Kapitola 40

Poučenie o milosrdenstve

MOŽNO, že Ježiš je doteraz v Nain, kde nedávno vzkriesil syna vdovy, alebo je na návšteve v niektorom blízkom meste. Farizej Šimon by rád zblízka videl toho, kto robí také pozoruhodné skutky. Preto pozve Ježiša na spoločnú hostinu.

Ježiš prijíma pozvanie a považuje ho za príležitosť slúžiť tým, ktorí tam budú. Ježiš už predtým prijal pozvanie jesť s vyberačmi daní a hriešnikmi. Ale keď vstupuje do Šimonovho domu, nevítajú ho srdečne ako hosťa.

Nohy v sandáloch sa na prašných galilejských cestách rozpália a zašpinia a je obvyklým prejavom pohostinnosti umyť hosťom nohy v chladnej vode. Ale keď prišiel Ježiš, nikto mu nohy neumyl. Nedostal ani bozk na privítanie, čo je bežným prejavom slušnosti. A nedali mu ani obvyklý olej pohostinnosti na vlasy.

Počas jedla, kým hostia spočívajú pri stole, ticho vchádza do miestnosti nepozvaná žena. V meste je známa svojím nemravným životom. Pravdepodobne počula, ako Ježiš vyučoval a pozýval ‚všetkých, ktorí sú preťažení, aby prišli k nemu občerstviť sa‘. Hlboko sa jej dotklo, čo videla a počula, a tak teraz Ježiša vyhľadala.

Žena odzadu pristupuje k Ježišovi spočívajúcom pri stole a kľaká si k jeho nohám. Slzy jej padajú na jeho nohy a ona ich utiera svojimi vlasmi. Berie z nádoby voňavý olej, nežne mu bozkáva nohy a polieva ich olejom. Šimon sa na to pozerá s nevôľou. „Keby to bol prorok,“ rozmýšľa, „vedel by, kto a aká je to žena, ktorá sa ho dotýka, že je hriešnica.“

Ježiš pochopí, čo si myslí, a hovorí: „Šimon, mám ti čosi povedať.“

„Učiteľ, povedz!“ odpovedá.

„Dvaja muži boli dlžníkmi nejakého veriteľa,“ začína rozprávať Ježiš. „Jeden bol dlžný päťsto denárov, ale druhý päťdesiat. Keď nemali čím zaplatiť, ochotne im obom odpustil. Teda ktorý z nich ho bude viac milovať?“

„Predpokladám,“ hovorí Šimon možno s namrzeným výrazom pre takú bezvýznamnú otázku, „že ten, ktorému ochotne odpustil viac.“

„Usúdil si správne,“ povedal Ježiš. Potom sa obráti k žene a hovorí Šimonovi: „Vidíš túto ženu? Vstúpil som do tvojho domu; ty si mi nedal vodu na nohy. Ale táto žena mi máčala nohy svojimi slzami a utrela ich svojimi vlasmi. Ty si ma nepobozkal, ale táto žena od hodiny, keď som vošiel, neprestala nežne bozkávať moje nohy. Ty si mi nenatrel hlavu olejom, ale táto žena mi natrela nohy vonným olejom.“

Táto žena dokázala, že v hĺbke srdca robí pokánie za svoju nemravnú minulosť. Ježiš to uzatvára: „Preto ti hovorím, že jej hriechy, hoci ich je mnoho, sú odpustené, lebo veľmi milovala; ale komu je málo odpustené, málo miluje.“

Ježiš neospravedlňuje ani neschvaľuje nemravnosť. Táto udalosť odhaľuje jeho súcitné pochopenie pre ľudí, ktorí robia v živote chyby, ale potom dávajú najavo, že ich ľutujú, a preto prichádzajú ku Kristovi po úľavu. Ježiš ženu skutočne občerstvuje, keď jej hovorí: „Tvoje hriechy sú odpustené... Tvoja viera ťa zachránila; choď v pokoji.“ Lukáš 7:36–50; Matúš 11:28–30.

▪ Ako prijíma Ježiša jeho hostiteľ Šimon?

▪ Kto vyhľadá Ježiša a prečo?

▪ Aké znázornenie rozpráva Ježiš a ako ho uplatňuje?