⁴ Ježiš povedal: „Kto z vás bude mať priateľa a pôjde k nemu o polnoci a povie mu: ‚Priateľ, požičaj mi tri chleby, lebo práve prišiel ku mne môj priateľ, ktorý je na ceste, a nemám nič, čo by som mu predložil‘?

Lukáš 11:5

Keď chceme toto poučenie jasne pochopiť, mali by sme sa zamyslieť nad tým, ako sa ľudia, ktorí počuli Ježišovo podobenstvo o vytrvalom hostiteľovi, pozerali na zvyk prejavovať pohostinnosť. Z mnohých záznamov v Písmach vyplýva, že v biblických časoch bolo zvykom postarať sa o hosťa a tento zvyk brali všetci ľudia, zvlášť Boží služobníci, vážne. (1. Mojžišova 18:2–5; Hebrejom 13:2) Ak niekto neprejavil pohostinnosť, bola to hanba. (Lukáš 7:36–38, 44–46) Keď už poznáme tieto fakty, vráťme sa teraz k Ježišovmu príbehu.

 7. Prečo sa hostiteľ v Ježišovom podobenstve nehanbí zobudiť svojho priateľa?

⁷ K hostiteľovi v Ježišovom podobenstve prichádza návšteva uprostred noci. Tento hostiteľ cíti povinnosť ponúknuť svojmu hosťovi jedlo, ale nemá ‚nič, čo by mu predložil‘. Z jeho pohľadu je to naliehavá situácia! Za každú cenu musí získať nejaký chlieb! A tak ide za svojím priateľom a nehanbí sa zobudiť ho. „Priateľ, požičaj mi tri chleby,“ zvolá hostiteľ. Vytrvalo predkladá svoju žiadosť, kým nedostane, čo potrebuje. Až keď už má chlieb, môže byť správnym hostiteľom.

Čím viac potrebujeme, tým viac žiadame

 8. Čo nás podnieti k tomu, aby sme sa vytrvalo modlili o svätého ducha?

⁸ Čo nám toto podobenstvo hovorí o dôvode, prečo sa modliť vytrvalo? Muž v tomto podobenstve stále žiadal o chlieb, lebo bol presvedčený, že mať chlieb je absolútne nevyhnutné, ak si má splniť povinnosť hostiteľa. (Izaiáš 58:5–7) Bez chleba by ako hostiteľ zlyhal. Podobne je to aj s nami. Keďže si uvedomujeme, že mať Božieho ducha je absolútne nevyhnutné, ak máme ako praví kresťania konať svoju službu, stále sa modlíme k Bohu a prosíme ho o jeho ducha. (Zechariáš 4:6) Bez neho by sme zlyhali. (Matúš 26:41) Uvedomuješ si, aký dôležitý záver môžeme vyvodiť z tohto podobenstva? Ak budeme Božieho ducha považovať za niečo, čo naliehavo potrebujeme, bude pravdepodobnejšie, že oň budeme vytrvalo prosiť.

9, 10. a) Na príklade ukáž, prečo potrebujeme byť vytrvalí, keď prosíme Boha o jeho ducha. b) Akú otázku by sme si mali položiť a prečo?

⁹ Aby sme toto poučenie preniesli do rámca súčasnosti, predstavme si, že niekomu z tvojej rodiny príde uprostred noci zle. Zobudil by si lekára, aby si ho požiadal o pomoc? Ak by pacientov stav nebol príliš vážny, asi nie. Ale ak by dostal srdcový infarkt, určite by si sa nehanbil zavolať lekára. Prečo? Lebo by to bola naliehavá situácia. Uvedomoval by si si, že odborná pomoc je absolútne nevyhnutná. Nepožiadať o pomoc by mohlo mať smrteľné následky. Podobne aj praví kresťania sa nachádzajú takpovediac v pretrvávajúcej naliehavej situácii. Veď Satan obchádza ako „revúci lev“ a usiluje sa nás pohltiť. (1. Petra 5:8) Keď chceme zostať duchovne nažive, pomoc Božieho ducha je absolútne nevyhnutná. Ak by sme nežiadali Boha o pomoc, mohlo by to mať smrteľné následky. Preto so smelou vytrvalosťou prosíme Boha o jeho svätého ducha. (Efezanom 3:14–16) Len tak si zachováme silu, ktorú potrebujeme, aby sme ‚vytrvali až do konca‘. — Matúš 10:22; 24:13.