Kapitola 59

Kto je vlastne Ježiš?

KEĎ sa čln s Ježišom a jeho učeníkmi dostáva do Betsaidy, privádzajú k Ježišovi jedného slepého muža a prosia, aby sa ho dotkol a uzdravil ho. Ježiš ho vedie za ruku z dediny, pľuvne mu na oči a pýta sa ho: „Vidíš niečo?“

„Vidím ľudí,“ odpovedá muž, „lebo pozorujem niečo, čo vyzerá ako stromy, ale chodia.“ Ježiš kladie ruky na mužove oči a tomu sa úplne vracia zrak a vidí zreteľne. Potom ho posiela domov a prikazuje mu, aby nevchádzal do dediny.

Ježiš a jeho učeníci odchádzajú teraz do dedín vo Filipovej Cézarei, v najsevernejšej časti Palestíny. Do Filipovej Cézarey je ďaleko, asi 50 kilometrov. Je to krásne miesto, ležiace v nadmorskej výške asi 350 metrov. Cesta trvá asi dva dni.

Cestou ide Ježiš do ústrania modliť sa. Do smrti mu zostáva len asi deväť alebo desať mesiacov a robí si starosti o svojich učeníkov. Mnohí ho už prestali nasledovať. Iní sú zrejme zmätení a sklamaní, lebo odmietol pokusy ľudu urobiť ho kráľom a dať svojim nepriateľom, ktorí ho vyzývali, nejaké znamenie z neba, ktoré by potvrdzovalo jeho kráľovské postavenie. Čo si myslia učeníci o Ježišovi? Keď prichádzajú na miesto, kde sa Ježiš modlí, pýta sa ich: „Čo hovoria zástupy, kto som?“

„Jedni hovoria, že Ján Krstiteľ, iní Eliáš, ďalší zasa Jeremiáš alebo jeden z prorokov.“ Veru, ľudia si myslia, že Ježiš je niektorý z týchto mužov a že vstal z mŕtvych.

„Čo však hovoríte vy, kto som?“ pýta sa Ježiš.

Peter ihneď odpovedá: „Ty si Kristus, Syn živého Boha.“

Ježiš Petra chváli za túto odpoveď a vraví: „A ja ti hovorím: Ty si Peter, a na tom skalnom masíve postavím svoj zbor a brány hádesu ho nepremôžu.“ Ježiš tu najprv hovorí o tom, že vybuduje svoj zbor, ktorého členov nemôže po ich vernom pozemskom behu udržať v zajatí ani smrť. Potom hovorí Petrovi: „Dám ti kľúče nebeského kráľovstva.“

Ježiš tu zjavuje Petrovi, že dostane zvláštne prednosti. Nie, Peter nedostáva prvé miesto medzi apoštolmi, ani sa nestáva základom zboru. Sám Ježiš je tým skalným masívom, na ktorom postaví svoj zbor. Ale Peter má dostať tri kľúče, ktorými má akoby otvoriť určitým skupinám ľudí možnosť vojsť do nebeského Kráľovstva.

Prvý kľúč Peter použije na Letnice roku 33 n. l., keď ukáže kajúcim Židom, čo majú robiť, aby boli zachránení. Čoskoro použije druhý kľúč, aby otvoril veriacim Samaritánom možnosť vojsť do Božieho Kráľovstva. V roku 36 n. l. použije tretí kľúč, keď túto možnosť otvorí Kornéliovi a jeho priateľom, teda neobrezaným pohanom.

Ježiš sa ďalej rozpráva so svojimi apoštolmi. Sú zarmútení, keď im hovorí, že bude musieť čoskoro v Jeruzaleme trpieť a zomrieť. Peter nechápe, že Ježiš bude vzápätí vzkriesený k nebeskému životu, a preto berie Ježiša nabok. Hovorí mu: „Buď k sebe láskavý Pane, to sa ti vôbec nestane.“ Ale Ježiš sa odvracia a odpovedá: „Choď za mňa, Satan! Si mi dôvodom na potknutie, lebo nemyslíš Božím myslením, ale ľudským.“

Okrem apoštolov sú tu zrejme ešte ďalší, ktorí Ježiša sprevádzajú na ceste. Teraz ich volá k sebe, aby im ukázal, že nie je ľahké nasledovať ho. Hovorí: „Ak chce niekto ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj mučenícky kôl a ustavične ma nasleduje. Lebo ktokoľvek chce zachrániť svoju dušu, stratí ju, ktokoľvek však stráca svoju dušu pre mňa a pre dobré posolstvo, zachráni ju.“

Ježišovi učeníci musia byť smelí a obetaví, aby mohli mať jeho priazeň. Ježiš hovorí: „Ktokoľvek sa totiž hanbí za mňa a za moje slová v tomto cudzoložnom a hriešnom pokolení, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi.“ Marek 8:22–38; Matúš 16:13–28; Lukáš 9:18–27.

▪ Prečo si Ježiš robí starosti o svojich učeníkov?

▪ Čo si myslia ľudia o tom, kto je Ježiš?

▪ Aké kľúče dostáva Peter a ako ich použije?

▪ Ako a prečo je Peter pokarhaný?