napríklad Boh povedal: ‚Cti svojho otca a svoju matku‘ a ‚kto zlorečí otcovi alebo matke, nech zomrie.‘ Ale vy hovoríte: ‚Ten, kto povie svojmu otcovi alebo matke: „Čokoľvek mám, čím by som ti azda mohol prospieť, je dar zasvätený Bohu,“ ten vôbec nemusí ctiť svojho otca.‘“

Naozaj, farizeji učia, že peniaze, majetok alebo hocičo zasvätené ako dar Bohu patrí chrámu a nemôže byť použité na iný účel. Ale zasvätenú vec používa človek, ktorý ju zasvätil. Tak sa syn tvrdením, že jeho peniaze alebo majetok sú „korban“ — dar zasvätený Bohu alebo chrámu —, jednoducho vyhne zodpovednosti pomáhať zostarnutým rodičom, ktorí azda sú v zúfalej tiesni.

Ježiš je oprávnene rozhorčený tým, ako farizeji podlo prekrúcajú Boží zákon, a hovorí: „Tak ste spravili Božie slovo neplatné pre svoju tradíciu. Pokrytci, vhodne o vás prorokoval Izaiáš, keď povedal: ‚Tento ľud ma ctí svojimi perami, ale ich srdce je odo mňa ďaleko vzdialené. Nadarmo ma však uctievajú, lebo vyučujú ako náuky ľudské príkazy.‘“

Zástup sa asi trochu vzdialil, aby sa farizeji mohli Ježiša vypytovať. Ale teraz, keď farizeji nemajú čo odpovedať na Ježišovo prísne pokarhanie, Ježiš privoláva zástup späť. Hovorí: „Počúvajte a pochopte zmysel: Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do jeho úst, ale to, čo vychádza z jeho úst, to poškvrňuje človeka.“

Neskôr, keď vchádza do domu s učeníkmi, pýtajú sa ho: „Vieš, že sa farizeji potkli, keď počuli, čo si povedal?“

„Každá rastlina, ktorú nezasadil môj nebeský Otec, bude vykorenená,“ odpovedá Ježiš. „Nechajte ich tak. Sú to slepí vodcovia. Ak vedie slepý slepého, obaja spadnú do jamy.“

Ježiš je prekvapený, keď sa ho Peter pýta, aby im vysvetlil, čo poškvrňuje človeka. „Či ani vy ešte nerozumiete?“ pýta sa Ježiš. „Neuvedomujete si, že všetko, čo vchádza do úst, prechádza do čriev a vypúšťa sa do stoky? Ale to, čo vychádza z úst, prichádza zo srdca, a to poškvrňuje človeka. Zo srdca prichádzajú napríklad zlé úvahy, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedectvá, rúhania. To sú veci poškvrňujúce človeka; ale brať jedlo neumytými rukami, to človeka nepoškvrňuje.“

Ježiš tu nehovorí nič proti bežnej hygiene. Netvrdí, že si netreba umývať ruky pred prípravou pokrmu alebo pred jedlom. Odsudzuje však pokrytectvo náboženských vodcov, ktorí sa scestne snažia obchádzať spravodlivé Božie zákony zachovávaním nebiblických tradícií. Áno, človeka poškvrňujú zlé skutky, a Ježiš vysvetľuje, že tie pramenia v ľudskom srdci. Ján 7:1; 5. Mojžišova 16:16; Matúš 15:1–20; Marek 7:1–23; 2. Mojžišova 20:12; 21:17; Izaiáš 29:13.

▪ Akému odporu teraz čelí Ježiš?

▪ Z čoho ho obviňujú farizeji, ale ako podľa Ježiša svojvoľne porušujú Boží zákon oni?

▪ Čo podľa Ježišovho vysvetlenia poškvrňuje človeka?