Každý bude sedieť pod svojím figovníkom
TIEŇ má v horúcich letách na Blízkom východe cenu zlata. Každý strom, ktorý poskytuje úkryt pred slnečnými lúčmi, je vítaný, zvlášť keď vám rastie pri dome. Doširoka rozvetvený figovník s veľkými a širokými listami poskytuje lepší tieň než väčšina stromov rastúcich v tejto oblasti.
Podľa knihy Plants of the Bible (Rastliny Biblie) sa „tieň [figovníka] považuje za osviežujúcejší a chladnejší ako tieň pod stanom“. Pod figovníkmi, ktoré v starovekom Izraeli rástli pri viniciach, mali robotníci ideálne miesto na krátky odpočinok.
Na konci dlhého, horúceho dňa sa mohli členovia rodiny posadiť pod figovník a vychutnávať spoločné chvíle. Figovník okrem toho odmeňuje svojho majiteľa množstvom výživného ovocia. Preto už od čias Šalamúna výraz „sedieť pod svojím figovníkom“ vyjadroval pokoj, prosperitu a hojnosť. — 1. Kráľov 4:24, 25.
Stáročia pred Šalamúnom opísal prorok Mojžiš Zasľúbenú krajinu ako ‚krajinu fíg‘. (5. Mojžišova 8:8) Na dôkaz úrodnosti zeme priniesli dvanásti vyzvedači do izraelského tábora figy a ďalšie ovocie. (4. Mojžišova 13:21–23) V 19. storočí jeden muž, ktorý cestoval po biblických miestach, uviedol, že figovník je tam jedným z najbežnejších stromov. Nie div, že sa Písmo zmieňuje o figách a figovníkoch tak často.
Strom, ktorý prináša dve úrody
Figovník sa dokáže prispôsobiť väčšine druhov pôdy a vďaka rozsiahlemu koreňovému systému znesie aj dlhé, suché letá na Blízkom východe. Neobvyklé na tomto strome je to, že v júni prináša úrodu skorých fíg a od augusta obyčajne prináša hlavnú úrodu. (Izaiáš 28:4) Skoré figy jedli Izraeliti zvyčajne čerstvé. Figy z druhej úrody si nasušili na celý rok. Sušené figy sa lisovali do okrúhlych koláčov, do ktorých sa niekedy pridávali mandle. Tieto koláče boli výživné a chutné a mali aj praktickú formu.
Rozvážna Abigail dala Dávidovi 200 koláčov lisovaných fíg, nepochybne v presvedčení, že pre utečencov je to ideálna strava. (1. Samuelova 25:18, 27) Lisované figy sa cenili aj ako liečebný prostriedok. Obklad z lisovaných sušených fíg priložili na vred smrteľne chorého kráľa Ezechiáša, hoci tento kráľ vyzdravel hlavne vďaka Božiemu zásahu.a — 2. Kráľov 20:4–7.
V staroveku si sušené figy veľmi cenili ľudia v celom Stredozemí. Rímsky štátnik Cato ukázal senátu jednu figu, aby ho presvedčil, že sa oplatí začať tretiu púnsku vojnu proti Kartágu. Najlepšie sušené figy v Rímskej ríši pochádzali z Kárie v Malej Ázii. Preto sa sušené figy v latinčine nazývajú carica. Táto oblasť v dnešnom Turecku je stále producentom vynikajúcich sušených fíg.
Izraeliti často vysádzali figovníky vo viniciach, ale neplodné stromy vytínali. Dobrá pôda bola príliš vzácna na to, aby sa ňou mrhalo. V Ježišovom podobenstve o neplodnom figovníku povedal hospodár vinárovi: „Už tri roky prichádzam hľadať ovocie na tomto figovníku, ale žiadne nenachádzam. Zotni ho! Prečože by mal robiť zem neužitočnou?“ (Lukáš 13:6, 7) Keďže v Ježišových dňoch sa za ovocné stromy platila daň, každý neplodný strom bol aj zbytočným finančným bremenom.
Figy mali v strave Izraelitov veľmi dôležité miesto. Preto slabá úroda fíg — možno súvisiaca s nepriaznivým rozsudkom od Jehovu — bola skutočnou pohromou. (Hozeáš 2:12; Ámos 4:9) Prorok Habakuk povedal: „Keby ani figovník nerozkvitol a keby nebola žiadna úroda na viničoch; keby sa dielo olivovníka naozaj nevydarilo a ani terasy by v skutočnosti neurodili potravu... ja, ja budem napriek tomu jasať v Jehovovi; budem mať radosť v Bohu svojej záchrany.“ — Habakuk 3:17, 18.
Symbol neverného národa
V Písme sa figy a figovníky niekedy používajú v obraznom zmysle. Napríklad Jeremiáš prirovnal verných judských vyhnancov ku košu dobrých skorých fíg, ktoré sa zvyčajne jedávali čerstvé. No neverných vyhnancov prirovnal k zlým figám, ktoré sa nedali jesť a museli sa vyhodiť. — Jeremiáš 24:2, 5, 8, 10.
Ježiš vo svojom podobenstve o neplodnom figovníku ukázal, akú trpezlivosť má Boh so židovským národom. Ako už bolo uvedené, hovoril o mužovi, ktorý mal vo vinici figovník. Strom už tri roky nepriniesol úrodu a majiteľ sa ho chystal vyťať. Vinár však povedal: „Pane, nechaj ho ešte tento rok, kým ho neokopem a nepohnojím, či tak neprinesie v budúcnosti pekné a dobré ovocie; ale ak nie, zotneš ho.“ — Lukáš 13:8, 9.
Ježiš uviedol toto podobenstvo po troch rokoch kázania, počas ktorých sa snažil vypestovať vieru u členov židovského národa. V snahe dať symbolickému figovníku — židovskému národu — ešte jednu príležitosť priniesť ovocie zintenzívnil svoju činnosť, a tak ho akoby ‚pohnojil‘. Týždeň pred Ježišovou smrťou sa však jasne ukázalo, že národ ako celok Mesiáša zavrhol. — Matúš 23:37, 38.
Ježiš použil figovník na znázornenie zlého duchovného stavu národa ešte raz. Štyri dni pred svojou smrťou uvidel na ceste z Betánie do Jeruzalema figovník, ktorý mal veľa listov, ale žiadne plody. Keďže skoré figy rastú súčasne s listami — a niekedy vyrastú ešte skôr ako listy —, bolo zrejmé, že strom bez plodov je bezcenný. — Marek 11:13, 14.b
Rovnako falošný dojem, aký vytváral zdanlivo zdravý neplodný figovník, vytváral aj židovský národ. Neprinášal ovocie, ktoré sa páči Bohu, a napokon zavrhol Jehovovho Syna. Ježiš preklial neplodný figovník a na druhý deň si učeníci všimli, že strom vyschol. Tento vyschnutý strom bol výstižným symbolom toho, že Boh zavrhne Židov a už nebudú jeho vyvoleným národom. — Marek 11:20, 21.
„Od figovníka sa naučte“
Ježiš použil figovník, aj keď chcel odovzdať jednu dôležitú myšlienku týkajúcu sa jeho prítomnosti. Povedal: „Od figovníka sa naučte podobenstvom toto: Len čo jeho vetvička zmäkne a vypučia na nej listy, spoznávate, že je blízko leto. Tak aj vy, keď to všetko uvidíte, vedzte, že on je blízko pri dverách.“ (Matúš 24:32, 33) Jasnozelené listy figovníka sú dobre viditeľnou a neklamnou predzvesťou príchodu leta. Tak aj Ježišovo veľké proroctvo zapísané v 24. kapitole Matúša, 13. kapitole Marka a 21. kapitole Lukáša poskytuje jasné dôkazy o tom, že Ježiš, kráľ nebeského Kráľovstva, je už dnes prítomný. — Lukáš 21:29–31.
Keďže žijeme v takom závažnom období ľudských dejín, iste sa chceme poučiť z toho, čo Ježiš povedal o figovníku. Keď to budeme robiť a budeme duchovne bdelí, môžeme dúfať, že zažijeme splnenie tohto nádherného sľubu: „Budú sedieť každý pod svojím viničom a pod svojím figovníkom a nikto nespôsobí, aby sa chveli; veď tak hovorili ústa Jehovu vojsk.“ — Micheáš 4:4.
[Poznámky pod čiarou]
a Prírodovedec H. B. Tristram, ktorý navštívil biblické miesta v polovici 19. storočia, si všimol, že miestni obyvatelia stále používajú obklad z fíg na liečbu vredov.
b Táto udalosť sa odohrala pri Betfáge. Názov tejto dediny znamená „dom skorých fíg“. To by mohlo naznačovať, že oblasť bola známa dobrými úrodami skorých fíg.